Ak pomôže

Peter Petiška : Finta

Leto bolo práve v plnom rozkvete,
chceli sme si po cestovať po svete,
dali sme si teda džínsy na telo
ja a mojich štvoro bystrých priateľov,
a hneď v piatok s konzervami vo vaku
smelo sme si nastúpili do vlaku.

Nával však bol veľký a vlak malinký.
Natlačili nás doň ako sardinky.
A keď si raz sťa to kvieťa v herbári,
keď sa ti už ani dýchať nedarí,
keď ti chrbát mäkne ako z tvarohu
a kdekto ti stále skáče na nohu,
cestovanie sa ti rýchlo prejedá.
Nuž sme žmurkli s kamarátmi na seba.

S tvárou ako vytesanou zo skaly
Si ma všetci štyria pekne obstali,
Prvý mi hneď prsty pod krk zaborí,
Druhý na mňa zrúkol ako do hory:
„ Navaľ, mastniak, peniaze a sme si kvit!“...
A tí zvyšní začali ma hneď aj biť.

V tesnom kupé teraz vzbĺkla zábava. Priatelia ma tlčú hlava nehlava.
Po rebierkach, po chrbte i po nôžke
a ja iba revem : „Ľudia, pomôžte.“
Hlasom ako anjel svoje : „Hosana!“.
Kričím: „Pomoc, nebojácni občania!
Hádam vám váš pokoj nie je nadovšetko?!
Dajte mená, súd vás pozve za svedkov....!“

No a pritom konštatujem nesporne.
že je kupé čoraz väčšmi priestorné. Cestujúci totiž čírou náhodou
miznú z vozňa ako para nad vodou,
o chvíľu sú prázdne štyri vagóny....

Usadíme sa v nich ako baróni....
Múdro sme si našu fintu dohodli!
Vďaka nej vždy cestujeme v pohodlí.

( Z knihy Koncert pre hrebeň, Slovenský spisovateľ 1983)