Tak takto to dopadne, ak si zaumienite, že vianočný stromček bude nosiť Mikuláš, dala som to z posledných síl, ale už teraz sa neviem dočkať rána, ako budú žiariť drobcove očká. Sedím si tu, pozerám na neho a vravím si, kedy to zase stihlo tak rýchlo všetko ubehnúť a máme ďalšie Vianoce, naše prvé spoločné Vianoce, na ktoré som tak dlho čakala, ktoré som tak dlho plánovala a na ktoré som sa tak dlho tešila. Zrazu je realita úplne inde, moje plány nejak nezapadli do časového harmonogramu, miesto nového stromčeku máme starý so starými ozdobami a nefunkčnými svetlami, ktorý ešte potrebuje doladiť, ale nevadí. Nakoniec človek zistí, že sa celý čas len naháňa, stále niečo potrebuje, vidí, chce a potom zistí, že stačí prežiť pokojné sviatky v kruhu rodiny v zdraví s detskými iskričkami a uvedomí si, že vlastne to je to čo plánoval, potreboval a chce, nič iné k tomu netreba. <3