„Mami, mohla by si mi pomôcť zaviazať si topánky, prosím?“
„Môžeš to urobiť sama, láska.“
,,Ale prečo? Robia to aj ostatné mamy."
„Už som ti ukázala, ako na to, teraz ti to ukážem ešte raz, ale potom to musíš urobiť sama ... Pozeraj sa pozorne ... Takto sa to robí."
„Ale ty si mi zaviazala iba jednu topánku! A druhú?“.
„Požiadala si ma o pomoc a ja som ti ju dala. Druhú si môžeš sama.“
„Ja to nedokážem."
,, Si si istá?"
,,Áno."
„Skúsila si?“
„Vieš, že som to skúsila a neviem to.“
„Možno je to tým, že si sa dosť nesnažila.“
,,Ty ma neľúbiš."
„Naozaj si myslíš, že milovať znamená, že matka musí vždy robiť niečo pre svoje dieťa? Nie, srdce moje. Môžem ťa naučiť zaviazať si topánky, ale potom to musíš byť ty, kto to urobí. V živote pri tebe nebudem stále. Jedného dňa sa stretneš s tým, že budeš čeliť oveľa zložitejším veciam, ako sú šnúrky. A pri týchto veciach ťa nebudem môcť naučiť, ako ich máš zvládnuť, budeš musieť sama urobiť všetko a budeš sa musieť tisíckrát pokúsiť prekonať prekážku. Chcem, aby si sa nevzdávala. Nikdy sa nesmieš vzdať. Rozumieš mi? Nechcem, aby si hovorila, že niečo nedokážeš. Ver v seba každý deň svojho života. Nikdy o sebe nepochybuj.
Skúšaj, skúšaj znova, skúšaj, kým nevyjdeš na ulicu a nakoniec do vetra zakričíš, že si to zvládla" .... Sabrina Ferri😉❤️
To je tak krasne,hned mam krajsi den 🥰
Pekne napísané, ale u nás by bol záchvat jedu niekde v polovici, možno aj skôr 😂, plus revy "ale ja to nevieeeeeeeeeem" 😄😄😄. Plus šprajcnutie tak na desať minút minimálne. Poobede je to v pohode, tam máme čas tak hodinu kým zatvárajú škôlku a naozaj sa v rámci tej hodiny oblečie aj obuje sám, ale ráno nás proste už vyháňajú zo šatne 😁.

Ďakujem! Krásne a pravdivé, dovolila som si zdieľať to 🥰