Deň č. 101 Farby

Ešte v novembri som poriadne malej ani nevedela ukázať obrázok, dnes už sama vymýšľam úlohy, aby som ju zaujala. Uvidím v obchode vyhodený kartón, už ma napadne pol tucta vecí, čo by som s ním vedela urobiť. Po zlepšení porozumenia na obrázkoch, som prešla na farby. Farby malá začala ovládať asi tak mesiac dozadu. Dovtedy ich triafala hociako, ale dnes to dáva raketovou rýchlosťou.

Odfotila som Vám pár "hier" pre inšpiráciu, ale väčšinou som sa tiež inšpirovala z internetu, takže možno budete väčšinu poznať.

My teraz doľadujeme "špilky" na kartičky, to ešte nevie, ale ako ju poznám len taký nejaký obyč deň to ona stlačí ako keby nič a zrazu to už bude vedieť. Napr. tak ako s navliekaním "gorálikov". Už dávnejšie som kúpila veľké navliekacie kocky, ale podľa mňa navliekanie na šnúrku je dosť ťažké, tak som to na istý čas odložila a vyťahovala len tak už z nudy. Dnes si však raketa zobrala tú najväčšiu kocku a prvýkrát sa jej to podarilo. S otvorenými ústami som kukala a podarilo sa jej to ešte 2x, potom som ju začala "velebiť" a "ospevovať" a už som to po...la.. Mala som radšej držať hubu, ale tak matka šťastná, nevedela som sa ovládať. Nabudúce budem vedieť, že ju nemám rušiť a mám si zakusnúť do všetkého možné, len ju nechať na pokoji.

Raketa je akosi "tu" pri nás, príde mi taká "normálna" v domácom prostredí a v mojej prítomnosti. Iné je to, keď človek "vytiahne" päty z domu...Ale inak sú to teraz fajn dni, asi preto, lebo sme väčšinou doma a nikam nechodíme. Žiadne škreky na verejnosti, v meste, v parku... Mne celkom toto počko vyhovuje aspoň v tomto smere🙂 Tak ako som sľúbila mužovi zato, že ma naháňal so sliepkou po dvore, dnes som varila kelový privárok (ten priam neznáša). No a keď som sa večer do toho pustila, tak ma napadlo, že škoda, že mi nepomáhajú decká. Boli takí rozlietaní a čosi robili v obyvačke, nechcela som ich rušiť, keď som im dala 20 minút voľna pred večerným kreslením. Ale len čo som si to pomyslela, zrazu prišla raketa za mnou a hneď potom syn... To ste mali vidieť tých "pomocníkov". Prisunula som stoličky ku kuchynskej linke, obom som dala príborové nožíky, ale v ich prípade zbytočnosť, kel viac trhali ako krájali. Dokonca som im dovolila nahádzať kel aj do polievky, takže bol skoro všade na podlahe, na sporáku, polka v hrnci... Neskutočne boli šťastní, že som im dovolila takéto "akčné" veci, aj keď museli "tolerovať" moje výkriky: "Pozor, pa! Pozor hrniec! Pozor opatrne!"... Malý mi tam šupol aj dajaký chleba, takže som zvedavá na trvacnosť prívarku🙂 Mne však asi bude chutiť najviac zo všetkým...