Deň č. 95 Interakcia, pokračujeme

Toto je pre mňa teraz alfa a omega, preto natom stále pracujem. S klasickou loptou nám to stále nejde, tú len chytí a odhodí a ešte mi ju nikdy nekopla alebo nehodila. Takže toto sú moji ďalší súčasní spolubojovníci. Všetky tieto hry využívam nielen s raketou, ale aj so synom. Vždy večer nejakú vytiahneme a sedíme len tak na koberci. Tieto hry má raketa mimo dosah, aby si ich aj vedela vypýtať. Sú pre ňu viac atraktívne a tak je motivovaná komunikovať. Navyše už mi vie aj "zakrochkať" prasiatko alebo ukázať "rybu", keď ich chce.

Prasiatko ešte neplní účel funkčnej hry. Zatiaľ ho "len" napchávame na striedačku, ale so synom si už dáme jednu-dve partičky. 

Chytanie rybiek sme skúšali ako prvé. To prvé žlté  jazierko s rybkami je chudátko už celé také doničené, ale dobre poslúžilo. Dá sa pri tom zapnúť otravná hudba, ktorá sa veľmi páčila malej rakete a natom sa perfektne naučila ukazovať gesto "zapnúť". Lenže chytanie s takýmito "udicami" a s rybkami, ktoré otvárajú a zatvárajú ústa bolo pre ňu ešte náročné, dokonca aj pre môjho 4-ročného syna. Kamoška mi poradila, že na terapiách využívajú magnetické rybky. Mala som doma iba malú vkladačku rybiek s jednou udicou a so synom sa vždy o ňu bili, takže hor sa dajaký eshop a už som kupovala. Táto hra je u nich veľmi obľúbená, ale striedačku raz ty- raz ja dokážem pekne zahrať iba, keď nie je syn doma. To je typický chlap, on chce chytať prvý, on chce chytať najväčšie ryby, on chce mať najväčšiu udicu... Musím z neho džentlmena urobiť, lebo takto sa mi ani neožení, mamonár jeden🙂

Poslednou hrou je púšťanie autíčiek. Tiež to je jeden šikovný typ od kamarátky. Jej sa osvedčil s dcérou, ale moju to baví asi tak max 5 min, aj to pridávam. Ale možno sa niekomu osvedčí. Aj túto hru si už "vie" pekne vypýtať a to gestom a citoslovcom "brm". 

Dnes to išlo s raketou celkom fajn. Len som strašne psychicky vyčerpaná z tých jej hnevov. To človeka vycuca a zbaví energie, lebo sú to tak zbytočné amoky. Stačí na 10 sekúnd zastaviť niekde a už ju šlak tráfa, stačí jej niečo povedať, keď netrafíte pozíciu mesiaca a jupitera a už zas sa zbytočne hnevá. Nie sú to síce "dlhé" hnevy, ale sú tu stále, každý deň aj 20-30 x pre zbytočnosti. Ach všetko by išlo tak supersky, keby nebola taká pajedovačná. Výrazne nás to obmedzuje a limituje vo všetkom a hlavne vo fungovaní ako rodiny na verejnosti, kde to momentálne nedáva nielen ona, ale hlavne ja s ňou...

Inak pracuje za stolom veľmi pekne a hlavne dlho. Posledné dni sa zavrieme do izby aj na hodinu a pol. Nie nesedí, hodinu a pol za stolom. To by nedala ani v luxusnom sne. Najskôr dáme pol hodinu nejakú interakciu, či už s gombíkmi alebo kockami. Potom rozvíjame hru, napr. vyšetrujeme bábiku s doktorským náradím a pod. Dnes som ju hľadala po dome, kde zas je, keď je ticho a našla som ju ako dávala na hlavu bábike čelenku. Neskutočne sa to u nej rozvíja cez bábiku a cez zvieratká. Ani som v to nedúfala, ale myslím si, že v tomto sme na dobrej ceste. Aj keď sú to neni dlhé chvíle, sú tu a podľa mňa je to funkčná hra. Potom zvyšok času pracujeme za stolom. Už som sa naučila pekne "zorganizovať" učenie, úlohy mám vopred pripravené, len si ich naukladám k stolu a dávam jednu za druhou. Triedenie, priraďovanie, vkladanie a pod. Moja malá raketa začala veľmi "šaškovať", keď ju učím nové vecí. Teda šaškujem pritom aj ja a jej sa to veľmi páči. Mali by ste vidieť ten očný kontakt bez žmurknutia a so "zadúšaným" smiechom. Dnes som ju učila napr. triediť chlapec/dievča a ona doslova "nápoky" dala chlapca k dievčatám, lebo vedela, že budem kričať "nééééééé, to je chlapec, chlapec, chlapec..." Dokonca sa mi zda, že niekedy skúša povedať nééé, ale to už asi z tej únavy si namýšľam veci... Ale takýmto šaškovaním ju viem pekne pri stole udržať... Môžete skúsiť aj Vy... Potom môžeme dať súťaž v kategorií: "Rodičia s diagnózou"🙂 Držím palce... ideme ďalej