Tento trpazlík ešte nechodí, ani nestojí, ale dnes na návšteve ostal sám pár sekúnd stáť a ja som úplne zabudla aké sú to krásne pocity, tieto momenty neopakujú a sú tak neskutočne vzácne, ako každé jedno slovko, ksichtík, úsmev ale aj skúšanie maminej trpezlivosti 😅 zrazu si neviem ani predstaviť že príde obdobie keď mi tu bude behať další človiečik, pri Alexovi som chcela všetko rýchlo pomaly ho vidieť už v roku lyžovať a teraz je to presný opak, užívam si bábätko a teším sa ako sa každým dňom zdokonaľuje nie len vo svojich zručnostiach ale i v mojich očiach a srdci 🖤 človek si myslí že pôrodom sa zamiluje najviac na svete ale ono každým dňom ich milujem ešte viac a viac 🥰