Dieťa
Milé moje dieťa, si stredobodom môjho sveta. Milujem Ťa nekonečne, moja láska bude trvať večne. Moja choroba Ťa zastihla v najhoršom období, prosím ver mi však, že sa to zastaví. Tvoja puberta s Tebou teraz zametá, počúvať dospelých, Tvoj rozum odmieta. Moje rady do života Ťa nezaujímajú, ja však verím, že raz budeš mať moju knižku prečítanú. Píšem to všetko pre to aby si vedela, že som pre nás takýto život nechcela. Verím, že všetko sa na dobré obráti, a naša láska sa nikdy nestratí. Vravíš, že si chceš užívať už teraz, povedala si mi o tom nie raz. Nechceš vraj dopadnúť ako ja, prosím Ťa veľmi, vzdaj sa tohto postoja. Viem, že vidíš svoju budúcnosť teraz čierne, keď vidíš svoju mamu ležať v posteli denne. Prežila si so mnou rozvod aj dva rozchody, do života nedala som Ti moc dobré návody. Vtedy keď začala som byť chorá, premýšľala som, ktoré dieťa toľko zdolá, ktoré dieťa je také silné ako Ty, úplne chápem, že uzatváraš sa do ulity. Že nemáš na svoj život dobré výhliadky, a zdá sa Ti, že bude prikrátky. Preto už teraz užívať by si si chcela, robiť veci, o ktorých by som nevedela. Prepáč, že nedovolím Ti robiť všetko po čom teraz túžiš, dovolila by som Ti, keby som nevedela, že tým do pasce sa rútiš. Ver miláčik, že chcem pre Teba iba to najlepšie, a viem, že keď spolu prekonáme toto obdobie najťažšie, slniečko zase bude svietiť nám, sľubujem, že do toho všetku svoju silu dám. Chcem Ťa vidieť zase sa usmievať, naučiť Ťa samú seba prekonať. Aby si zistila, čo je to byť šťastná, aby si sa cítila stále krásna. Nech naučíš sa o seba postarať, neskôr za správneho chlapa sa vydať. Možno budeš cestovať po svete, a s Tvojím mužom ma niekam vezmete. Spravíte si spolu dieťatko, ver, že aj Ty ho budeš držať na krátko. Preto dievčatko moje prosím Ťa buď mi silná, skús byť v tej škole trošku viac pilná, viem, že ešte pekný život čaká nás, teším sa na Tvoje objavovanie jeho krás. Môžeš byť oveľa šťastnejšia, ako som bola ja, preto prosím upusti od svojho postoja, že Ťa v živote čakajú zlé veci, šťastná môžeš byť v každej chvíli, to Ti potvrdia všetci. Ja sa to teraz tiež snažím si užívať, že môžem trochu viac oddychovať, vieš, že som tvrdo pracovala, a skoro vôbec neodpočívala. Neberme to teda až tak tragicky, radšej sa na to pozrime viac optimisticky. Žijeme, chodíme, dýchame, vieme sa smiať, veľa pekného sa nám ešte môže stať.
Autor: Ivana
Chlapi
Neviem prečo to Vy chlapi tak zaužívané máte, že sa stále za niekoho iného vydávate. Kým nás chcete dostať do svojej priazne, ukazujete nám Vaše vlastnosti krásne. Snažíte sa nám zniesť aj modré z neba, presviedčate nás, že ste tá najlepšia trieda, tvárite sa, akí ste úžasní, a sľubujete, že život v Vami bude prekrásny. Zahŕňate nás pozornosťou a láskou, predstierate, že sme Vašou jedinou kráskou, že život s Vami bude gombička, až kým sa v našich očiach nestane z Vás jednotka. Potom zrazu príde zlom, prestane Vám záležať na tom, ako pred nami vyzeráte, falošnú masku zo seba dole dáte. Hneď ako cítite, že ste dosiahli svoje, úplne sa zmenia Vaše postoje. Prestane Vás baviť lásku nám vyznávať, už sa nechcete s nami rozprávať. Vadí Vám, že pýtame tú pozornosť, ktorú ste nám predtým sami dali, ste spokojní s tým, že sme Vám lásku opätovali. Už sa viac pretvarovať nemusíte, veselo si na vavrínoch spíte. Baví Vás, že sa kvôli Vám trápime, že o Vás po nociach snívame. Zrazu Vám je jedno ako veľmi Vás ľúbime, už nechcete počúvať, čo k Vám cítime. Nerozumiem tomu, prečo je to tak, žiadna kniha mi zatiaľ nechcela, odpoveď na toto dať. Prečo nemôžete zostať takí, akí ste boli, neviem na čo bolo dobré, že ste sa pretvarovali, keď nakoniec aj tak ukážete svoju pravú tvár, a život s Vami už nie je žiadny dar. Utekajte si potom kam len chcete, aj tak sa najbližšie problémom nevyhnete. Zase len oklamete nejakú inú, a nebudete cítiť žiadnu vinu, za to, že neviete žiť pekne a skromne, že nie ste schopní zo svojou milou, užívať si spokojne. Pekný život s láskou a úsmevom nechcete žiť, a stále len nejaký problém potrebujete vyrobiť. Preto v dnešný deň záväzok chcem si dať, že budem radšej samú seba milovať.
Autor: Ivana
V mojom živote veľa starostí som riešila,
veľmi často som sa na svet mračila.
Na čele sa mi urobili dve vrásky,
no veru, nie je to znak žiadnej krásky.
Pre tieto vrásky nebola som veľmi obľúbená,
tí, čo ma nepoznali, mysleli si,
že som namyslená.
Moji známi prezývku vidlička mi dali,
ale aj tak veľké pochopenie pre mňa mali.
Vedeli, že sa mračím, lebo v mysli riešim problémy,
teraz už viem, že zaťažovala som sa nimi priveľmi.
Často pozerala som sa na ľudí okolo,
obdivovala, že sa vedia tváriť tak svetovo.
Rozmýšľala som,
ako to robia, že sú stále usmiati...
to sú akože každý deň tak dobre vyspatí?
Úsmev rozdávajú na všetky strany,
stále som mala pocit že sa mi marí.
Vždy som chcela byť taká aj ja,
usmiata od včera do zajtra.
Nevedela som však ako to spraviť,
ale po včerajšku sa mi to dúfam začne dariť.
Stretla som sa včera so zamračeným susedom..
a viete čo? Obdarovala som ho svojím úsmevom.
Hlasno som mu povedala dobrý deň,
občas to robím dosť potichu, to už viem.
Ten sused sa mi prvý krát v živote odzdravil,
dokonca aj o rozhovor so mnou záujem prejavil.
Verte mi, v tej chvíli skoro som spadla z nôh,
vôbec som netušila,
aký môj úsmev môže mať osoh.
Dnešná báseň je dosť dlhá viem,
povedať Vám ňou iba toľko chcem,
že ak stretnete niekoho kto sa mračí,
verte, že Váš úsmev úplne stačí,
na to aby dotyčný mal lepší deň,
a že ho budete mať krajší aj Vy,
to Vám zaručujem.
Preto záväzok pre dnešný deň si dávam,
robím to vždy ráno, keď vstávam,
že na každého známeho,
ktorého dnes stretnem,
sa s veľkou radosťou usmejem.
Autor: Ivana