Je to tak, konečne som si začala viac všímať vecí okolo seba, zastavila som na chvíľku čas... niekde som včera čítala, že sa nemá hovoriť, že nemáme čas, ale že sa nám nechce. Že v danom okamžiku to nie je pre nás dôležité. Okuliare dolu, je to tak... preto odteraz budem hovoriť, prepáč, ale v mojom živote je teraz niečo, niekto... dôležitejšie, preto nemôžem, neprídem, neurobím, nechcem. Naučte sa hovoriť nie... uľahčí Vám to život. Prečo som na to prišla až teraz? Všetku moju úvahu naštartovalo toto nepravidelné srdiečko v mojej káve 🙂 A čo naštartuje Vás? 🙂