Deň č. 48 Jedlo naše každodenné
Toto je kapitola sama o sebe. Mať dieťa, ktoré krásne priberá, krásne papká, vždy sa teší na ponúknuté jedlo je fakt zázrak.
Ja som mala take 50%ntné štastie pri synovi. Ten síce jedol pekne, len tá váha nenaskakovala. 8 kg v 1 roku bol náš rekord. Už som si myslela, že to nikto neprekoná... ALE pozor nikdy nehovor nikdy, lebo ti Pán Božko nadelí ďalšie dieťa, ktoré nebude mať v jednom roku ani tolko🤦♀️
S jedením je to u nás o držku od začiatku. Aj keď som si myslela, ze kojenie sa mi pri dcére konečne podarí, váha hovorila o niečom inom. 100g za mesiac🙈A ja ťava sprostá som to ešte vypeckovala, že to “chcem” vydržať aspoň ešte jeden mesiac bez príkrmov. Stoj čo stoj som to chcela podchytiť, až som možno ohrozila svoju dcéru a jej ranný vývin. Práve vtedy, keď potrebovala najviac tekutín, som ja vedome odmietala prikrmovanie a chcela som zostať len na mlieku. Za toto mám veľké výčitky, pretože si teraz spätne uvedomujem, že potrebovala vtedy zo seba dostať čo najrýchlejšie bilirubín a dávkami, čo dostávala odomňa to trvalo veľmi dlho a možno práve ja svojim hlúpym presvedčením som jej nechtiac poškodila vývin nervovej sústavy. Toto je iba moja teória, jedna z možných, prečo moja raketa ešte nerozpráva, tak to neberte ako vedecky podloženú teóriu. V kažom prípade už by som postupovala inak.
Príkrmy boli tiež jedna veľká katastrofa. Každý deň som sa vyzliekala do pol pásu a išla ju krmiť. Zápasník sumo by mohol byť zo mňa, všetky chmaty som vyskúšala, len aby som do nej niečo dostala. V tomto je možno “šťastie”, že som začala "riešiť" dcéru, lebo mi pani z CVI na prvom stretnutí dala čudnú otázku: Ako mala prežúva? Myslela tým, či používa jazyk, všetky zuby a pod. Fakt ma to zaskočilo, lebo ja som moju raketu vlastne tvárou v tvar jesť ani poriadne nevidela🙈 Sedieť v stoličke nechcela, tak som ju mala vždy chrbtom na svojich kolenách. Tak som začala nad tým premýšľať. Ako ona vlastne je?
Začala som si ju dávať vedľa seba alebo pred seba a jedlo som do nej prestala pchať. Nielen z dôvodu, že som chcela vidieť ako prežúva, ale chcela som ju postupne učiť jesť samostatne. A poviem Vám, fungovalo to na 100%. Zrazu prestali byť boje. Ja som síce musela zatnúť zuby, že všetko na začiatku jedla rukami, čistučké bodinka v súčasnosti už žiadne nemáme a dlážku po každom obede zametám a utieram, ale podstatné je, že začala jesť. Rad radom každé ponúknuté jedlo, sedieť pri stole a dnes už aj používa (vo väčšine prípadov) lyžičku. Teraz zostavá posledná pri stole a dojedava všetko z tanierov🙈 Špinavá jak prasatko pepa, ale z 5 jedení je kritická už len večera, keď neviem ešte presne odhadnúť, či je už dostatočne najedená za celý deň alebo by si niečo dala. Niekedy sú problematické ešte raňajky, kedy si stále "pýta" (ukazuje) svoj obľúbený čokoládový puding. Ten by jedla aj 5x za deň, takže boje ostali aj v dni, keď jej dám iné raňajky, ale už sa nenechám vydierať. Moja drahá nechceš, ďalšie nedostaneš 😘 Obed si potom nájdem vždy pekne vypapaný, takže niekedy sa oplatí byť krkavčia matka😂🙈
Dnes sa nám ranné jedy vyhli, navštívili nás až na večer, aj keď musím sa pokarhať, trochu som si pokašľala zabehnutú prácu za stolom. Skúšala som ju učiť aj na koberci, myslím také ľahké úlohy ako triedenie a priraďovanie, lenže tym pádom sa jej z “free” štýlu, nechce ist do stoličkovej "kazajky", tak sa tomu do budúcna určite vyhnite, nech nezačínate odznova ako my🙈 Interakcia s loptou sa zlepšuje, len si to musím nejakým spôsobom natočiť, lebo mi to zase logo neuverí, keďže typujem, že tam nebude chcieť spolupracovať ani za nič. Slová nemáme žiadne, jedy ostávajú a mimochodom už ma z nich riadne šlak tráfa, tak sa modlím cez deň oveľa častejšie, nielen večer,lebo niekedy ju mám chuť už fakt vystreliť do vesmíru. Keď už som ju dnes ignorovala a začala som si robiť svoje, zase na mňa vybafla tu svoju poločudnú funknčnú hru. Ona si jednoducho zrazu okolo kuchyne začala jazdiť na autíčkovom odrážadle s mackom vpredu a s hasičkou prilbou na hlave. To Vám bol pohľad, hneď mi srdce zapišťalo, ako sa tam vozila pekne po dome. Neviem, či toto dáva nejaký zmysel, keďže mi svoju "hru" nevie skomentovať, mne sa to tak či tak páčilo a môže to byť kľudne aj nefunkčná hra... Za toto má moja raketa dnes plusový bod...
Odporúčame
@alby2014 Ja mám jedno normo dieťa a potom túto raketu. Istú odlišnosť tam vidím a teda aj odborníci, ktorých sme navštívili. Okrem pediatra na nej všetci niečo vidia, či už niečo z hyperaktivity, dysfázie, niečo z PAS, fakt neviem. Ak by z nej nakoniec bolo normo dieťa, bola by som najšťastnejšia na svete.
https://ulozto.cz/!OQMUUsHO1pyk/syndrom-traveni...
prečítajte si, nám to pomohlo
presne, aj mne to príde všetko v norme..moja sesterka nehovorila, asi kým nešla do školy. a teraz sa jej ústa nezatvoria.. a jej deti to isté.. nechcú hovoriť, rozumejú všetko a sú veľmi šikovné..podľa mňa má pravdu pediater..a vôbec, ako vás napadlo chodiť za odborníkmi, keď pediater nedoporučil.. mi príde divné.. veď on je lekár prvého kontaktu..
@lacibo my sme boli so 4 ročnou dcérou v pedagogicko-psychologickom centre s podozrením, že nie je všetko v poriadku. Tam ju vyšetrovali a ubezpečovali, že všetko je normálne, že ona má len takú povahu a musíme sa s tým len my ako rodičia vyrovnať. Teraz má 9, diagnostikované ADHD s podozrením na Aspergerov syndróm , na vyšetrenie budeme čakať daľších púhych pár mesiacov, na vyšetrenie nás neúspešne objednávam pár týždňov. Stratili sme 5 KRITICKYCH ROKOV na pomoc nášmu dieťaťu, kedy sme nemali "právo" na žiadnu odbornú pomoc, veď máme zdravé dieťa, čo by sme chceli. Keby sme my ako rodičia nepátrali, neskúšali a nepomáhali jej, tak je dnes s prepáčením v ... Na Slovensku to funguje takto. Apropo, všetky problémy začali očkovaním hexa, pre lekárov sme len konšpirátori, kedy nás detský neurológ verbálne napadol a tiež povedal, že je všetko v najlepšom poriadku, pričom dcéra sa vo vývine vrátila o mesiac späť vtedy a začala mávať šklbanie, ako pri epilepsii.
@itmama15 chápem, ty ako mama cítiš, že to nie je o.k...mne je to samozrejme takto ťažko hodnotiť, keď tvoju dcérku nepoznám..zase radšej robiť maximum a zbytočne, ako niečo podceniť a potom si to vyčítať..to je jasné.. to aj ja by som tak postupovala.. inak tieto symptómy, čo si popísala, má aj jeden náš známy, nikdy nejde s nami do kontaktu, neosloví druhé deti prvý, teraz už aj hovorí (začal ako 2 a pol ročný), ale nie priamo na ľudí, mne sa asi nikdy ešte nepozrel do očí, keď sa mu niečo stane, nikdy neplakal nahlas, robil grimasy..s deťmi je neistý v kontakte, nevie sa presadiť,ale u neho ide asi o veľkú hanblivosť..jeho mama to nevníma nejako, je to jej prvé a jediné die´ta, je s ním sama, nemá veľmi s kým porovnávať..navyše sama je hanblivý typ, tak by to mohli byť gény..ale na 100 % by som si nebola u neho istá, to nie.. teraz čakám, ako sa to vyvinie, keď nastúpi do škôlky..je to veľmi individuálne, u niekoho sa to diagnostikuje aj neskôr..ale zase tvoja dcérka je ešte dosť malá, takže všelijako sa to ešte môže zmeniť..(skúsenosti z okolia), niekedy by som ani neverila, keď som poznala dieťa (asi 3 ročné) a potom som tú osobu stretla ako 18 ročnú.. neverila by som, aký zlý som mala odhad..myslím tak, že pesimistickejší ako bola skutočnosť..
@zuzanaam áno, verím..ten vek je dosť podstatný..u malých detí aj tri mesiace sú rozdiel vo vývine...zase 4 ročné dieťa už skôr sa dá posúdiť ako 2 ročné..a samozrejme, že rodičia si to najlepšie všimnú..pred očkovaním mám vždy rešpekt, aj ked povinné som vždy dala pri všetkých troch..moja neter dostala zase krátko po Hexe (3 mes.) cukrovku (4 ročná) a o pol roka celiakiu.. sestra je presvedčená, že z toho..ja si zase myslím, že je to vždy súhra faktorov, a niekedy žiaľ blbých (niečo aj geneticky podmienené, aj nemusí byť dieťa 100% zdravé pri očkovaní, a hocičo iné v tom môže byť).. ja som napríklad pri MMR len spomenula, že malá má asi trochu hnačky a dr hneď že dobre, že hovoríte, tak musíme odložiť lebo akurát s MMR je to kontraindikované.. tak keby to nespomeniem, mohlo by to niečo spôsobiť..fakt mám skúsenosť, že rodič (nielen na Sk) si musí byť sám lekár pre seba aj deti v prvom rade a stále byť v pohotovosti, čo sa zdravia týka..aj doktori niekedy nevedia a sú to len ľudia..ešte k tej mojej neterke (nakoniec sestra priznala, že mala trochu nádchu, sople vtedy + dali ešte v ten týždeň ďalšie očkovanie (proti rotavírusom).. jej sestra je úplne zdravá a očkovaná..my sme napríklad očkovania vždy rozdeľovali..malá musela byť tiež 100% zdravá, na jeden krát iba do jednej nohy a druhú zase o dva týždne.. chodili sme tak 6 krát namiesto 3, dr súhlasil, že ako chceme.. ako vravím, mám veľký rešpekt a nevylučujem, že to môže niečo spôsobiť..prajem, nech sú výsledky u vás čo najpriaznivejšie..🙂
@lacibo inak otázka toho očkovania je dobre rozvedená v tej knihe, čo som dala link vyššie, a tiež, že dnes nie je takmer nik 100% zdravý. Ja by som už nikdy nikoho očkovať nedala, veľmi si to vyčítam, že som nemala tie informácie, čo mám dnes. Ďakujem a držím palce aj vám, nech všetko dobre dopadne.
@lacibo len keď začnete otázku očkovania študovať hlbšie, zistíte, že vírusy sa udržujú v populácii práve očkovaním, a navyše očkovanie dráždi tvorbu iných protilátok, aké sú potrebné, keď sa patogén dostane do tela cez sliznicu a nie priamo do krvi, ako pri vakcíne. Čo je "najlepšie", tieto protilátky sú navzájom v rovnováhe, čím je viac jedných, tým menej je druhých. Takže očkovanie spôsobuje pokles protilátok, ktoré sú potrebné na boj s infekciou, naopak spúšťa autoimunitné reakcie organizmu. Plus ako bonus kopec jedov k tomu.
Začni písať komentár...
Vždy si ťa rada prečítam 🙂