Deň č. 98 Svet zvierat

Ako zvláštno sa mení tento svet. Najskôr všetko budujeme a potom zrazu zisťujeme, že nemáme dosť polí na pšenicu, zemiaky, ľudia už nechovajú domáce zvieratá na mäso, vajcia či mlieko. Budeme radšej kupovať neskutočne drahé BIO potraviny, pričom aj tak nemáte istotu, že to je ozaj BIO.

Môj otec patrí ešte k posledným veteránom, čo chovajú domáce prasiatka a ja až teraz, keď som dospelá oceňujem tu jeho výdrž. Je to otrava krmiť ich a potom každý pol rok zabíjať, načo ma samozrejme nezabudne s celou rodinou "pozvať". Bože to by bol oheň na streche, keby sme neboli všetci nastúpení na zabíjačke. Všetko špinavé a mastné, každí podráždení, "podaj tamto", "rýchlo kúr", "miešaj nech neprihorí", ale zrazu mám na polroka pokoj, plný mrazák mäsa a masti, tak si poviem ejj super, vydržím jeden "zabitý" víkend.

Mužova babka je zas posledná veteránka so sliepkami. Je to jej alfa máter a staranie o ne ju drží "nad vodou" pri jej uctihodných skoro 90-tich rokov. Každý deň ich ide aj 3-4 krát pustiť pásť alebo pozbierať vajíčka. Každý rok jej kúpim o 3-4 sliepky viac, keďže náš pes dilino občas preskočí plot a utečie k "susedke" na pokec a zgustne si na nejakej babkinej sliepočke.

Moja teta ostala na staré kolená úplne sama a jediný jej parťák je starý tučný pes. Každý deň sa rozpráva iba s ním a je to jej verný spoločník. Keď bola teraz dva mesiace v nemocnici, každý deň sa túlal tou istou cestou a čakal ju, kým sa vráti. Smutnejšieho psa ste nevideli a celý hačiko sa môže schovať.

To je sila zvierat podľa mňa. Zvieracé zvuky učíme aj naše deti ako prvé. Aké to mali "jednoduchšie" naši rodičia, keď každý mal domáce zvieratá po ruke doma na dvore. Dnes utekáme na zvieracie farmy či zoo, aby sme videli kozu alebo ovcu. Prvé citoslovce mojej rakety bol lev "uááááá". Druhé bolo "hav", "bé", "mé" a "miau".... Krochkať ju naučili prasiatka u môjho otca a kikirikát babkine sliepky, lebo keď vybehnú von, susedov kohút kikiríka ako šalený na ne. Moju tetu teraz spoznáva zďaleka, lebo ju má spojenú s tučným dobrým verným psom, ktorému vždy napchá aj desať kostičiek. Neskutočnú silu majú tie zvery okolo a ja po prvýkrát oceňujem život na "dedine". Medzi prvé úlohy, čo som mojej rakete dala bolo aj priraďovanie zvierat. Nielen rovnaký obrázok k rovnakému, ale chcela som si overiť aj generalizovanie, t.j. či pozná rôznych psov, levov, prasiatka a pod.

Je to jej veľmi obľúbená úloha. Objednala som ich z Aliexpresu, polovicu mi už znárodnila, lebo si ich vozila v autíčkach a hrala sa s nimi, ale tieto som jej ešte nechala na priraďovanie. Určite sa bude táto "úloha" páčiť aj Vašim krpcom. Skúste.

Dnes to išlo s raketou celkom fajn. Skúsila som si zapisovať počet jedov za deň a ich dôvody:

1 x slabší pri robení vlasov

3 x pri dávaní cikať (to len taký "výkrik" cca 10 sekundový do tmy skúšala, vždy sa vycikala)

2 x pri úlohach (podľa mňa nerozumela novej úlohy)

1 x pri upratovaní knižiek (nechcelo sa jej)

1 x pritom, keď sa pokadila ja túr a išla som ju utierať(fúú..)

1 x pred umývaním zubov (tiež to iba skúšala, hodila sa o zem a keď zistila, že nemá divákov, dobrovoľne zobrala kefku)

1 x pred modlením (klasika, lebo chce ísť rovno čítať knižky, toto už doslova robí nápoky, keď si ju aj nevšímam a nenútim ju sedieť na mne, tak príde a lapne si na mňa a začne sa jedovať nápoky na mne, aby som "videla" že sa jeduje...)..

Vychádza mi z toho, že sú to neni "bezpričínné" amoky, skôr amoky z usmernenia a požiadavie,k a to i napriek tomu, že väčšine rozumie, čo sa deje alebo čo od nej chcem, len sa jej to práve nechce. Také pekné dievča by to mohlo byť a ona je takýto čertík malý🙂

Dnes sme mali celé doobedie iba pre sebe. Mám rada takéto doobedia, keď je navarené, upratané a ja mám 100 % času iba na ňu, lebo stihnem kopu vecí s ňou. Hrali sa a učili a čítali a tancovali. Rozvijala som ju vo všetkých smeroch, krásne si vypýtala "lala" a už sme spievali a tancovali, "navarili" sme bábike obed aj ju narmili, 3x vybavila nejaký "telefonát", dnes som u nej nevidela nijaku divnosť po tejto stránke, až nato, že už ma doma všetko obkukané, tak sa šikovno potom sama znudila... Jediné, čo musím viac zamakať je stále interakcia s loptou, to nám vôbec nejde, stále si ju iba pohadzuje sama. Podľa mňa psovi, sliepke či prasiatku by ju skôr hodila ako mne...