Manikúra súčasť histórie ľudstva.

Manikúra súčasť histórie ľudstva.

 Novodobá starostlivosť o nechty má svoje hlboké korene v starodávnych dobách. Sledujte
odyseu skrášľovania rúk a nechtov v jednotlivých historických érach a rozdielnych kultúrach,
kade sa ich príbehy uberali predtým, ako sa spojili v jeden globálny štýl, ktorý dnes ovládajú
manikérky takmer z celého sveta.
Už pätnásťtisíc rokov pred Kristom používal pračlovek kamene a mušle nielen na stavbu obydlí
alebo na prípravu jedla. Archeologické nálezy pochádzajúce zo severného Turecka totiž
ukazujú, že ľudia doby kamennej servírovali čerstvo zabitú zver len so zvláštne upravenými
rukami a nechtami. Akokoľvek sa nám ich životní štýl zdal byť neznámy, márnivosť sa stala
matkou vynaliezavosti: malé hrubé mušle poslúžili k tvarovaniu nechtov a lávové kamene
(známe pod pojmom pemza) k vyhladeniu tvrdej kože na rukách i nohách. Záľuba v upravovaní
nechtov súvisí nielen s dobou, ale aj s kultúrou – manikúra vytvorená pomocou ozdôb z plátku
zlata objavená v kráľovských hrobkách južnej Babylónie pochádza z doby 3200 rokov pred
začiatkom nášho letopočtu.
I v hrobkách egyptského kráľovského dvora odpočívajú pozostatky manikériek žijúcich dva a
pól tisíc rokov pred naším letopočtom. Čo dokazuje, že v ich dobe sa tešili privilegovanému
postaveniu. Alexander Veľký píše o ženách zo stredného východu farbiacich si nechty hennou
a o indických ženách používajúcich medeno červenú pryskyričnú látku získávanu z výmesku
hmyzu len preto, aby s jej pomocou bolo možné kolorovať špičky prstov a chodidla. Zachovali
sa dokonca zmienky o svadobných zvykoch z biblických dôb, kedy sa dlane nevesty zdobili
prikladaním hennou napustené kože vytvárajúce jemne tónovaný dezén.

Vec vyvolených

 V dobe, kedy muži vládli svetu, nehralo farbenie nechtov rolu v odlíšení pohlavia. V dnešnej
dobe je však znakom ženskosti farbené nechty tvorili súčasť uniformy rímskych aj babylónských
bojovníkov. Tí sa česali, robili si manikúru a tónovali pery, kým zjednotili svoje šíky pred bojom.
Manikúra objavená v južnej Babylónií 3200 rokov pred Kristom mala i svoju sociálnu funkciu.
Skladala sa totiž z dvoch čiernidiel a použitie jedného či druhého signalizovalo spoločenské
postavenie jedinca: čierna bola znamením vyvolených, pričom zelená označovala masy nižších
tried. Starší Egypťania používali celé spektrum farieb ako rozlišovací kód spoločenskej
príslušnosti.
Tmavé, plné tóny boli vyhradené pre kráľovskú rodinu, služobníctvo sa smelo farbiť len
rozhliadne pastelovými odtieňmi. Ak sa po Európe, tak farbeniu nechtov prepadla len anglická
vyššia trieda v 18. storočí.

Musím tú farbu mať

 Egyptská kráľovná Kleopatra nedala dopustiť na hennu, aby docielila svoje terakotové pazúry,
pričom v Stredozemí manželka rímskeho cisára Nerona Poppaea k zafarbeniu nechtov
namiešala kombináciu „ dračej krvi“ a jahňacieho tuku. Henna bola vhodným „líčidlom“ rúk až
do 17. storočia, potom vynašli ženy z Orientu omnoho rafinovanejší spôsob. Do nechtového
lôžka vstrekovali organické farbivá, aby im už priamo rástli farebné nechty.
Rok 1917 bol pre farebné nechty rokom naozaj v skutku revolučným – predstavil sa prvý tekutý
rúžový lak. A od roku 1920 ste si mohli farebné laky na nechty zakúpiť v drogériách aj v
lekárňach na celom svete. Z farebnej škály predstavovala najobľúbenejší odtieň červená, po nej
nasledovala zelená, zlatá, gaštanová a dokonca aj čierna. Myšlienka kombinácie podlaku a
nadlaku pomohla na konci 30. rokov minulého storočia rozšíriť popularitu lakovania nechtov.
Potom, čo sa behom II. Svetovej vojny chemikálie používané k produkcií lakov stali vzácnymi,
hľadali chemici k jej výrobe nový zdroj. Nakoniec materiál vytvorili natavením filmu s pridaním
farbiva. Tento produkt s vysokým leskom bol predchodcom dnešných lakov na nechty.

Hlavný prúd

Legenda modernej manikúry sa zrodila vo Francúzku v 18. storočí vďaka dnes jednoduchému
odstráneniu zádery, ktoré si „objednal“ francúzsky kráľ Ľudoví XV. Doktor Sitts, následne
vytvoril starostlivosť o ruky s použitím pomarančového drievka. Sitts svoje skúsenosti poskytol
neteri, ktorá novú službu rozšírila ďalej po kráľovskom dvore.
Komercializácia starostlivosti o ruky sa rozšírila na prelome 19. a 20. storočia, keď firmy (ako
newyorský salón Riker´s Manicurie Parlour) zásobovali ženy jednoduchými i luxusnými sadami
k starostlivosti o nechty predávanými v drogériách. Sady obsahovali leštiaci púder, leštičku,
krabičku s krémom na ruky a pomarančové drievko.
Tým že sa záujem starostlivosti o ruky rozkvital, produkty boli vylepšované pridaním lesku na
nechty, čím sa celkový vzhľad rúk skrášlil. Prvé laky na trhu boli vo forme pasty, tá sa nanášal
na nechty a potom leštila.

Dlhšie a silnejšie

 Obľuba dĺžky nechtov bola vždy riadená a určovaná len kultúrou, zďaleka nie časom. Za vlády
čínskej dynastie Ming (1368 – 1644) si šľachtici na znamenie toho, že nemusia manuálne
pracovať, nechávali rásť nechty až do dĺžky 25 centimetrov. Strieborné alebo zlaté kryty nechty
chránili pred poškodením. Čínsky muži tej doby taktiež nosili dlhé nechty – symbolizovali ich
mužnosť a schopnosť chrániť sa od zlého. Ak dlhé nechty nenarástli, umelo sa upevňovali na
konce prstov tak, aby ich o niekoľko centimetrov predĺžili.
Ženy v starovekej Číne si k zosilneniu nalepovali na vlastné nechty ryžový papier. „Juliette
manicure“, ktorá sa z Francúzka dostala do USA v roku 1930, prikladala na povrch nechtov
plátno alebo papier z čajového sáčku a fixovala ho silným nánosom laku. Kým sa v roku 1980
objavil takzvaný „fiber glass“, manikérky uprednostňovali hodvábne a pletené obaly pre
papierom, kvôli lepšiemu držaniu.

Úsvit akrylu

 Od 50. rokov minulého storočia sa starostlivosť o nechty stala bežnou súčasťou ženského
skrášľovania. Úprava nechtov rozšírila obzory ženskej módy. Každý túžil mať nádherné nechty
a ostatným, ktorým nechty nechceli prirodzene rásť, neostávalo nič len skúšať alternatívne
spôsoby. Ženy vytvárali nechtové typy väčšinou z akýchkoľvek tuhých materiálov. Rada
profesionálnych manikériek v tej dobe používala časti skutočných nechtov na predĺženie koncov
nechtov svojich klientiek. „Nástavce“ sa prilepovali a poťahovali papierom.
Nechty na predĺženie boli odkupované priamo od jedincov alebo z takzvanej nechtovej banky,
kde boli uložené vo zvláštnom roztoku zabraňujúcom ich skrúteniu. Legenda vraví, že jeden
dentista celkom náhodne odštartoval nechtový priemysel tak, že zamaskoval akrylovým
dentálnym prípravkom ohrýzané nechty svojej ženy. Písal sa rok 1960, keď chemici začali
predávať akryl manikérkama nechtový priemysel vstúpil do dnešných koľají. 

Vývoj kvality

Akryli rozbehli nechtový priemysel 60. a 70. rokoch 20. storočia ponukou dlhých a silnýchnechtov všetkým milovníkom módy. Od 80. rokov nastal priemyslový boom: objavila sa prvá
obchodná publikácia, na veľtrhoch sa stretávali manikérky všetkých zemí a vývoj nových
prípravkov urýchľoval vznik nail designu ako profesie. Nové akrylové nechty mali i svoje tmavé
stránky, za ktorým stála kľúčová prísada, tzv. methyl metakrylát – nechty boli príliš tvrdé, čo je
výborná kvalita pre zuby, ale nebezpečný moment pre umelé nechty. Naviac aplikačný proces
nepríjemne voňal a manikérske salóny tak boli miestom k neprežitiu pre zákazníkov i nail
designérky. Na konci 70. rokov tento materiál nahradil ethyl metakrylát, flexibilnejší materiál,
ktorý pri práci nezaťažoval natoľko vzduch.
Na začiatku 80. rokov stále panovala nespokojnosť so zápachom akrylových materiálov, hľadali
sa preto nové alternatívy. A výsledok ? Gély. Mali tvrdý štart, bolo ťažké s nimi pracovať a
celkovo mali nízku kvalitu. Preto príliš nezaujali a následne ich výrobcovia stiahli z
kozmetického trhu. Až počiatkom 90. rokov vylepšená technológia vrátila sofistikovaný UV
gélový systém späť do hry.
90. roky priniesli revolúciu aj pre akryly. Nové technológie umožnili výrobcom splniť najrôznejšie
potreby nechtových designérok. S prípravkami sa príjemnejšie pracovalo, aj výsledky boli
neporovnateľne lepšie. Inovované systémy bez zápachu predstavené v tomto desaťročí a nové
produkty (ako rýchlotvrdnúce systémy a farebné akryly) poskytli nechtovým designérkám
ideálny priestor pre uspokojenie priam každého klienta.

Späť k prírode

Na konci 90. rokov akrylové šialenstvo predchádzajúcich dvoch desaťročí sa vytratilo, góly sa
tešili rastúcej popularite, prírodná manikúra umelá starostlivosť o nechty dostala do pozadia.
Nová manikúra a servis na úrovni, za ktoré sú klientky ochotné platiť aj vyššie sumy, sú
luxusným produktom.
Rozmaznávanie klientov v podobe stále sa vylepšujúcich pedikérskych služieb aj bežne
vyhľadávaná kozmetická starostlivosť o pokožku otvárajú do budúcnosti pred nechtovým
priemyslom veľa sľubné horizonty.