Myslím si, že každá mamina, ktorá má u svojho dieťaťa podozrenie na autizmus a niekomu sa zdôverí, začne reťaz "utešovania" a vyvracania, čo dokáže autista a čo nie. Určite to nikto nemyslí v zlom, vlastne sama by som nevedela, čo povedať kamarátke, keby sa mi s takým niečim zdôverila. Tiež by som asi reagovala podobne. Po tých všetkých mesiacoch, čo som si napozerala videá autistov (reálne som žiadneho fakt ešte nevidela), viem, že toho dokážu veľmi veľa a naozaj si pod autistom netreba predstaviť len veľmi ťažké stavy.
Moja mama ako prvé povedala, že moja raketa nemôže byť autistka, lebo sa vie usmievať. Pamätám si to presne, lebo to bolo práve v deň po vyšetrení u neurologičky, zastavila sa u mňa, že ako sme dopadli a ja som jej všetko povedala so slzami v očiach pri vchodovej bránke. Raketa vtedy pozerala na nás z okna a usmievala sa. Ja som plakala a nevedela, čo viac nato povedať. Moja mama ostala ticho a nikdy mi už nič nepovedala na "vyvrátenie".
Môj muž vyhlasoval a vyhlasuje, že určite nie je autistka, lebo mu dáva pusinku a príde ho objať, keď príde domov z práce.
Moja švagriná mi povedala, že nemôže byť autistka, lebo vie používať veci teda napríklad konkrétne, keď zobrala hrebeň a očesala sa alebo zobrala prilbu a dala si ju na hlavu a pod.
Lektorka na jednom kurze sa ma spýtala, či sa raketa zapája do domácich prác. Keď som odpovedala, že spoločne vykladáme myčku, tak ma v polovici vety zastavila a sebavodomo vyhlásila, že raketa určite nie je autistka.
Lektorka na Play Wisely mi povedala, že jej sa nezdá autistka, že tam je úplne iná sociálna interakcia ako u autistov, s ktorými pracuje.
Už si ani nepamätám všetky "utešovania", ale bolo ich veľa. Faktom však je, že z diskusií a skúsenosti matiek VFA detí mi je jasné, že autisti:
-vedia uržať očný kontakt,
-vedia reagovať na meno,
- vedia ukazovať a zdielať,
- vedia sa dokonca aj funkčne hrať....
Vedia toho hodne a naozaj ani jeden jediný znak nevyvráti tú škaredú "Apokalypsu". Všetky utešovacie vyvracovacie tvrdenia vyslovili "laici", žiadny odborník ma neutešoval, že toto nedokáže autista a pod. Preto som momentálne v štádiu, že nikomu neverím, aj keby mi to zlatým písmom napísal, dokým samú seba nepresvedčím o pravde a nebudem sama vidieť, že moja raketa "funguje" správne.
To sa však ešte načakám. Dnes to bol totiž super turbo adrenalínový deň. Neviem, či jej preskočilo, ale dnes bola ešte 3x rýchlejšia ako obvykle. Náladička bola na 1*, od rána vyškerená a usmievavá, dokonca si zobrala do auta aj bábiku, ktorý pred odchodom 3,6 sekúnd kočíkovala. Spoločne sme ju teda pripútali a išli sme na play wisely. Dnes sme sa konečne všetky tri z chuti na terapií nasmiali a na rozlúčku ju po prvýkrát vypusinkovala. Toto som tajne závidela jednej mamine, ktorá mi písala, že jej dcéra (pravdepodobne vystúpili z PAS, možno dysfázia, ešte nemajú ukončenú diagnostiku....) sa tak teší na hodiny logopédie, že si vždy logopédku vyobíma. Moja takto vrúcne vyobímala dnes práve našu úžasnú lektorku. (Mimochodom vďaka maminy, že ste mi poradili tieto terapie, aj to je dôvod, prečo som si vybrala MK a nie fb alebo iné siete.. Tu sa totiž podľa mňa viac radí a menej hejtuje).
Ale späť k rakete. Tak sme si išli také veselé domov, išla som od samej radosti kúpiť pár fornetov, na 0,23 sekúnd som sklonila hlavu do peňaženky a moja raketa, ktorá pobehovala okolo a naháňala holubov mi zmizla z dohľadu. Poviem Vám tých 7 sekúnd bolo mojich najdlhších v živote. Ona totiž za tých 7 sekúnd stihla obehnúť budovu a "skočiť" si do lekárne z druhej strany. Krvi by ste sa mi nedorezali, obiehala som budovu a pot ma oblieval a už som ju viedala ako beha medzi autami na dialnici. Našťastie sa to nenaplnilo, ale radšej som už nepokúšala osud a spakovali sme sa domov. Doma však v turbo rýchlosti pokračovala, nepohrala sa s ničím viac ako 2 sekundy, stále sa motkáva "znudeno" pri mne, len lašuje, otvára/zatvára čosi kdesi, a aj moje 3sekundové cikanie stihla využiť nato, aby prerazila dvere na sprchovom kúte (bola som v tej istej miestonsti na WC, 10 cm od nej).
Poobede sa to vyšpičkovalo na zmrzke, kde sa mimochodom do mňa obula zmrzlinárka, že toto nie je ihrisko (vzhľadom nato, že tam moja raketa neobsedí a chodí "nakúkať" do vytríni). To už mi dochádzali sily, lebo fakt už len "toto" mi chýbalo k takémuto pecka dňu. Prosím milé mamy, ženy, babky, nikdy, ale nikdy nesúdte mamu, ktorá si na zmrzline nesadne ani na sekundu, je tam s dvoma deckami, jednému sa snaží lízať zmrlinu, aby mu nekvápala kade tade a jednému je stále za zadkom. No ako som jej však chodila za zadkom, aby sa "náhodou" nedotkla zmrzlinovej vytríny, tak sa nohami poplietla o seba, že si skoro nos a zuby rozbila na hrane schodu (schytal to iba laket, ale krvavý bol statočne).
Už som sa radšej zdvihla domov, do syna napchala zvyšok zmrzlíiny a túžobne čakala na čas spania. Pred spaním ju však napadlo robiť kotrmelce na kraji postele a v poslednej sekunde som ju zachytila za členok, aby si hlavu nerozbila o dlažbu.
Poviem Vám, že dnes som sa modlila k všetkým anjelom strážnym, nech mi prídu napomoc, lebo sa tak strašne bojím, že príde taká hnusná sekunda, keď sa otočím, zamyslím, neporiem na ňu... ach ani písať ani myslieť radšej nato...
A tak sa moja dobrá náladička zmenila na super tandemový deň. Syn je na výletoch/v cukrárňach/v reštikách na druhej kolaji, čo ma veľmi mrzi, ale žiaľ bez muža veľmi ťažko dávam fungovanie v spoločnosti s dvomi deťmi. Dúfam, že zajtra bude mať raketa aspoň doobeda opäť dobrú náladu, pretože nás čaká logopedička a u nej sme sa ešte "nepredviedli" vo veľmi dobrom svetle. Anjeli strážni budíček okolo 8:00, pls prídte na pomoc🙂
ako dôverne toto poznám 🙂 aj keď musím priznať že v poslednej dobe trošičku. ale naozaj len trošičku z tej rýchlosti upustila 🙂 a tiež som sa napočúvala rečí, že veď ona určite nebude autista od celej rodiny, nikto absolútne nikto nebral vážne moje obavy, keď bola diagnóza na papieri nikto už nepovedal ani slovo ... prajem Vám len tie dobré dni a kroky vpred a správnym smerom, nech sa raketke darí robiť pokroky 😘