Zdroj: internet

Second handy zažívajú v posledných rokoch renesanciu. Už nie je hanbou v nich nakupovať, alebo priznať pred kolegami či kamarátkami, že tá–ktorá vec je zo sekáča. V sekáči s obľubou lovia originálne kúsky najznámejšie blogerky a šaty zo second handu vyvetrala na červenom koberci aj holywoodska herečka Drew Barrymore. Dokonca islandská prvá dáma hrdo a často nosí šaty zo second handu a to nielen v súkromí, ale aj na oficiálne príležitosti.  

Tento trend potvrdzujú aj oficiálne čísla. Trh s odevmi z druhej ruky dosiahol v USA v minulom roku 24 miliárd dolárov. Pre porovnanie, trh s rýchlou módou (fast fashion) dosiahol v tom istom období 35 miliárd dolárov. Odborníci predpokladajú, že v priebehu najbližších desať rokov trh s oblečením z druhej ruky dokonca predbehne trh s fast fashion.  

Dôvody zákazníkov pre nákup v second hande už dávno nie sú len ekonomické. Častým motívom je rôznorodosť, teda túžba odlíšiť sa v originálnom oblečení. A stále častejšie aj udržateľnosť. Ale, dá sa nakupovať iba v sekáči? 

Za seba hovorím, že áno! 90 percent môjho šatníka tvorí oblečenie zo sekáča. Legínami na šport počnúc a vlneným kabátom končiac. V sekáči nakupujem úplne všetko, s výnimkou plaviek či spodného prádla. A to nie som žiadna batikovaná biomama (samozrejme, nič proti nim). Nosím značkové slnečné okuliare, sledujem módne trendy a holím si nohy. 360 dní v roku mám nalakované nechty, chodím na pedikúru a nosím podprsenku. Napriek tomu som sa pred niekoľkými rokmi rozhodla, že vo fast fashion reťazcoch prestanem nakupovať. Nie je dôvod. Svet sa doslova topí v handrách a napriek tomu sa každý rok vyprodukuje ďalších 80 miliárd kusov nového oblečenia! Veď to je šialené! Nechcem byť súčasťou systému, ktorý drancuje planétu, vykorisťuje pracovníkov a tvorí milióny ton odpadu ročne. Navyše v second-hande zoženiem úplne všetko, často v kvalite, ktorá je neporovnateľná s tou v bežných obchodoch. 

V sekáči rovnako nakupujem oblečenie pre moje deti a aj pre manžela. Hoci v ich šatníkoch je podiel second handového oblečenia výrazne nižší. Súvisí to najmä s potrebou veci vyskúšať, najmä u muža, a ten by do sekáča nevliezol. Pri deťoch zas nie som schopná nakúpiť také množstvo pekných a kvalitných vecí, ktoré každú sezónu potrebujú. Áno, občas nakúpim aj tu v bazáriku, ale po niekoľkých nemilých skúsenostiach s "kvalitou" tovaru nakupujem v bazáriku minimálne a uprednostňujem osobný odber. Pri deťoch sa preto skôr uberám cestou udržateľnejších nákupov nových kúskov od lokálnych značiek, ale o tom možno niekedy inokedy. 

„Everybody's buying far too many clothes." Vivienne Westwood

Zdroj: internet

Každý z nás nakupuje príliš mnoho oblečenia. V prepočte na kusy sa každý rok vyprodukuje neuveriteľných 80 miliárd kusov oblečenia! To je o 400 percent viac ako pred dvoma desaťročiami. Ako ľudstvo sme sa museli úplne zblázniť. Dostupná móda nás úplne zahltila. V šatníku nám visia handry, ktoré nás očarili vo výklade, vyskočili na nás na Instagrame, alebo ktoré sme vo výpredajovom ošiali bez mihnutia oka hodili do košíka.

Nebolo to tak dávno, čo odevné reťazce prichádzali s novou kolekciou dva krát ročne. Dnes prinášajú ročne až 52 nových kolekcií! To znamená, že každý týždeň uvidíš vo výklade niečo nové. Niečo, čo musíš mať, ak chceš byť trendy! Niečo, čo bezpodmienečne potrebuješ! Je to predsa také lacné.

V skutočnosti je však cena oblečenia omnoho vyššia. Ak by sme si to dokázali naozaj do dôsledkov uvedomiť, asi by sme už nikdy nevkročili do nákupného centra. Ak sa nespamätáme, cenu za našu márnotratnosť zaplatia za nás naše deti. A bude poriadne vysoká!

Lacná móda má vplyv nielen na mizernú kvalitu oblečenia a úbohé pracovné podmienky šičiek v bangladéšskych továrňach, ale najmä na našu planétu. Dôsledky môžu byť katastrofálne. Je toto budúcnosť, ktorú chceme pre naše deti? Ja nie a verím, že rovnako to cítiš aj ty.   

„We are the first generation to feel the effect of climate change and the last generation who can do something about it.“ Barack Obama / "My sme prvá generácia, ktorá zažíva dôsledky klimatickej zmeny na vlastnej koži a posledná, ktorá s tým môže niečo urobiť." Barack Obama

Zdroj: Internet

V posledných týždňoch denne narážame na sociálnych sieťach alebo v médiách na obrázky vystrašených a na smrť vysmädnutých koál či hasičov, ktorí z posledných síl bojujú s katastrofickými požiarmi, ktoré nemajú v histórii Austrálie obdobu. Nie je to však tak dávno, čo podobná ekologická katastrofa postihla lesy v Amazónii, či odľahlé časti Sibíra. Že sa nás problémy na opačnej strane zemegule netýkajú? 

Koncom roka postihli talianske Benátky extrémne záplavy, jedny z najväčších v histórii vôbec. A tohtoročná zima u nás, bez jedinej vločky snehu, tiež nie je v poriadku. Niečo, čo by pred tridsiatimi rokmi v našich zemepisných šírkach bolo úplne nepredstaviteľné. Čo bude o ďalších tridsať rokov? Akú zimu budú zažívať naše deti či vnúčatá. Bude vôbec zima? 

Klimatická kríza nie je sci-fi. Je to realita. Niečo, čo zažívame na vlastnej koži a čo v omnoho väčších rozmeroch budú zažívať naše deti. A rovnako, ako si naši starí rodičia nevedeli predstaviť zimu bez snehu, ani my si nedokážeme predstaviť extrémne dôsledky klimatických zmien, ktoré nastanú v horizonte desiatok rokov. Popieranie tohto faktu je hlúposť, ktorá môže viesť k vyhladeniu ľudskej rasy. Ak sa ti zdá, že preháňam, prečítaj si napríklad rozhovor s klimatológom Jozefom Pechom pre portál pravda.sk. Alebo knihu Neobývateľná Zem, ktorá je podľa časopisu Forbes „meditácia nad devastáciou.“ Skľučujúce čítanie. Ja som na to odvahu nemala.  

Klimatická kríza je bezpochyby najväčšia výzva našej doby. Niečo, čo musíme riešiť hneď teraz. Na úrovni jednotlivcov, na úrovni spoločností, štátov, celého sveta. Ale ako? Veľkosť problému nám môže zväzovať ruky. Avšak najhoršie, čo môžeme v tejto situácii urobiť, je podľahnúť beznádeji a frustrácii. Aj ty môžeš pomôcť zmeniť svet! Nesmieme sa nechať odradiť veľkosťou cieľa, ale každý deň, krôčik po krôčiku, meniť svoje myslenie, správanie, zvyky, aktivity a nákupné rozhodnutia za také, ktoré sú ohľaduplnejšie k našej planéte.