Deň č. 237 - 239 Večne nespokojná matka...
Toľko som nato čakala..... a stále čakám a aj keď to pomaly, veľmi pomaličky prichádza, ja som ešte viac v strese, lebo mám zase o kúsok väčšie očakávania. Ešte na začiatku roka mi raketa nepovedala ani "bu", dnes pekne dáva citoslovcia aj pár slóv a ja som zrazu neni už s tým spokojná, už chcem rovno hotového človeka... Ozýva sa vo mne moja chuť všetko zdokonalovať a ja som nahnevaná sama na seba, že chcem všetko hneď a rýchlo. Podvedome sa hnevám aj na raketu, čo jej to toľko trvá, kde to sakra "viazne"...
Pekne ma štve, že slová pomaly naberá, ale sú nezrozumiteľné alebo povie iba časť z nich a mňa pot oblieva, že čo ak to takto zostane na veky vekov amen... Myslela som si, že keď začne rozprávať tak rovno krásne spisovne, gramaticky správne a ja si konečne nohy vyložím a začnem si "užívať" zvyšok materskej tak ako sa patrí... Asi si dám rovno facku za moje prehnané nároky a očakávania a snahu rýchlo ju dotlačiť do "normo" stavu... Som ako posadnutá ju neustále zlepšovať a opravovať a to nie je správne... Nemilujem ju menej, ale reč by ma celkom potešila, to zas nemôžem klamať....
ALE nejde to.. Nejde to, lebo kdesi-čosi je u tej mojej rakety pokazené a ja to z nej musím vyťahovať ako "z chlpatej deky" a znovu "zabávať", aby v radosti a ošiali niečo vykríkla, zopakovala... Stále mám na mysli slová Alfréda z Batmena: "Predstierajte, že sa bavíte a možno sa baviť začnete..." Jóój, ale mna to už nebaví a vlastne som sa ani nikdy nevedela pretvarovať. Pri rakete nič nepredstieram. KKeď mám zlú náladu, prvá si to chuďatko schytá, neviem to potlačiť. Snažím sa byť radšej tichšia a nezabávam ju nejak extra aktívne.... Ale som rada, keď sa smeje, keď je veselá a pobehuje okolo mňa a snaží sa ma upútať, keď aj ona sama inicializuje "šašociny", ktoré by ju mohli rozosmiať a aspoň čiastočne mi tým uľahčuje prácu... Napr. mi v poslednom čase slečna otvára "nápoky" šuflík, vytiahne rúž a ukazuje mi, že sa ide malovať alebo si položí niečo na hlavu a chodí s tým po izbe a smeje sa natom, či jej to spadne alebo začne napodobnovať sliepku (predklon hlavy vpred a ruky hore...) a nápoky do niečoho narazí... Vtedy je to s ňu fajné a ja sa pritom natajnáša snažím preniesť pri týchto hrách a šaškovaniach nejaké nové citoslovce či slabiku...
Aj hra sa nám fajín tento týždeň rozbehla. Pekne si sama rozloží stoličky, poukladá zvieratká na ne, príde za mnou a spraví "uu" - čas nastupovať, mama...Trochu šoky robí s tým, že si začala ukladať kocky do radu, ale utešujem sa tým, že to robí odkedy som jej ukázala ako si postaví vlak z kociek, má z toho radosť a občas tam poukladá zvieratká,keď sa spýtam či je to vlak, takže hádam to neni nejaký "zlý" znak hry... Tento týždeň ma prekvapila aj tým, že keď si v obchode nechala pípnuť svoj nákup a vrátili sme sa domov, ona rozložila zvieratká z vlaku na koberec a začala pípať ovocie tak ako predavačka... dobré nie? Nato, že doteraz len hračky rozhadovala v tom začínam vidieť aj zmysel...
V slovách to ide tak-tak všeliak. Dostali sme za úlohu "zobudiť" "k" a "o". To mi príde ako hľadať jahody v zime. Kde nič, tu nič... o je stále i, k ani nie je... Ale dnes sa na moje prekvapenie veľmi ľahko naučila slovo "ešte", "dina", "spí" a snaží sa povedať "etm" - nechcem... už ani neviem, či to povie čisto, ale ja už viem, čo tým chce básnik povedať... Naparádu mi pomáha aj syn, ktorý všetko nasáva odomňa ako taký tovarišov učen a keď rakete zoberie hračku a tá sa jeduje, profesionálne zvýši hlas, zastaví ju a zakričí "povedz, daj" a ona povie "dá"...Vychovám z neho dokonalého vyhľadávaného klinického logopéda🙂 Toto moje prvé deco je veľmi všímavé a vnímavé a aj dnes prišiel za mnou, že či som smutná z rakety (Hanba mi, že sa neviem viac pred deťmi pretvarovať...) Ale nie neboj sa, mimonko môj, nie som smutná, som skôr iba unavená a znovu hľadám kdesi odrazový mostík. A ja slepá, mám ich rovno pod nosom, a to rovno tri: jeden veľký a dva malé... Ale večne nespokojná matka ich akosi niekedy prehľiada a zbytočne hladí vpred a nechá sa opantať strachom...
Odporúčame
ahoj, moj od vcera chodi do skolky 😲 vcera aj dnes sme tam isli s usmevom, uvidime ako dlho mu to vydrzi 🙂 zatial sa tam velmi tesi a ja dufam, ze tam sa ta rec zlepsi. On sa cez leto celkom rozhovoril (mal 2,5 roka vtedy), dovtedy mal svojich 10 slov a s tym si vystacil. Ale slova su tiez skomolene a lustim ich vyznam. Tak si drzme palce, nech tu rec postupne vycibrime 🙂 tym, ze so starsim chodime uz 2 rok k logopedicke, tak ovladam kopec cviceni a chystam sa ich zacat aj s mladsim robit. Snad mu to pomoze na lepsiu vyslovnost. U nas pismenko "k" funguje v slovach "kakat" a "kakao". Nikde inde ho ale nepouzije, len tu. A celkovo tie slova totalne flaka - vcera som ho asi 2 minuty drezurovala, nech povie jablko. A on? "papája". Az ked videl, ze nepovolim, vyslo z neho "japapo". Tiez "dakujem" je u nas "papapm" a podobne mnamky... akoby sa uspokojil s pismenkami "p, b, d, m, n, t" a samohlaskami a viac mu k zivotu netreba ☹
@deedol neviem🙈 ale napr. Logo povedala, ze napr. si pomahat rukou, ze ona da vtedy usta viac do o, ze jej tu pusinku taha ta ruka... t sa naucila ked sme dávali ukazovať pred usta a potiahli sme ho vpred ked ho mala vysloviť... to som na vlastne oci videla ako to z nej doslova vytiahla, tak teraz uz ked povie iba a-a povie nie, ta-ta tak povie pekne... ale o nam zatial nejde... to cvičíme, k si napr. Dáš ruku na hrdlo ako keby....
Začni písať komentár...
Presne akoby si o nasom písala s tymi slovami na zaciatku total mongol a do teraz ked skusame aby opakoval po mne pismena alebo slová povie na niektoré uplne ine akoby to pismeno aj chcel povedat dobre ale usta povedia nieco iné. Ale lepsi sa to na zaciatku leta mi nepovedal inak ako papi, babi akokeby to m nevedel vysloviť. Pritom pismeno samostatne vedel povedat aj slabiku ma vedel povedať ale spolu mama ani bohovi 🤷♀️🤷♀️🤷♀️🤷♀️ koncom augusta sa to začalo lamat a zacal hovorit mama a teraz mi povie aj mami, mamina🎉🎉🙏🙏 Tatovi inak ako papi, babi nepovedal a stalym ukazovanim na foto na tata a menovanim sa to naucil. Sranda ze na seba povie ty lebo obcas na fotke ked som ukazala na neho ty Risko a on si zapamätal samozrejme to najlahsie ty. A hodne vela slov zacal kecat sam (normalne cumime na to deco obcas ze on to všetko fakt vníma a nacitava) ale casto musime lustit samotne slovo lebo tiez niekedy velmi nezrozumitelne ked nevie danu vec pomenovať povie kli kli to je vseobecne pomenovanie hocijakej p.....y ktoru chce len nevie co to je. Ale my to dame zeno stale musis mat na pamati zaciatky ako ste zacinali v tej detskej stoličke priviazany aby aspoň chvíľu obsedelo deco.
Aj ja som casto vyflusnuta veľmi z neho vcera ma tatko zobral na 3 hodiny na huby ako taky relax som este nemala(to ticho a klud ze 3 hodiny nemusim za niekym lietat a usmerňovať a kričať a nahanat dieta bolo na nezaplatenie) Moja mama si s nim dala rady napodiv boli aj v skolke pre bratrancov. Aj ho dala spať a normalne spolupracoval 🤷♀️🤷♀️🤷♀️😲😲😲 isiel s nou za ruku takze ju normalne prekvapil. Dokonca ucitelke ukazal aj povedal kolko ma rokov. Dokonca vcera mi predavacka v obchode vraví ze aky je maly uz zmeneni a poslúcha na slovo ze predtym sa hadzal o zem ked nemal po voli ked som mu zobrala sladkosť a dala blokovat na pas no sodoma komora co som si to dovolila cirkus humberto 🤦♀️🤦♀️🤦♀️🤷♀️ a tak si mi zijeme a plavame