V tomto článku naberiem inšpiráciu od slávnych psychológov - Carl Rogers a Abraham Maslow, ktorí hovoria, že vysoká sebaúcta je podstatným znakom zrelej osobnosti. To, akú vysokú má človek sebaúctu sa odzrkadľuje na jeho vzťahoch a komunikácii.

Jej budovanie má pre naše dieťa v jeho ďalšom živote význam pre:
✅ kvalitu vzťahov s deťmi aj dospelými
✅ zvedomovanie si sociálnych noriem
✅ rozvíjanie si kompetencií na zvládanie životných nárokov
✅ prevenciu sociálno patologických javov (sociálno patologický jav je správanie nevhodné pre spoločnosť - kriminalita, užívanie drog, šikanovanie, násilie...)

To, ako človek sám seba vníma, ovplyvňuje jeho správanie. Každý človek sa od útleho detstva snaží získať pocit významu vlastnej osoby, hodnoty a neskôr aj zmyslu svojho života. Keď má však dieťa pocit, že ho nemajú radi, že je zlé, hlúpe, nešikovné, pravdepodobne sa tak aj bude správať - nebude si plniť povinnosti, nebude mať snahu správať sa slušne k druhým, bude ubližovať.. Pre skvalitnenie života nášho dieťaťa je pre neho dôležitejšie dať mu pocítiť, že je hodnotný a kompetentný človek, ako ho naučiť čítať či písať v striktne stanovenom čase, či učiť ho zásadám dobrého správania.

Dieťa s nízkou sebaúctou nemá potrebu zlepšovať sa v učení, ani v správaní sa k ostatným, stráca motiváciu. Ak chceme dieťaťu pomôcť zdokonaliť sa v sociálnych zručnostiach, alebo aj v písaní, bude naša snaha efektívnejšia, keď zároveň zapracujeme na jeho sebaúcte.

V poslednej kapitole mojej knižky sa venujem praktickým príkladom, ako sa zachovať v náročných situáciách, ktoré s deťmi zažívame a riešime aj takéto správanie.

U niektorých detí príde na rad obdobie, kedy robí zle ostatným deťom a kamarátom.

Vtedy to môžeme využiť a vysvetliť, aké má jeho správanie následky. Držíme sa však toho, aby sme pri tom dieťa neponižovali a neznižovali jeho hodnotu.

Situáciu je potrebné dieťaťu opísať vecne, bez moralizovania. Opísať následky iba ako všeobecnú informáciu. Podať by sme ich mali tak, aby dieťa pochopilo, že to platí pre všetkých rovnako: "Keď niekomu ublížime, mali by sme sa ospravedlniť." 🌷

Spýtame sa, čo si dieťa myslí, že by malo teraz urobiť. Menšie deti ešte pravdepodobne nebudú vedieť, akú odpoveď od nich očakávame, tak môžu povedať, že nevedia, alebo neodpovedať vôbec.

Krik.
Bežná súčasť "výchovy" v našich zemepisných šírkach.

Po úpravách zverejňujem článok opäť, aby neporušoval pravidlá. Budem rada, ak sa do diskusie zapojíte znovu 

Kričíte aj vy na svoje dieťa? Znamená to, že kričali aj na vás.
Ako si to však vysvetľuje dieťa? Že nezvládate svoje emócie. A kto iný by mal naučiť vaše dieťa zvládaniu emócií ak nie rodič? Neskôr vás v tom bude kopírovať a rovnakým spôsobom riešiť keď sa mu niečo nebude páčiť. Takže krikom idete v konečnom dôsledku sami proti sebe.

Krik dočasne zaberá a správanie sa s jeho pomocou dočasne skoriguje. Isto však už viete, že z dlhodobého hľadiska nemá účinok. Podrývate svoju vlastnú autoritu a učíte dieťa, že krik je vlastne normálna súčasť života a bežný komunikačný prostriedok.

Nemôžte sa potom čudovať, že takto bude "ovládať" svoje emócie neskôr vaše dieťa a bude kričať tiež na vás a ostatných okolo.

Po čase sa ocitáte v začarovanom ukričanom a bezpochyby veľmi vyčerpávajúcom kruhu.