Na dnešný deň sa zabudnúť nedá, bol plný emócií a radosti. Je prvá sobota kedy sme konečne doma, aj keď nie počas dňa, ale prvý víkend od nasťahovania sme tu. Užívam si ten pocit, aj napriek tomu, že mám pred sebou pracovný večer.
Od rána sme boli v napätí a čakali kedy uzrie svetlo sveta naša malá Vikória, ktorá nás nechala čakať až do večera. Vnútorne som to prežívala som to viac ako vlastný pôrod, neskutočne sa teším, že je medzi nami, zdravá a spokojná. 🙂
Dnes sme mali taktiež oslavu 30tich narodenín môjho brata, ktorý za nami prišiel z UK, tak sme sa zišli celá rodinka okrem našej milovanej čakajúcej maminky.
Avšak stala sa nám aj menej príjemná vec, kedy cestou po diaľnici sme sa len o chlp vyhli havárii, kde prišli o život dve srnky. :( Bol to zvláštny pocit, zrazu si človek uvedomí aký krehký je náš život, že stačí pár sekúnd a môže dôjsť k tragédii. Nevedela som či skôr plakať nad srnkami, alebo ďakovať, že sme v poriadku, asi to len tak ľahko z pamäti nevymažem, ale som vďačná, že boli pri nás anjeli strážny, no zároveň by som najradšej vrátila život úbohým zvieratkám. :( Preto buďme vďační zato čo máme, že sme zdraví a skúsenosti akou bola dnešná cesta diaľnicou nech nás široko ďaleko obchádzajú. V našej obývačke toho ešte veľa chýba, no napriek tomu to tu milujem už teraz a som rada, že máme aspoň to čo máme, lebo o hodinu to môže byť zrazu všetko inak.