Deň č. 173 Jedno dieťa = žiadne dieťa
Už druhý deň si užívame s raketou "babskú" jazdu a ja mám po dlhej dobe doma opäť iba "jedno" dieťa. Zrazu mám akosi všetko porobené, dom uprataný, jedlo navarené, prádlo zložené a aj dosť času venovať sa rakete. No chlapi, mi očividne len robotu doma vyrábajú, ale aj tak mi akosi chýbajú...
Celý deň som premýšľala, či by som spravila väčšie pokroky s raketou, keby mám 100 % času sa na ňu sústrediť. Pri dvoch a viac deťoch je toho času na "učenie" alebo nácvik "sociálnych situácií" akosi málo. Len si predstavte situáciu, keď chcete raketu naučiť ako sa chovať na hlúpej zmrzline. Kúpite zmrzlinu dvom deťom, syn si ju ako správny chlap pomaličky vychutnáva, pri rakete je zas všetko opačne, začne sa nudiť raketovou rýchlosťou. Ak by som bola na zmrzline iba s raketou, všetky jej cirkusy by som vyriešila napomenutím, keď by to nefungovalo, tak odchodom. Keď tam robí cirkus a som tam aj so synom, jednoducho nemôžem vždy nútiť a obmedzovať aj syna, rýchlo napchať do neho zmrzlinu a vypadnúť. Žiaľ teraz to tak dosť často riešim:
"Poď, dojedz, ideme..." Mám z toho výčitky, hlavne vtedy, keď sa ma syn pýta, kedy sa ju konečne naučím "ovládať". Vôbec neviem, kde toto slovné spojenie zobral, ale vystihol to presne. Celkovo má talent na hovorené slovo, matika to bude zaiste jeho Achilová päta, ale slovom sa on vykecá určite aj u matikárky. Mne naposledy za dobré raňajky povedal, že som "požehnaná" medzi ženami🙂
Spoločenské sociálne situácie sú pre mňa veľká výzva. Najlepšie sa mi to trénuje, keď sme niekde iba my dve. Dlho som zanedbávala nácvik chôdze za ruku, stále sa kdesi ponáhľame, vysadneme na bicyle alebo kočík a chôdza nikde. Tieto dni, keď mi "prischlo" aj venčenie našej veľkej 60 kilovej "obludy", som práve toto využila nato. Asi 5 - 10 minút máme za domom pole, kde ho chodím dať vybehať. Ideálna vzdialenosť, počas ktorej ma "musí" raketa držať za ruku. Neupustím, nezdvihnem ju na ruky a ani nie je na blízku muž, aby povedal to svoje typické: "Nechaj, ja ju odnesiem". Nič iné jej neostávalo, len "šľapať". Včera som ju síce viac vláčila po zemi, ale dnes to už bolo relatívne lepšie. Prichytila som samu seba, že ako sprostá jej dávam niekedy aj 3 upozornenie: začnem počítať 1, 2 na chvíľu prestane, potom zase 1,2.. už mi z toho dnes šibalo, tak som už upozornila iba raz a bolo. Hore na poli ich oboch nechám vybehať a potom hop-šup domov a znovu nácvik chôdze. Musím byť super dôsledná, super precízna, super prísna, aby fungovala nielen pri mne, ale aj pri iných ľudoch, nato by som však potrebovala super ochotnú a trpezlivú babku, tetku, kamošku či muža. Lebo aj toho musím akosi tej precíznosti a prísnoste učiť☹
Dnes až na malý cirkus na zmrzline, to bolo relatívne celom ok deň. Podľa pohľadov zmrzlinových spolusediacich to možno tak nevyzeralo, ale relatívne sa len "trochu" jedovala. V rámci jej možností to bol ozaj pekný deň. Nechala sa obliecť, jedli sme ako ľudia, hrali sme sa s hračkami... A v takýto pekný deň, ona na mňa vždy niečo "vybalí".
Pri hre so zvieratkami v detsej izbe som si tak sama pre seba "povzdychla", že "jáááj škoda, že nemáme panáčika". Vtedy na mňa kukla, raketovou rýchlosťou sa rozbehla do obyvačky a priniesla mi panáka z auta, s ktorým sme sa naposledy hrali. Jééé srdce mi poskočilo a ešte viac, keď sama uložila zvieratka pod paplón, síce celé by ich za živých okolností zadusila, ale ja som pochopila, že ich uložila "spať". To je také pozitívne prekvapenie, že ma to hrialo asi aj na vlasoch.
No a potom zase na mňa vybalí taký šoking. Keď sme venčili psa, tak sme sa učili nielen chôdzu za ruku, ale aj porozumenie príkazu "čakám". Využila som nato psiu cikpauzu alebo čas, keď pes pil vodu z mláky. Počkala a sledovala psa, čo práve robí. A potom z čista jasna, keď uvidela ďalšiu mláku, kľakla si a chcela sa napiť aj ona z mláky... Jááj nevedela som, či sa smiať, či plakať. Na jednej strane na mňa vytiahne porozumenie slovu "panáčik" a na druhej pije vodu z mláky ako "psík". Aj toto moje druhé dzeco je celkom zaujímavé. Nebude možno kecálek ako braček, ale herečka je to riadna už teraz...
Odporúčame
Podla mna sa uz tvoja raketa super funkcne hra, iny typ hry sa ani u 2-rocneho dietata neda ocakavat. Rolove hry “na nieco” naskocia az okolo 3 roku. Ma imitaciu, co je dobry znak - a je jedno, ci imituje cloveka alebo psa 😉 Moj 4,5 rocny dysfatik mi sam prisiel povedat, ze jedol kocurove granule, skoro ma piclo 🤦♀️ Urcite sa napil aj z jeho vody, ale to sa mi uz nepriznal. Inak upodozrievam aj moju zdravu 10-rocnu dceru, ze si obcas da granulky s kocurom - chce s nim zdielat aj akt jedenia 😝 Ako ta tak citam, tak sa rakete super zlepsuje porozumenie aj interakcia, ste na dobrej ceste 👏 Casom zacne opakovat a nasledne spajat slova. Chce to len cas, toto nepojde “raketovou” rychlostou. Drzim palce, nech dalej napredujete 😊
@seahorse27 hadam, uz len cakam na tu rec ako na soľ... to by nas mohli zachranit od tych jej výbuchov 😬😞 teraz najnovšie place, ked sa niekto nejde k nam hrat a este ked odchádza🤦♀️ Len skrieka, váľa sa po zemi, ani pocut ani vysvetlit, ani ukludnit😏
@itmama15 To aj nas robil, ale u neho tie amoky netrvali dlho, len 5-10 minut. Ale teraz na dovolenke nam po dlhom case ustedril taky fajny polhodinovy, ze sme museli odist z plaze...stale je problem v komunikacii, ze nevie pomenovat/vysvetlit abstraktne veci. Mal konflikt so sestrou a nevedel sa slovne branit, ani nam poriadne vysvetlit, o co islo a tak sa to spustilo. Ale zvysok dovolenky bol perfektny, fakt z roka na rok je s nim lepsie 😉
@itmama15 toto aj nas začal robit začiatkom jari alebo koncom zimy ze sa tak prebudil a uz mu nebolo jedno kto je u nas proste nezniesol ked niekto od nas odchadzal babka s dedkom, segry s deckami sa vzdy museli vytratit nenápadne inak ich hned tahal nas5 a robi to dodnes. Ze proste sa tak dozaduje pozornosti inych predtym to vobec nerobil. Bolo mu jedno kto bol u nas. Proste hral sa podla seba nikoho neriesil pokial mu dali vsetci svaty pokoj a nekladli mu otazky ktorym nerozumel. Cca po 2 a pol roku sa to zacalo lamat a zacal opakovat prve slova normalme po nas sice agramaticky alebo len zopakoval posledne slabiky ale začal. Ide to vsetko ako z chlpatej deky ale ide to a to je poctatne. Ste na dobrej ceste k funkcnej reci.
Haha, ked mne furt pride ten tvoj syn divnejsi ako dcera :D Ale tie hlody :D
A to chodenie za ruku, sorry, ale znie mi to ako vycvik psa. A je to len obdobie, so starsim som dlho nosila kocik, nech nemusim nosit jeho a prisiel den D, ked zacal chodit spravnym smerom a nie na cestu.
@anglicanka1981 No je to v každom prípade tiež číslo, ale on je taký normálne divný🙂 A s tú moju raketu to veru niekedy vyzerá ako výcvik psa, hlavne, ak by som dodržiavala na 100 % ABA princíp🙂 Už som raz písala, že mi táto metóda veľmi pripomína výcvik psa🙂
@itmama15 a je to potrebne? Ja moje otazky nemyslim ako rypanie, len dost v nej vidim starsieho syna a asi by mu prisili nejaku diagnozu, keby som ho povlacila po dr. Len stale mi intuicia hovori, ze lepsie ho ucit zit v tomto svete nejak vhodne bez nalepiek. A nechat ho uzivat si detstvo. On uz je starsi, mnoho z tych "problemov", co riesis ty sa vyriesilo. Mnoho zas ja neriesim (napr to sedenie pri zmrzke). A dalsie riesim a niekedy stracam sebavedomie, ci robim dobre. Ale "vycviceny" by nebol stastny.
@anglicanka1981 Neberiem ich ako rýpanie, v pohode, rada diskutujem. Ale vidím, že keby moju raketu "necepujem" , je to ešte horšie s ňou a nato nepotrebujem "nálepku". Viem, kde ju môžem usmerniť a kde to s ňou nepohnem (ako napr. tá neposednosť). Na tú som si jednoducho už zvykla. Ak nebudú problémy v škôlke, ak ma nikto nikde nebude posielať s raketou, tak ma veru na diagnostiku tak skoro nedostanú. Ale, keď nezačne hovoriť do tretieho veru, tam sa už diagnóze aspoň NKS alebo oneskorenému vývinu reči a iným "šmakocinkám" nevyhneme.
@itmama15 moj do 3r nehovoril a po narodkach suvetia rovno :D Mladsi ma teraz 2r8m a semtam slovicko da, no reaguje uplne inak ako starsi. Keby boli v opacnom poradi, asi by som viac riesila starsieho. No a starsi by v statnej skolke trpel, nastastie chodi do lesnej, kde akceptuju ich osobnosti a vychadzaju im v ustrety, ziju s detmi a snazia sa, aby boli stastne. Nenutia ich sediet 😀
Začni písať komentár...
Pozehnana medzi zenami boze kde to dieta na to chodi som displey oplula 😂😂😂🤣🤣🤣🤣
No aspon vies ze imitacia je jej silna stránka 👍👍 a co tam po tom koho napodobnuje ci dieta alebo psa. Užívajte si to baby teda este osamote pokial sa da.