Môj už druhý mliečkomil 💙 nehovorím o tom často ale Alex bol kojeny do 3rokov, napriek tomu že sme si prešli krízou kedy som mala už nasadiť UM, kedy každé prisatie bol plač a boj, kedy som únavou padala na hubu a stratila možno polovicu nervov, cievka bol môj nepriateľ no napriek tomu stálo to zato. Pri Adamkovi to prišlo znovu, bolo to niečo čo som už poznala a vedela si poradiť aj sama. Mám pocit že to trvalo o čosi dlhšie ako pri Alexovi ale myslím že som to brala oveľa viac s nadhľadom. Veľa z vás mi písalo, že ste nenašli podporu, alebo ste sa vzdali lebo ste to neuniesli po psychickej stránke. Nebudem tvrdiť že to nie je náročné, lebo je, vyžaduje si to viac ako si myslíme a možno sme ochotné obetovať ale nie je nad spokojný výraz malého cuckoša, keď zbadá svoju mliekareň, keď si spokojne papá pri svojej maminke a pomedzi papanie na vás hľadí a hádže úsmevy 💙 nie u každého je to samozrejmosť, ale ak tú možnosť raz dostanete a príde prvá prekážka nevzdávajte sa, bojujte, chce to hlavne čas, pokoj, podporu blízkych a pozitívne myslenie. Stojí naozaj zato to vydržať a my ženy vydržíme oveľa viac ako si niekedy o sebe myslíme. ❤️ ak vás nepodporí svoje okolie, rada vás podporím aj ja alebo sa neváhajte obrátiť na mamila dojcenie ktoré bolo mojou záchranou pri prvej kríze. 🙏 nebyť ich Alex by po 3m prešiel na UM tak ďakujem za to že sú tu a pomáhajú nám mamám keď si nevieme poradiť už samé.