Pre niekoho prvý deň škôlky pre niekoho prvý deň školy a možno pre niekoho začiatok novej práce skratka každému 😉Tak vám želám úspešný štart a veľa úspechov a hlavne zdravíčko ❤️❤️❤️
Predavačka nie je skrachovaná osoba, ani niekto, kto sa zle učil v škole alebo nemá ambície. Nie pre každého je životnou ambíciou honba za bohatstvom a kariérou. Život ponúka aj iné možnosti, v ktorých sa dá rozvíjať a uspokojiť, vytvárať hodnoty.
Predavačka nie je odstrašujúci príklad pre neposlušné deti, ktoré sa nechcú učiť. Nie je to podradná práca a je dôležitá, ako každé iné povolanie. Alebo je tu snáď niekto, kto nechodí nakupovať? Dokonca aj všetci tí ignoranti, ktorí sa hrajú na bossov, manažérov, motivátorov a veľké zvieratá, potrebujú tieto služby, aby sa mohli najesť, obliecť, prečítať si knihu, zajazdiť si na aute ... .
Nezaslúži si vetu "si len obyčajná predavačka".
Vo vzťahu predavač – zákazník, má mať slepo vždy pravdu zákazník, ako niekto, z koho počas chôdze opadáva zlato? Predavačov sa nezastane nikto. Zákazník je pán, má vždy pravdu, musí mu byť vyhovené, umožnené, dovolené, sprístupnené, dopriate, zľavnené, ustúpené, odpustené. Zákazník si zaslúži násilné úsmevy, prehnanú starostlivosť, odolnosť, obskakovanie, čítanie myšlienok a plnenie všetkých jeho rozmarov, prianí a predstáv. Môže kričať, nadávať, obťažovať, urážať a nemusí mať v sebe štipku zdvorilosti. Pre seba to ale chce. A v prípade sťažnosti musí dostať nadštandardný prístup a ospravedlnenie. Aj keď ide o totálnu malichernosť alebo nezmysel. Alebo aj keď nemá pravdu.
Kto sa ale zastane tej druhej strany? Kto ich obháji a zastane sa ich, aby si vážili samých seba a nemali pocit, že sú neustále tí zlí a zbytoční? Že nie sú dosť dobrí, že nemajú dosť dobré zamestnanie, že nemajú dosť dobrý život. A že súčasťou ich práce je hrať sa na klaunov, aby sa náhodou nejaký zákazník necítil dotknutý a ukrivdený, že sa naňho predavačka málo usmievala.
Daj! Dones! Podaj! Vymeň! Ukáž! A potom sa divíme, že sú namosúrené, smutné, neochotné, naštvané. Napadlo ale niekomu, že to môže byť kvôli tomu, že sa zákazníci k nim nevedia chovať? A predavačka je tiež iba človek a nie stroj, ktorý necíti a nevie, čo je to dôstojnosť a citlivosť. A pritom možno stačí jedno milé slovo, vtip alebo úsmev a zlepšíte im deň. Vrátite úsmev. A naozaj to funguje. Aj keď tiež viem vojsť do obchodu nasratý, zamyslený alebo s vtipmi, ktoré možno nie každý pochopí :D
Toto celé samozrejme neplatí o tých, ktorí robia tomuto remeslu hanbu lenivosťou, drzosťou atď... .
Nie všetko je také, ako sa napohľad zdá.
Nie každý bezdomovec je alkoholik a nie každý ,,ideálny" pár žije v idylke.
Niektorí to vzdali, pretože im chýbala sila, nie preto, že by nechceli bojovať.
Ľudia sa rozchádzajú z rôznych príčin a tiež z rôznych dôvodov zostávajú spolu.
Nie každý, kto má staršieho partnera, je s ním kvôli jeho peniazom.
Nie každý, kto nemá deti, ich ani nechce mať.
Niekto, koho nazývate príliš chudým, môže byť veľmi vážne chorý a ten, koho vidíte usmiateho, môže byť vo svojom vnútri hlboko zranený a nešťastný.
Ten, kto má na prvý pohľad všetko, často nemá vôbec nič.
Príliš často vnímame veci a ľudí iba očami a nesnažíme sa pozerať srdcom.
Veríme domnienkam, dohadom, fámam a tak ubližujeme..
Zabúdame, že človek niekedy dokáže úplne dokonale skryť obrovskú bolesť, vážnu chorobu, zlomené srdce a smútok .... Cit.web
😁😁😁😁
Kto mal.rad alfa 😃
😁😁😁😁😁klasika
Každý rok brali Maxa rodičia k starej mame na prázdniny a na druhý deň sa rovnakým vlakom vracali domov.
Jedného dňa im ale chlapec hovorí:
“Už som dosť veľký. Čo by ste povedali na to, keby som tento rok išiel k babke a dedovi sám?”
Rodičia po krátkej diskusii súhlasili.
Stoja na nástupišti, mávajú mu a dávajú poslednú radu cez okno, zatiaľ čo Max si v hlave hovorí:
„Viem, už ste mi to povedali stokrát!„
Vlak sa chystá na odchod a otec ešte stihne zakričať:
„Synak, ak sa budeš zrazu cítiť zle, alebo sa budeš báť, toto je pre teba!”
A niečo mu strčí do vrecka. Max sedí sám vo vlaku, prvý raz bez rodičov.
Pozerá na krajinu za oknom, okolo neho sa ponáhľajú cudzí ľudia, robia hluk, vchádzajú a vychádzajú z kupé, niektorí sa starajú o seba, iní ho okukujú.
Chlapec sa cíti čoraz viac nepríjemne.
A zrazu sa aj bojí.
Skrčí sa do sedačky, začne plakať, slzičky mu tečú po lícach…
Spomenie si ale, že mu otec niečo dal do vrecka.
Hľadá tento kus papiera, otvára ho a číta si:
"Som v poslednom vagóne.„
Takto to v živote chodí.
Musíme nechať naše deti ísť a veriť im.
Ale vždy by sme mali byť v poslednom vagóne, aby sa nebáli
😁😁😁
😁😁😁😁😁
Pipi 😍
☺️😉
Nostalgia 😍
Pipi ❤️
❤️❤️❤️
❤️❤️❤️
Kto pozeral policajnu akamediu 😁😃
😁 Toto z netu 😉
😅 Sam doma 😉
