Deň č. 264 - 266 Sociálne fungovanie - výmena, čakanie, rešpektovanie
Po hodine so špeciálnou pedagogičkou sa ma vždy bežne pýta ako sa nám darí... Ja opisujem, v čom sa zlepšila, v čom ešte nie.... Bavili sme sa, že napriek tomu, že moja raketa je rozumovo aj viac ako nad 2,5 roka, to sociálne fungovanie to pravé echt, je niekde ďaleko za horami - dolami.... Opisovala som jej situácie, že je pre ňu veľmi ťažké "čakať". Z toho väčšinou aj pramenia jej výbuchy a amoky. Už to ani nie je, že nerozumie, už je to skôr z toho, že ju "šľak tráfa" z pokynov, z netrpezlivosti...také "nedozreté" na jej vek...
Ona mi to vysvetľovala tak, že výmena rolí, čakanie a rešpektovanie pokynov je základ sociálneho fungovania. Nie som si istá, či som si to zapamätala správne, ale myslím, že niečo v takomto duchu mi to vysvetlovala. Že to musíme cvičiť "doúmoru" všade a vyhľadávať tie situácie, aby každú jednu mala zvládnutú... Neviem pre aké deti je toto "typické", opisovala mi rôzne príklady, s ktorými sa stretla, a ani neviem, "začo" to schováme my ("ADHD, aut, dys...kerý šlak"???), v každom prípade s tým teraz primárne bojujeme...
Raketa a jej šľahačky o zem sú tieto dni nejak zase často medzi nami a k tomu ešte nácvik "čakania" a "rešpektovanie pokynov". A keďže to sa už nedá nacvičovať v obyvačke, chodíme pravidelne všade kde sa dá... Už sa nevyhýbam ničomu, ani zoo, kde som si pred pár mesiacmi zakázala chodiť asi tak na 10 rokov s raketou... Zrušili sme individuálne terapie a chodíme radšej do materských centier, na krúžky, do herní, do kaviarní pre "rodinky", mekáčov, všade, kde môžme stretnúť mega veľa detí a ľudí a učiť sa "fungovať" všetci štyria ako "ľudia"... Ja sa rovnako ako raketa učím zvládať jej výbuchy, nepodlahnúť "pohľadom" a komentárom, ktoré som "nemala" počuť....
Ale musím povedať, odkedy chodíme hlavne medzi deti, vidím u rakety pozitívne prejavy... Ona sa mi napríklad viac "funkčnejšie" pohrá s hračkami v herni medzi deťmi ako doma sama. Naozaj neklamem, ak Vám tu píšem o tom, že sa mi celý deň doma len motká a nehrá sa s hračkami. Ale napr. dnes sme so synom v herni zložili vlakovú dráhu a spolu "jazdili" vlakom, ona doniesla 4 zvieratká a na jeden vagónik položila napr. kravu, jazdila vláčikom po dráhe s nami... Včera napr. v druhej herni celý čas "venčila" psíka a potom si išla s ním poskákať na trampolínu....Kde by takéto hry SAMA dávala doma... akosi ju to viac baví mimo "home".... Neviem, či je to WAU efektom hračiek, ale pevne verím, že si niečo z toho, prinesie niekedy aj domov...
Okrem toho ju deti vedia fajnovo potiahnúť aj pri interakcií. Priama interakcia nejde s nimi, pokyny alebo priamo rešpektovanie zo strany detí je ešte v zárodkoch, dokonca na nich skôr aplikuje metódy, ktoré pochytila od svojho "šikovného" brata, ako napr. sácanie, ak im niečo trvá (čakanie v rade na kotrmelec alebo skok do mecha..).... Baví ju však, keď robia niečo deti spolu - tancujú, spievajú, utekajú, skáču....Ak ju však nejaká činnosť nebaví, môže tam byť aj 100 detí, vtedy ju tam neudrží ani "besná sviňa"... Napriek tomu musím priznať, že väčšinou sa do všetkého zapája, občas odbehne, všetko robí v rámci tej svojej krátkej pozornosti... Vidím viac pozitíva. Dnes si napríkld prvýkrát sama sadla lektorke do "klína" pri záverečnej pesničky, v strede medzi deťmi... božinku kým som našla telefón, už aj končili, manka jedna čaptavá..
Z tohto všetkého Vám chcem len povedať, že je to riadna makačka, lebo väčšinou "idete" s kartami von... Nikto mi nič ešte priamo nepovedal, ale aj slepý by videl, že raketa nie je na úrovni 2,5, aj keď my to väčšinou ešte "schováme" za svojich 9,5 kila a výraz 18 mesačnej... Je to výzva pre Vás, vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do boja, držať decko v záchvate, ktorému ste ho "priamo" vystavili... Nebolo by Vám doma lepšie medzi 4 stenami?... Nie, nebolo.. Myslela som, že to je len pediatrické klišé: "Školka mu/jej pomôže", "Treba čo najviac ZDRAVÝCH vzorov detí", ale je to sakra pravda...
Predvčerom som mala rozhovor s jednou kamoškou, ktorá "kritizovala" budúcu tronásobnú mamičku a jej malé "schodíky" medzi deťmi. Bola zaryto presvedčená, že dieťaťu sa najlepšie venuje iba mama a pri viac malých deťoch to nejde ... Nevedela a nejak som jej ani nechcela argumentovať, lebo to bol typ "vždy - mám - pravdu".V každom prípade si myslím úplný opak. Deti, tie majú teda fakt silu a svoje "metódy" ako takéto čudné deti ao je moja raketa potiahnuť... Neviem do akého veku ju budú "ťahať" a nezačnú robiť "rozdiely", zatiaľ však treba zatnúť zuby a chodiť medzi ne a nenápadne pri nich nacvičovať to naše "čakám" a "rešpektovanie pokynov"...
Odporúčame
@itmama15 vies co blbý pocit som mala veru ked som odchadzala bez neho aj som skoro slzu pustila 😭 ale drzala som sa koli nemu.
Si predstav to moje deco ma prvy x v zivote hľadalo ze normalne ma hladalo a padlo aj slovo mamina. Dokonca aj von nazrelo ci tam nie som náhodou. Tak mu len povedali ze pridem a stacilo mu to do o 5 minut 9 kedy spustil rev. Ale o 9.00 som prišla tak este to trosku na mna hral emocne ze co som si to dovolila odísť len tak bez neho ale po 2 minutach uz bolo po placi. Zatvoril kohutik a zase bolo dobre. Dokonca ani nerobil zle jednemu jeho "oblubencovi" 🙏. Aj dve dievcence vystiskal aj ahojte povedal na rozlúčku. Celkom fajn na piatok. Snad mu to tak ostane a zvykne si aj na dlhsie,
To je veľká pravda, že deti vedia vo vývoji často najlepšie potiahnuť iné deti, vidím to na našej malej - tiež ju inak často voláme raketa 😀. Mesiac dozadu sama od seba začala brata oslovovať Tomi, volá ho poď sem, nadrapuje ho ako mača - lebo sa začal už teperiť a pridržiavať nábytku, tak ho často zvesí dole, alebo ho proste zdrapne a posadí si ho k sebe a pomojká, či on chce alebo nie 😅, lezie za ním do postieľky, nosí mu hračky ukázať, aj sa s ním chvíľku pohrá, už sa aj preťahovali o jednu, čo chceli obaja aj o tablet 😂. Začala vyhadzovať ochotne použité plienky do koša najprv iba po ňom, potom aj po sebe, stačí sa jej opýtať či odhodí a podať jej a už ide 🙂. A pár dní dozadu sme z nej nemohli, vytiahla lekársku brašňu z poličky a začala brata ošetrovať akože je chorý, má horúčku atď, no sme sa zasmiali neskutočne na jej reakciách, keď namerala akože vysokú horúčku, vysoký tlak atď. 😂. Len problém je, že takto spontánne sa vie prejaviť len doma, u lekárov na vyšetreniach, pred cudzími dospelými vonku atď, hlavne ak ide 1x, tak je ako vymenená, v čakárni nevie čo so sebou, s deťmi sa snaží komunikovať, opakuje po nich už jedna radosť, hlavne blbiny a vo vnútri v ambulancii, akoby mi vymenili dieťa ☹, takto sme aj vyfasovali veľmi nepríjemnú diagnózu u neurologičky, a čakajú nás ďalšie testy, lebo podľa nej je úplne averbála a len je a sa usmieva sa, nerozumie ničomu a má hrubé črty tváre že mentálna a rečová retardácia 😢. A nedala si povedať, že doma reaguje inak a tam kde je 1x zas inak. Pediatričke ani psychologičke sa tá diagnóza nevidí, no uvidíme ako dopadneme na tých vyšetreniach všetkých ☹. A po novom mi spája anglické a slovenské slová - napr it is auto a pod. Povie už aj do 20-30 slov, áno často nesprávne, komolí, ale aspoň povie, pomáha si gestami, ale je to trt platné, keď pred lekármi poriadne ani neckene ☹
ahoj niekedy citam tvoje príspevky a ako by to bolo o mojom malom, starka ho nechce mi postrazit ked potrebujem, ze je veľmi zivyyy,že nevládze za ním atd ale jemu sa treba venovať a to jej asi vadi pritom bývalá učiteľka v mš....
no ale o inom som este chcela, javi sa ti malá ako ADHD? kde ísť za kým aby to zistili? vieš mi poradiť? ďakujem
@maminka1986 pedopsychiater
@maminka1986 psychológ, možno neurológ, špeciálna pedagogička z CPPP ti môžu dať podozrenie, samotnú diagnózu asi najlepšie pedopsychiater...
@karmen118 moja sa "pretvarovať" nevie, je presne taká pojašená aj u doktorov, takže väčšinou vidia jej pravú tvár v live verzií.... čo z toho bude naozaj to neviem, čakám na január, kedy nám začne škôlka, a potom asi začnem kolečko neurológ - psychológ - logopéd.... a uvidíme či sa "zhodnú"... koľko má malá? V každom prípade držím palce.....
@itmama15 má 2 roky a 8 mesiacov, ja neviem či je to "pretvarovanie", ale ona akoby sa uzavrie do seba v novom prostredí, akoby niekto prepol spínač. Ona doslova ignoruje dospelých, ktorých nepozná a robí akoby tam neboli- donedávna aj deti tak ignorovala. Ak sú v miestnosti zaujímavé veci/hračky, tak začne skúmať prehadzovať atď. a vôbec nevníma okolie a nepočuje ak ju niekto osloví, alebo hoci aj my, ani nevníma zvuky z okolia. Ak v miestnosti nie je nič zaujímavé, tak sa stane to čo som opísala, čo sa dialo u neurologičky, nechá so sebou robiť čo treba, ale nekomunikuje vôbec, akoby nebola prítomná - neviem to lepšie opísať. Ak niekam chodíme častejšie po vyšetrení na kontroly a tak, po troške akoby do svojho sveta vpúšťa aj psychologičku, logopedičku, pediatra, ale len po takých minikúskoch a len keď ona chce.
Začni písať komentár...
Super uplne si to vystihla do bodky tiež mame s tymto problem ako vy čakanie je nasa nocna mora. Nepomôžu hracky, tablety, jedlo, pitie nic. Uvidime ako to dnes bude v škôlke. Dnes ma maly premieru bez mamy. Este mi nevolali tak snad to s nim zvládnu 🤷♀️ tu hodinku aj nieco.