Celá rozpoložená som vybehla na balkón na jednu zdravotnú ked som vbehla dnu celá zmrznutá napadlo ma vyhrabať slúchatká a tak som sa po pár minútach pátrania ponorila do piesní v telefóne... úplne som však zabudla na jeden song, ktorý mi veľmi živo pripomína moju mladosť....stále som mladá, ale už nikdy nebudem tak mladá ako vtedy..vtedy som bola mladá tak inak...pred niečo vyše rokom som si žila svoj "bezstarostný" život za hranicami tohto štátu...ale bola som šťastná a bezstarostná až do takej miery, že od ľudí, ktorý nenašli odvahu žiť taký život aký chceli som si vyslûžila nepekné pomenovania a nadávky..a to som ich mala za priateľov a rodinu.. napriek vlastnému prekvapeniu ma to vôbec nemrzí, kedykoľvek spomínam na to všetko čo som tam zažila sa usmievam... a to je jediná vec, ktorú mi ostatní môžu závidieť že som žila tak ako som chcela! To čo som chcela! Slzi sa mi však tlačia do očí lebo niektoré veci skončili tak ako som nehcela... neoplatí sa páliť mosty no keď ja som to milovala v tej mojej mladej nerozvážnosti...tá jediná vec, ktorá uvoľnila všetko vôkol mňa a vyvolala neskutočnú túžbu mať viac..... šacujem môj playlist a nakoniec je tých songov viac.... mám taký pocit, že zrazu stojím pred bránou v jednej londýnskej uličke a plačem za osobou, ktorá sa mi nachvíľu stala blízkou..moje srdce,hlava telo bolo smutné...v ďalšom okamihu ležím na posteli v mojej "novej" izbe a rozmýšľam, čo keby som nebola taká povrchná a rozhodla sa inak, akoby svet navôkol vyzeral teraz?