Deň č. 17 - Bojujeme s PAS - O.T.A.
Zo všetkého najviac, čo som doteraz skúsila som najväčšie pokroky dosiahla práve s toutou metódou. Ide o veľmi jednoduchú metódu, ktorú by mali mať "vycapenú" na každých dverách pediatrie, hocikde, kde sa k nej môže rodič dostať. Ja som sa k nej dostala náhodne, cez jednu maminu na MK, čo opäť potrvrdilo, že na MK sú úžasné a vzdelané maminy, ktoré majú častokrát lepší prehľad ako pediatri, neurológovia...
Moja malá raketa mala typické spoločné znaky s PAS, dysfáziou a NKS, ktorými sú:
- slabší očný kontakt,
- nereagovanie na meno,
- nezdielanie pozornosti,
- slabé reagovanie na emócie,
- nefunkčná hra...
To všetko sa mi podarilo zlepšiť vďaka pár jednoduchým krokom, ktoré odporúča táto metóda. Práve u tých najmenších detí do 3 rokov je možné "zaktivovať" všetko toto a vystúpiť z rizika PAS do niečoho "menej" horšieho. Ja neviem či sme vystúpili, to ukáže naozaj až čas, ale sama vidím, čo dokázala pred dvomi mesiacmi a čo dokáže teraz..
1. Prvým bodom a kľúčovým zároveň je smiech. Rodič musí svoje dieťa rozosmiať rôznymi spôsobmi, tak aby u neho vyvolal radosť, ale takú, že ho bude až "zadúšať" smiechom. Je dôležité na začiatku v prvých týždňoch opakovať toto "jašenie" viackrát za deň aj 20-30 x a to je teda sakra ťažké... Ja som ju šteklila a bozkávala na krk, z toho sa veľmi rehotala, opakovala som to hlavne pred spaním a keďže mám staršieho syna, ktorý by žiarlil, robila som to "tandemovo." Raz jeden, raz druhý... Spotená som bola jak hroch, keď som skončila🙂 Dovtedy som vôbec ani netušila, že je smiech taký dôležitý a že smiech môže naozaj liečiť.
2. Už po pár dňoch som videla, krajší očný kontakt, ktorý som si hneď potom začala pýtať pri "jašení" To je totiž ďalší bod. Pokračovať v jašení až potom, čo pozrie. Ale nestratiť ani sekundu, začať hneď rozosmievať, len čo na Vás pozrie, aj keď iba na chvíľočku.
3. Posledným "smiechovým" bodom je jašenie až po reakcií na meno. Keď už máte svoje čudné dieťa rozosmiate a odvráti na chvíľočku zrak z Vás, Vy vtedy zakričíte jeho meno a počkáte kým zareáguje. Väčšinou zareáguje do pár sekúnd, lebo vie, že bude smiech.
Takéto cvičenia nám naozaj pomohli zlepšiť očný kontakt a reagovanie na meno. Je to 100 a jedno, keď porovnávam obdobie predtým a teraz. Vidím, že keď ju oslovím, väčšinou sa pekne na mňa už usmeje, lebo vie, že "ja som zdroj smiechu." Treba zahrnúť, čo najširšie okolie, ak si chcú vytvoriť vzťah k Vášmu dieťaťu. Všetky cesty k nemu idú cez smiech. Ja som to väčšinou robila sama, max muž, až neskôr starí rodičia, ale im to už išlo lepšie, lebo mala ako tak vytvorený očný kontakt. Určite odporúčam s touto metódou začať ako prvou. Nemusíte pracovať ani za stolom, ani sa funkčne hrať, stačí "iba" rozosmievať.
Nám vďaka metóde O.T.A. sa zlepšilo aj zdielanie pozornosť a emócií, ale nato boli určené iné kroky z nej. Tie rozpíšem nabudúce, pretože vybudovať a zvládnuť "rozosmievanie" Vám bude trvať určite pár týždňov. Nám to trvalo tak 1 - 1,5 mesiaca. Vám možno dlhšie, možno kratšie, uvidíte.
Dnes nám to s raketou celkom išlo. Už sa zlepšuje aj naše "pôsobenie" v civilizácií. Keď sme chodili spolu prvé mesiace pre syna do škôlky, vždy v šatni bola ako šalená opica, ktorá sa vyšplhá na všetky lavičky, pootvára všetky dvierka skriniek, prehrabe sa v nich alebo Vám utečie do umyvárky... Malého som obliekala vždy asi za 5,5 sekundy, aby som čo najskôr vypadla odtiaľ. Ale TERAZ už je to iná muzika. Spravidla čaká opretá o lavičku, podáva čapicu a šál svojmu gramblavému bratovi alebo sa snaží "kontaktovať" nejaké dievčatko, ktoré je v šatni. Žiadne zbesilné pobehovnie. A dnes dokonca krásne pozorovola obrázky na skrinkách a ťukala po nich a pozerala na mňa, s otázkou v očiach: "Čo to je?" Každé zvieratko som jej pekne pomenovala a ona hľadala ďalšie a ďalšie obrázky... Dnes to bolo s ňou super....
Dobrý deň, nedá mi nereagovať. Naša super civilizácia zabúda na jednoduché veci ako prirodzenosť. Príde nám čudné keď maminky sa usmievajú do kočíka keď sa tešia s dieťaťom (okolie to často považuje za čudné s komentom veď ono nerozumie a veru rozumie), že vidia vtáčika akoby ho videli prvý krát matky nie deti .... Je to prirodzené učenie emócii, čo môžete začať stále, úspech budete vidieť možno pomalšie ale bude a o tom je aj technika o ktorej píšete 😉 Náš syn bol vnímaný ako veľmi náročné dieťa od narodenia (nespaval, plakaval...)čo okolie nechápalo a ani manžel. Vedela som už podľa toho, že nieje bežné dieťa a učila som ho zvládať svoje emócie.Preto som ho nepoložila a nenechala vyplakať a venovala som sa mu možno niekedy až za hranice mojej energie a študovala som, pátrala som po informáciách. Oplatilo sa, dnes je to jedno usmievavé dieťa, ktoré vie strhnúť davy🙂 jasné, že má amoky ale vie ich zvládnuť ako 5r.sám(dychacou technikou) a učitelky v škôlke sa čudujú.Chcem vás podporiť aj osobnou skúsenosťou a preto píšem a držim prsty.Každý deň je boj ale stojí za to. Tieto techniky vám pomôžu podstatne znížiť AS prejavy hlavne tím, že dieťatko sa cíti bezpečne.
P.S.Naša lekárka má na nástenke odporúčanie na poradňu pre takéto detičky tak aspoň niečo 🙂
Dobrý, je na to technika, ktorú som sa naučila v zahraničí pri zvládaní deti so špecifickými potrebami na jednom školení ale nemám na to podklady, jedine, že vám to celé popíšem lebo je dôležité dodržať postupnosť.Nieje to však nič zložité len sa treba zabaliť do trpezlivosti.🙂🙂
Dobrý deň,
tak som si na to sadla a spísala vám to😅
Ako som písala je to spôsob, ktorý detičky naučí kontaktovať sa, rozpoznávať emócie a hlavne zvládať ich. Technika zvládania emócii je však založená na dlhodobej práci s dieťatkom a však je overená a vychádza z jednoduchých prirodzených vecí no vyžaduje trpezlivosť.Začať sa dá kedykoľvek, ideálne čo najskôr.
Píšem v kocke postup ak by bolo niečo nejasné, kľudne píšte😉
1 fáza:
Základným princípom pri každej zmene je to naviazať na pozit. emóciu dieťatka, z čoho táto metóda vychádza.
Každú zmenu je dôležité upevňovať aspoň 21dní, dieťatko tak nadobúda istotu.
Krok 1. začína sa OBJATÍM od narodenia a však vaše dieťatko je väčšie tak to môžete podľa možnosti kontaktu upraviť (neviem či vôbec zvláda objatie)môžete to prispôsobiť(stačí ak vám podá ruku, náš syn mi dal niekedy len nôžku). Keď dieťatko prežíva pozit. emóciu alebo aj negat.emóciu a chce sa pritúliť , využite to a zotrvajte čo najdlhšie s možnosťou kontaktu vašej pokožky (jeho ústa priložíme na svoju šiju).
Môžete na to využiť aj druhé dieťatko aby videlo, že to je niečo príjemné a motivovalo ho. (úspech je ak zotrvá 5min. po 21dňoch) A ticho sedíte v objatí a nič nehovoríte.To robíte ako som písala 21dní.
Krok 2. k objatiu pridáte popis vašej jednej emócií ako sa v danom čase cítite+ gesto.napr. Ja cítim pokoj a dotknem sa svojho hrudníka.
Zase 21dní to opakujte podľa možnosti čo najviac počas dňa min.3x.
napr. cítim teplo, cítim pokoj, cítim bezpečie, cítim radosť...
Vyberte si jednu a to stále keď sedíte v objatí opakujte dieťatku.
Krok 3.ďalšiu emóciu pridáte po 21 dňoch a každých 21 dní rozširujete paletu o jednu emóciu. Takže min. 5 pozit. emócii
Ak by aj super reagovalo, prosím dodržte trpezlivo interval 21d.
2 fáza:
hovoríme o svojich emóciách a podnecujeme dieťatko aby aj ono pomenovalo svoj pocit. a urobilo gesto, ktoré k pocitu ste priradili.
Krok 1. Ja cítim pokoj a ty?
alebo... Mne je príjemne a tebe?Ako sa cítiš v objatí?Čo by si chcel-a ešte v objati? Na prípadné negat. odpovede reagujeme pochopením, naznačujú nám ešte zotrvať v objatí a opakujte ako to máte vy(teda o krok sa vraciame späť)
Krok 2.Aké to je cítiť pokoj, teplo,bezpečie, radosť...
A kde to cítiš, v ktorej časti tela, nech vám ukáže rukou?
Ak to nevie ukážte to vy kde cítite danú pomenovanú emóciu dieťaťom.-21d.
3 fáza:
Ak už dieťatko vie pomenovať svoje pozit.emócie môžete tak isto postupovať aj s negat. emociami podľa fázy 1 a 2.
4fáza: zvládanie emócií.
Využitie techniky riadeného objatia v prípade negat. emócii - amoku.
1.krok dieťatko aj v prípade, že odmieta vezmeme do náručia a odnesieme na kľudné miesto s ústami priloženými na vašu pokožku.Držíme ho v náručí až pokiaľ sa neupokojí.Počas objatia sme ticho a začneme hlboko dýchať (nádych nosom na 4 a výdych ústami na 4).Nádych nosom a výdych ústami, opakujeme pokiaľ sa dieťatko neupokojí alebo ho nezaujmete čo robíte. Opište to, že vám to pomáha keď cítite hnev, žiaľ, smútok... A primeť ho spolu s vámi vyfukovať zlú energiu.
Dajte si zase čas aspoň 21d. a ideálne trénujte zvládanie - vyfukovanie negat. enerie v domácom prostredí.
2. krok ak už dieťatko chápe využitie techniky dýchania, dáme mu tú možnosť zvládnuť to sám. Vyhradíme si miesto (izbu) v byte kde sa zvládajú emócie. Posadíme sa vedľa neho a spolu s ním dýchame - 21d.
3.krok ak to už dieťatko zvláda tak v prípade amoku mu povieme, že na to máme miesto kde si môže dýchať sám ak chce a ideme tam s ním, necháme otvorené dvere a počkáme vonku alebo ak si to dieťatko vyžiada môžete byť s ním a vyfukujete negat. energiu. - 21d.
4.krok dieťatku ukážeme ako táto technika funguje aj na verejnosti(odídeme od stola na WC a tam dýchame alebo si sadneme v parku na lavičku a tam dýchame...)
Tak sa z amoku stáva hlboké dýchanie 😍
Ja som túto techniku aplikovala u oboch detí od narodenia aby sa učili pocitu bezpečia a lásky, nosené a túlené detičky zvládajú potom lepšie stres vo všeobecnosti. A keď prišli prvé amoky cca okolo 6m. tak som začala pracovať intenzívnejšie a cielenejšie.. Syn hovoril posunkami v roku - vedel ukázať srdiečko, bruško, povedať, že chce jesť, piť...Hovoriť začal okolo 2 rokov (mama,tata, tam...)myslím, že to bolo vďaka posunkovej reči inak tieto detičky hovoria neskôr. Prvú vetu však povedal v 3r. ale takú zložitú, že nám skoro oči vypadli.
A hovoriť o emóciach začal v 2,5r. (citoslovcami)a vedel ich pomenovať na základe tréningu 10 základných emócií (podľa hore uvedenej techniky) úžas(waw),radosť(hurá),pokoj(čičči),záujem(toto),láska(ťukťuk),hnev(áááá), strach(bobo),smútok(ojoj),bolesť(au),žiaľ(fufu) za pomoci posunkov.😉
Takže nič nieje stratené, dá sa to,držím prsty😉
Dnes má 5r. a túžime ho niekedy vypnúť 😅
Nieje ani tak dôležité kedy začala hovoriť ale ako, učí sa posunky rýchlo alebo je to náročné? Díva sa na vás ak ju to učíte, vie to hneď po vás zopakovať?Chápe čo od nej chcete?Vie ich využiť správne?
Syn bol v ohrození PAS a dnes už máme len 6 znakov z 30 znakov v 5r a už sme v spektre nadaných detí,je hraničný.Veľa sa dá včasnou intervenciou zvládnuť. A hlavne každé dieťatko je iné a iné spektrum príznakov ho vymedzuje. Dôležité je pracovať na emočnej kompetencii, empatickej kompetencii, komunikačnej kompetencii,sebaobslužnej kompetencii, zručnosti manuálne a až potom vedomostnej lebo to ich baví asi najviac.
Začni písať komentár...
Škoda,že som toto necila skôr,no ale moj syn ma uz 8 rokov a teda boli to krušné chvíle.ale urcite skvelé rady ako s takymto dieťaťom pracovať.držím palce.