Deň č. 26 Dobitie baterky
Každá mama v rovnakej situácii sa citi raz hore raz dole, ked nevidi vysledky alebo vidi dieta v rovnakom veku alebo staci utrúsiť nejaku poznámku, co ju rozruší a je opäť este nižšie ako dole.... v take dni si na vas zgustnú aj najblizi z rodiny, vsetci odborníci a niekedy aj obyc predavačky v obchode. Su to jednoducho tak na prd dni, ze nechcete ani odist z domu, ukazat sa svetu, odpovedať na otazky, hanbit sa za scény svojho “nevychovaneho” decka...
Ja mam dnes presne taky den a prero som statočne preplakala cely den. Vsetko sa to nabalovalo uz dlhsie, take ticho pred búrkou, ktorá ma teraz najblizsie caka😞 vsetko co som robila doteraz, dalsi odborník skritizoval a usmernil ma uplne inou cestou😞 uz mi z toho všetkého sibe, chcem mat zdrave dieta, s ktorým to ide Easy a vsetko ľavou zadnou, lebo viem ake to je. Lebo jedno mam a je to 100 a jedno ucit takéto dieta, hrat sa s nim, komunikovat😞nebavi ma tato situácia, toto obdobie, tento boj😞nezvladam to vsetko ...
vzdy na konci dňa sa snažím najst nejaky pozitívny príbeh, pripad, kedy to rodičia “dotiahli” do šťastného konca🙏 Velmi casto si púšťam toto video, kde je veľmi krasne vidiet progres z rizika PAS do normo stavu.
http://m.autismus-screening.eu/metodika-prace-s-detmi-s-podezrenim-na-pas/reference/
Mne takéto šťastne konce dodávajú energiu a nádej, ze mozno to ma predsa sancu. Viem, mozno nie a urcite postupne budem hladat aj pekny zivot s pas dietatom, zatial si však chcem udržať pozitívny nadhľad, ze to s mojou malou raketou dotiahneme do konca...
Dnes to tak veru nevyzeralo. Ani u logopedicky sa nepredviedla v “najlepšom” svetle a vsetko, co som tvrdila, ze dokáže, tam ani náznakom neukázala😞 do toho stupňujúce jedy🤷♀️Cely den o drzku, viac preplakany ako usmiaty... nieco “male” pozitívne na záver: logopedička povedala, ze rozpravat zacne🙏 Bozinku vyslis jej slova, nech to je este tento rok, lebo sa zbláznim 😞
Odporúčame
Ja sa tak citim kazdy den, tiez mam doma dieta s PAS, 4.5rocne..
@kankajanka drzim palce🙏Myslim ma kazdu maminu ake to musia mat vsetky tazke😞
@itmama15 tiez kazdy den citam tvoje clanky.. Opisujes v nich mna a mojho syna. My sme sa uz odrazili od uplneho dna a stupame kazdy den.. Ked mal syn 2r, taketo stavy som mavala 5x do tyzdna. Nik mi neveril, ake je narocne vychovavat nestandardne (nenavidim slovo postihnute) dieta.. A vlastne mi takmer nik neveril, ze moj syn ma nejaky problem.. Ja som to citila, vedela od 12m, ze je iny! Uz ma 4r a zacal cca pred 6m ako tak tvorit slova.. Teraz uz sem tam agramaticke vety typu: mamika poj hva(mami, pod sa hrat). Auti rysy sa stratili a nasili nam len dysfaziu. Stale je to sakra tazke, ale zas o vela lepsie ako pred 2 rokmi.
Drzim palce! Bude dobre aj u vas.. Uvidis! Rakete jedneho dna "docvakne" a vytvori si prepojene medzi obrazkom, slovom a realitou a pojde to. Pomaly, ale pojde! A s kazdym novym slovom budes mat slzy v ociach.. Ako ja dnes: "tomi, spinkala macicka v skolke? (Maly plysak)" odpoved: nie, mamika, tomi pi, mača tuaui! Nie mami, tomasko spal, macicka ma strazila. Momentalne mi je ukradnute, ze jeho rec je "sifra"! Mam na nu kod! 😀😀😀
A uz si spolu aj pokecame. 😀😀😀
@zuzina1881 Dúfam, že pôjdeme vpred aj my. Ja tie jej slovíčka ako keby už vidím na tom jazýčku, ako keby to už bolo na dosah, proste si to tak vsugerovávam, že hádam to pôjde, na inú "diagnózu" sa ani nechcem naladiť. Ešte nemáme dva, viem je to všetko skoro a ja som veľmi veľmi netrpezlivý človek. vždy som ľudom prispievala na liečby pri nemocniciach alebo keď som videla nejaký príbeh rodiny s ťažko chorým dieťaťom, hneď som peniaze posielala, ale teraz zažiť tú ťažkú situáciu na vlastných rukách sa nedá porovnať. Čo všetko musia prežívať rodičia takýchto detí alebo ešte horších, to je úplne obdivuhodné, kto to dokáže prijať...je niečo iné, keď o tom hovoríte kamarátke normo detí a keď s niekym, kto to zažil, lebo to sa nedá opísať, tá beznádej, tmavý tunel, cez ktorý hladáte cestu... malinký už chodí do škôlky? super, ja v tom mám teraz "mišung" čo nás čaká v budúcnosti, či bude vôbec fungovať v normoškôlke a "kam" vlastne skočiť/smerovať...Ďakujem za podporné slová, držím palce aj Vám
Presne viem co zazivas zažívam to tiež tiež tie dni blbec kedy nemáš chuť sa vyhrabať s pod paplona lebo zase ten istý kolotoč. Tiež to zažívam stále často aj keď už pol roka vieme a pracujeme s nim. A aj keď sa viac prikláňajú k dysfazii všetci stále sa bojím toho ze tam pas bude aj keď verím ze nie a ze to všetko spolu zvládneme len to bude dlho trvať. My to nejak dáme sme bojovníci.
Začni písať komentár...
Drz sa a bud silna a vytrvala.My zeny dokazeme vsetko.Citam kazdy jeden tvoj clanok a cakam normalne s tebou kedy bude to prve slovko a ako sa mala posuva vpred a vsetko si dokaza TY.Aj ked sa osobne nepozname myslim na teba aj tvoju dcerku a verim ze vseko bude dobre.🙂