Deň č. 60 Hranice

Jedným z bodov O.T.A. metódy je zbaviť sa nežiadúceho chovania a posilnovať chovanie správne. Robí sa to cez Áno sériu, o ktorej som už písala predtým. 

Áno séria je pre mňa pomerne stále náročná, ale už ju mávam viac napamäti, tak sa vždy snažím slovám "Nie, nesmieš" predchádzať. Snažila som sa vypichovať len to pozitívne správanie, a to som väčšinou aj pomenovala: pekne ideš za ruku, pekne si sa vycikala, pekne sa necháš obliecť, pekne sedíš.... Fakt sa nám zlepšili obliekacie a prechádzkové ceremónie i večernú prácu so synom už rešpektuje a sedí s nami za stolom bez vyrušovania...

V dodatku tejto metódy sa však píše o tom, že keď dieťa už má vytvorený vzťah so svojím vychovávateľom (rodičom), začína ho testovať už ako zdravé dieťa. A tu je dôležitá nielen "áno séria", ale nastavenie hraníc správania. Myslím si, že my s mojou raketou sme už prišli do tohto bodu a teraz začína to kľúčové obdobie, kedy musím stanoviť hranice a neupustiť ani za svet. Zostalo nám "pár" nežiadúcich momentov, ktoré musím ešte vyriešiť a ktoré som sa doteraz nesnažila pomenovať. Niežeby som ich nevidela alebo neriešila, len som ich pred ňou nechcela pomenovať nahlas, zameriala som sa vždy len nato pozitívne.  Podľa O.T.A. metódy je dobré, aj keď si napíšeme zoznam zlých správaní, ktoré chceme odstrániť. Ja sa chcem zbaviť tohto správania:

1. Jedov z odmietnutia

2. Selektívnej pozornosti pri úlohach

Teda keď poviem nie alebo nejaký zákaz, nezačne sa plieskať o zem a škriekať, prehýbať sa v štýle "luku", keď si môže zlomiť asi všetky krčné stavce alebo tresknúť hlavu o podlahu. A po druhé zadanú úlohu spraví bez jedov a hnevov, aj keď sa jej to v tejto sekunde nebude páčiť, lebo hold musí sa naučiť robiť aj to, čo sa od nej vyžaduje, a nielen to čo sa jej páči. 

Dnes som to začala robiť v kombinácií s odpočítacou metódou. Vidím, že má jedy tak hneď spustím "1, 2.." a už mám jej pozornosť a poviem "príkaz". Nie je to bohviečo, cítim sa ako gestapo, ale dnes mi zjedla na počkanie polievku aj večer, ktorú najskôr odsunula, takže mi to stojí zato. Za zjedenú večeru či obed som ju samozrejme pochvávila. Mala presne odomňa spätnú väzbu a zároveň dostala aj hranicu, ktorú som určila odpočítacou metódou. Toto je však už moja modifikovaná verzia, nie je nikde písaná a neviem, či bude platiť aj na Vaše dieťa, ale za pokus nič nedáte. U nás platí aj forma, nechať vyjedovať v izbe. Za 2 a pol minúty je ako medík a môžem si ju natrieť na chleba. Zatiaľ nám tieto hranice platia iba v domácom prostredí, mimo domu je to ešte o držku☹

Ja som sa k tomuto direktívstvu uchýlila práve dnes a to nie je náhoda. Boli sme u špeciálnej pedagogičky po troch mesiacoch. Naposledy videla malú raketu niekedy v úvode januára, takže bola milo prekvapená, ako sa mojej rakete zlepšilo porozumenie. Urobila väčšinu zadaných úloh ľavou zadnou, ALE to jedno veľké ALE tam stále je. A to sú práve tie jedy zo selektívnej poroznosti. Akonáhle dostala úlohu, ktorá sa jej nepáčila, buď s tým začala trieskať alebo sa trieskala ona. Keď som videla ten pohľad špeciálnej pedagogičky, hneď som vedela, čo si myslí a presne to aj povedala... Takéto jedy jej tam majú auti deti, ktoré sú veľmi vyberavé pri činnostiach☹ Na jednej strane pochvala, chvíľková radosť, na strane druhej strach, či toto jedovanie bude ten určujúci prvok. Logopédka považovala tieto "jedy" za dôsledky mojej "rajda" výchovy. Fakt už neviem, ktorá z nich má pravdu, ale v tomto prípade držím palce logopédke. Neverím, že moje dieťa by malo byť doma 5 rokov, lebo sa nebude vedieť zaradiť do systému. Jóóój toto sú presne tie "perličky", ktoré ma vedia nakopnúť vpred. Sú to tie kopance, ktoré bolia, kvôli ktorým plačem, ale ktoré asi musia byť, aby som nezaspala na vavrínoch. Verím, že sa zbavíme týchto jedov a "fajnovosti" mojej malej čoskoro a to hneď raketovou rýchlosťou, tak ako sme raketovou rýchlosťou "dobehli" očný kontakt, ukazovanie a zdielanie. Držte palce