Prašiak máme aj v dnešnej dobe, jeden vedľa bytovky, druhý pred a tretí za..nejako to dnešné deti obchádza, nevedia, na čo to slúži(lo)..no pamätám za môjho detstva, keď nás tetky odtiaľ vyháňali, že sa tam lozit nesmie, poškodíme, kto opraví, kde budu prášiť...

Hodiny hier, smiechu, radosti, viseli sme tam ako opice. Spomienky, ktoré by som nemenila ani náhodou za dnešné častokrát prázdne ihriská, keďže mnoho ľudí v domoch sa izoluje, majú svoje vlastné. Niekedy stačilo málo a dokázali sme zahnať nudu. Dnes mnohí rodičia robia deťom doslova animátorov, predbiehajú sa v počte krúžkov, výletov, len aby plnohodnotne trávili každučkú minútu. Som toho názoru, že nuda je presne priestor na kreativitu detí.

@janulka1802 a koľko x sme si aj narazili rôzne časti tela, keď sa ruky, či nohy šmykli.

u nas bol pod prasiakom taky strasne drsny beton, vsetci sme chodili s odretymi kolenami a laktami 😀

Minulý rok som volala záchranku dieťaťu, ktoré spadlo z prašiaka na hlavu, a bolo následne mesiac v nemocnici.

@michellemary my sme volali záchranku k dieťaťu, ktoré spadlo na hlavu z trampolíny...nenavyberáš.

My sme mali take co sa dali prenasat, takze pri zlom rozoozeni deti obcas aj prasiak padol s celym osadenstvom a vlacili sme ich z jedneho dvora do druheho… dobre nam bolo