Deň č. 108 Inšpirácie nikdy nie je dosť
Ak hľadáte ešte nejaké tipy na úlohy na rozvíjanie, tak môžete využiť niečo takéto:
Celkvo všetky hry od GRANNA sú podľa mňa dobrá voľba. Pri tejto pred raketu vždy položím dve zvieratká a jedno "hľadá" akože svoju maminku a ona musí nájsť, ktorá to je. Napr. kde má malá sova mamičku a ona podá tú správnu, a už sa to dokonca snaží aj sama spojiť. Je dobré, že nielen podľa zvieratka ale aj farby pozadia to dieťaťu vlastne napovie, že to patrí k sebe.
Ak však nechcete veľa hier kupovať, môžete využiť stránku pinterest.sk a tam si pinkovať rôzne veci, kde si ich môžete neskôr stiahnuť, povytláčať a zalaminovať. Nájdete tam hlavne veľa tipov na rôzne úlohy, prídavné mená, rozvoj jemnej motoriky a všetkého možného. Fakt perfektná stránka a vlastne zistíte, že kopu hier alebo úloh, čo dávajú klinickí logopédi, sú čerpané na tejto stránke. Moju raketu však nebavia len "vytlačené" a predložené obrázky, musím jej do nášho "vyučovania" vkladať aj viac dynamickejšie hry a úlohy, či už na hmat alebo na jemnú motoriku. Striedam jej "suché" vytlačené veci s nejakou zakúpenou alebo vyrobenou hrou alebo jej dám čosi pokrájať, vložiť a pod.
Včera som rozmýšľala, či sa dočkám dňa, keď si budeme pekne "idylicky"kotúľať loptu, ale dnes som zistila, že tadeto cesta nepôjde. Všetko s loptou skončí po prvom "am", ak sa vôbec zachce milosť pani kotúlať loptu. Dnes sme si však len tak začali šúgať auto. Fakt ani neviem ako, ale zrazu sme sedeli oproti sebe na koberci v izbe a šúgali sme si auto a to Vám bolo "poriadne" dlho na naše pomery,možno aj 5 - 6 minút. Po každom šúganí, raketa vybrala "šoferov" - dnes to bol tiger so zajacom - poklopkala s nimi po koberci (akože si pobehali) a zase ich napchala do autíčka. Kľúčove pri tejto interakcií bolo to, že to prvýkrát bolo bez "am". Nič zato nechcela, že sme si ho vymienali, jednoducho ju to bavilo. Kukala som ako puk, ale kedže som nechcela pokaziť túto vzácnú chvíľu, tvárila som sa, že pohoda, vôbec mi nejde puknúť srdce šťastím...🙂
Ale nebojte hneď ma za hodinu dala späť na zem a išlo mi puknúť nie srdce , ale nervy. Pred poobednajším spaním začala totiž pravidelne robiť cirkusy a nie a nie sa uložiť. Uchýlila som sa ku krkavčiemu činu. Odkedy som si ju začala dávať medzi nás a teda už sa sama "pýta" k nám do veľkej postele, zhoršilo sa jej zaspávanie. Vymýšľa, nechce si ľahnúť, keď si ľahne, vyrušuje, vystiera sa, škrieka - no katastrofa. Syn nemôže zaspať a ona robí zbytočne sprostosti, lebo už je dobre unavená. Upozorním ju, že ju dám naspäť to postele, tak len pokrúti hlavou, že tam nechce ísť, ale vymýšľať neprestane. Keďže ich potrebujem uspať najneskôr do jednej (13:00), aby mi potom nevystrájali do polnoci, tak som ju chudátko začala dávať do detskej izby samú. Tam ju veľmi kľudne odvediem (však ABA princíp pohodičky musí byť), poviem, že si prídem pre ňu o chvíľu, keď nebude vymýšľať a šikovno idem uspať malého. To je väčšinou rýchlovka tak do 5 min spí (typický chlap) , a potom si šikovno idem "zobrať" raketu. Raketa tam medzitým kričí a plače ako pavián, vlastne ani neviem v tej chvíli či ma to mrzí alebo si hovorím, že roztrhúť sa nemôžem a "skákať" okolo zadku jej tiež nemôžem stále, ale, keď sa tam parádne "vykričí", lahne si vedľa syna ako taká malá blška, nechá sa zakryť prikrývkou až po uší a už sa ani nepohne a zaspí do 2,4 sekúnd. Nie som na túto "taktitku" 2x hrdá, ale ja to kurnik, teraz neviem inak vyriešiť.... Ach mysli matka, mysli... Musí to ísť aj nejak lepšie...
Odporúčame
Ja neuspavam dvoch mojich na jednej posteli, bo to je unreal a obaja sú normo deti. Inak možno ju lopta nebaví proste a možno si ju nemala naucat späť spolu s malým, keď pekne spala sama.... Zas netreba všetko lámať cez koleno... Je to proste osobnosť a niečo jej vyhovuje a niečo nie
A ešte som zabudla s tou loptou alebo autom nesil to. Ono to príde samo od seba ani náš si nechcel s nami posúvať vôbec autíčko a loptu už dupľom nie. Tak sme to nechali tak a teraz nám sám od seba nosí lopty alebo autíčka že si chce posúvať. Ono všetko tie deti chápu len sú trošku tvrdohlave a chcú si robiť po svojom aspoň teda na tom našom sme to nejak s mužom odpozorovali.
K tomu uspavaniu, ja tiez nedokazem uspat dve deti sucasne. Dokonca od malicka mi kazde z troch deti spi v inej izbe, aj v noci, aj cez den. Spolu sa vyrusovali. A tiez ked som citala, ze malu ucis zaspavat medzi vami, mi to prislo zvlastne. Lebo moja najstarsia, uplne zdrava dcera od cca 8 mesiacov zaspavala v postielke sama. Doslova nemala rada, ked som ju bral k sebe. Ona nikdy nebola taky mojkaci typ. Potrebovala priestor pre seba. Ono, ani ja by som nezniesla, aby ma niekto pri zaspavani stiskal a hladkal.☺
@siska25 no aj ona bola taká, vždy mala rada svoj priestor pri spaní a stále aj v noci nemá problém zaspať vo svojej postieľky, len poobede som si to akosi posr... chcela som, aby sa mali k sebe "viac"... ale ja som si ich vždy uspávala spolu, proste dva roky ako tu je raketa, vždy poobede sa ide spať a keďže ešte všetci okupujeme jednu izbu v dome, tak to doteraz jednoducho takto fungovalo ona vo svojej, ja s malým na veľkej... kým som nezačala vymýšľať ...
@itmama15 ano chapem, tak snad sa to zasa upravi. ☺ Inak z toho, ze do seba zaparaju, si nerob starosti. Ja mam troch a ti starsi este len idu zo skolky uz sa hadaju, pobiju sa denne, vkuse su v sebe a uz aj najmensi sa zapaja. Pokial to nie je zivot ohrozujuce, nechavam ich, nech si to vyriesia sami, aspon sa baucia riesut konflikty.☺
Začni písať komentár...
Robíš to najlepšie ako to v danej situácii ide. Pre upokojenie co platí dnes na naše deťúrence nemusí platiť zajtra. Pred vyše mesiacom by sme si s mužom ani nemysleli že raz budeme opäť idylicky spávať v našej posteli ako normálny manželia. Naše dieťa nám pár mesiacov okupovalo posteľ a neohrozil spánok v jeho vlastnej iba poobede keď nebola tma v izbe. Proste si zvykol že ho muž braval medzi nás a už viac nechcel do svojej. Keď sme ho išli preložiť do postele už aj bol hore tak sme to vzdali. Tak som nejak dumala a rozmýšľala ako znova získať našu posteľ. Tak som zaviedla večerné rituály. Vytlačila som si a zalaminovala fotku malého kde spinka v jeho posteli. A začala som tak ze sme umyli zuby, uložili tatka do spálne, pozhasinali všetko svetlo a TV, išli do detskej a tam som mu začala ukazovat prstom na nás. Mama spinkať, tata spinkať a R. Spinkať. Zakaždým som mu ukázala tu fotku kde spinka. Aby si to slovo zafixoval že sa tá foto spája s činnosťou spať. Po modlíme sa, postiskame, poviem mu dobrú nocku , papa, niekedy mi aj on odpovie papa a normálne zatvorim dvere a odídem. Od vtedy nám to nejak funguje a už vyše mesiaca sa konečne vyspime bez kopania a budenia a aj malý oveľa lepšie spáva. Občas sa stalo ze sa zobudil možno tri krát prišiel za nami s plačom asi sa mu niečo zlé snívalo. Ale musím si zaklopkat a dúfam ze už sa to nezmení. A zostaneme pri takomto uspavani a spánku. Držím palce aby ste si aj vy našli ten naj spôsob zaspavania u nás to muselo byt takto aby to aj videl na obrázku a naučil sa ze keď mu ten obrázok ukazujem vtedy sa ide spať.