Pracovný kolobeh začal...po vyše ôsmich rokoch ,, salám párky,, na RD s troma deťmi...šup do pracovného systému...a rovno na 100% a rovno na operačné sály, prečo začať pomaly keď človek môže so toho skočiť a veriť že sa neutopi...
Tá čo vie zložit nástroj, tá či vie nástroj rozložiť, tá čo ho vie ošetriť, umyť, poskladať do setov a sterilizovať, tá čo vystoji dieru pri operačnom stole, tá čo je pravou rukou doktora pri operácii, tá čo vie ,,čítať myšlienky,, doktorov, tá ktorú nájdete na pohotovosti, tá ktorá má 24hodinové služby a deň voľna po.
Tá ktorú pacient nevidí... neviditeľná.
Áno tá...zaúčam sa..a je mi aj do plaču.
Ako v celom zdravotníctve, práca sa nedá ukončiť keď mi odbije. Žial, operácia pokračuje a my často máme nadčasy...a človek sa pýta sám seba...kto som...som v prvom rade manželka a matka až potom pracovník, ktorý uteká na spoj z roboty.
Áno, veľký šok a životná zmena. Áno už mi aj ten domov a deti chýbajú.