Deň č. 226 - 232 Sebaobsluha v dvoch rokoch...

O tomto by som mohla polemizovať hodiny. Maminy "zdravých" detí často hovoria o tom, ako ich dvojročné detí boli už hotoví ľudia... Ja už mám tiež dve deti a ten rozdiel tam vidím, ale nie práve v tej sebaobsluhe... Ja som to videla skôr v tom sociálnom "dozretí". Môj malý sa v dvoch rokoch vedel akurát tak vycikať/vy.... a obuť si papučky. To bol základ, lebo som sa nevedela s tehu brušiskom k nemu zohnúť, tak som ho to jednoducho "musela" naučiť..Zvyšok nevedel ani náhodou. Až teraz, keď má 4,5 roka konečne vidím, že sa vie vyzliecť ako človek a ako tak obliecť, aj keď vetrovku ešte stále nevie...o gombíoch alebo zipse tiež ešte snívam...

Ale pri dotazníkoch, ktorými som prešle mám normálne pocit, že deti už majú v dvoch rokoch vedieť všetko... Podľa týchto dotazníkov by nimi neprešiel ani syn, nie to ešte moja raketa. Napriek tomu, že to na začiatku leta vyzeralo s nami "biedne", raketa sa mi aj v tomto posunula. Zhrniem pár "mojich" trikov (nič nové, nič svetoborné, ale také "moje" overené), ktoré Vám možno pomôžu posunúť Vaše rakety doma...:

1. WC

Nechať doma behať celé dni holé alebo iba v splipoch/gaťkoch. Bude to všade a bude to trvať nekonečne dlho, oveľa oveľa dlhšie ako pri normo deťoch, ale zrazu to príde... My sme začali v apríly a podarilo sa to až v auguste (teda skoro 5 mesiacov), ale chcela som leto nato využiť stoj, čo stoj. Neľutujem, aj keď mi išla denno denne pračka (nežartujem) a myslela som, že to snád nikdy nepríde. Ale pomohlo mi, že som si stále hovorila: Som doma, raz dva operem/utriem, kedy keď nie teraz, keď mám "čas"...

2. Jedenie

To som si na začiatu leta myslela, že máme v suchu, ale to že občas chytí lyžičku, neznamená, že sa s ňou reálne aj naje... Nejak v rýchlosti som ju aj tak vždy nakŕmila a ani som si to kopukrát neuvedomila. Tak som posledný mesiac pritlačila aj v tomto a posadila sa vedľa nej alebo oproti nej. Držala ľavú ruku, aby sa nemohla s ňou hrať, pravou som jej pomáhal držať lyžicu... To Vám boli boje, ale dnes už pekne jeme vedľa seba a iba občas dokŕmim... Keď sa naučíš chovať, pôjdeme aj do reštiky🙂

3. Obliekanie/vyzliezanie

Ako som písala vyššie, podľa mňa veľké očakávania od malých detí, ale budiš, aspoň vyzliecť a vyzuť sa vie... K tomu som pridala príkazy ulož a odnes do koša na prádlo... Pomaličky sa učíme obuť papučky, ale to je ešte hudba budúcnosti,  a fakt nemám potrebu toto siliť, keď vidím, ako to ide pri mojom "normo" synovi

4. Umyť ruky/zuby

Z tohto sa dajú spraviť skvelé rituály, robte ako chcete, ale urobte pritom hlavne srandu... My posledné razy umývame snáď všetkým plyšákom zuby, "vymieňame" si kefky, navzájom si kefkujeme... Ruky ju začali baviť, až keď si mohla sama vytlačiť mydlo. Potom už som ľahko pridala aj príkazy ako zapnúť vodu či utretie rúk do uteráka...

Čím ju viac učím byť samostatnejšia, tým mám menej času na všetko ostatné. Ako som písala predtým, začali sme pracovať na socializácií, tak sme momentálne viac mimo domu ako doma. Lietam celé dni, od centier, na ihriská či na krúžky a to s jediným cieľom -  len aby sme boli medzi deťmi.... V tomto som tiež taká zblbnutá, že neviem ako má fungovať typické normo decko. Ja som spokojná zatiaľ s tým, že sa dokáže popri nich zahrať a občas kdesi-čosi obkukne, keď ich vidí niečo zaujímavé robiť... Luxus je ju niečo učiť pri deťoch, ale musíme aj to... Najväčšia výzva je pokyn "čakám".. pri rakete som konečne uvidela človeka z porekadla, keď niekoho "šľak tráfa"... 

Okrem toho, nám to ide celkom fajn... Začala byť veľmi sociálna na nás a vyžaduje si moju prítomnosť, ale aj zvyšku rodinu pri hrách... keď sa náhodou rozdelíme, plačééé a ja sa vtedy teším vo vnútri, lebo je to super, že plače napr. za synom alebo za svojim tatom, ktorých pred polrokom mala ešte ťažko na háku...Veľmi vesela začala byť hlavne pri babke (prababke 89 -ročnej). Tú pred polrokom, keď zbadala začala plakať a plieskať sa o zem... dnes prvá uteká k dverám, usmieva sa, naťahuje ručičky a máva s nimi, len aby si ju babka všimla, keď sa so mnou rozpráva a nepozerá na ňu... Babka si ju vďaka sliepkam obmotala okolo prstu, tá je topka... Dedo tiež nezaháľa a vždy ju zavolá na kŕmenie prasiatok... najnovšie im začal robiť "masáž s hrablami" a raketa si z čista jasna zobrala detské hrable a začala škrabkať prasiatko tiež... Super, konečne, teším sa všetkymi desiatimi, že predvádza okamžitú imitáciu, že je tu a nie kdesi vo svojej galaxií... Od špeciálnej pedagogičky sme dostali znovu pár tipov na porozumenie, pozornosť,  ktoré tu najbližšie popíšem. A okrem toho bola rovnako spokojná s "kognitívnym" progresom u rakety.... teším, sa keď si aj druhí všimnú, ten rozdiel... aj keď, musím si to slovo vygoogliť, čo to vlastne moja raketa skognitívnila🙂 Ale vylúčiť či potvrdiť si ešte stále nikto netrúfa....