Prosím poraďte nejakú dobrú knihu o výchove, ako sa viac priblížiť dieťaťu.. Malý ma len 2 a pol roka, ale nemá vo mne oporu, skôr ju hľadá u ocka. Ja som ta prísnejšía, viem ho síce aj skôr ukludnit, ale on vyhľadáva ocka. Som tu raz písala, že dosť kričím, lebo si tak ventilujem hnev a preto vo mňa stratil dôveru. Je možné ju ešte obnoviť? Viete o nejakej literatúre, ktorá by pomohla? Ďakujem 🙏
Literatura nvm ci pomoze, mozno skor sa uvedomit a kontrolovat sa , menej kricat viac vysvetlovat , ak robi nieco zle tak vysvetlit ze nesmie a nejak mu pozornost zobrat, viem z vlastnej skusenosti mali bude mat len dva roky a popri sa mi narodila mala mervy sommala v kybli , kricala som tiez na malom som videla ze je uplne mrznuty zo mnaa musela somsa velmi ovladat aby som bola kludnejsia a ide to , treba si to vsetko uvedomit a ked ta nieco vnutorne trapy nie na malom to vybit... viac obimat hratsa snim , srat na vsetko ostatne ,,, a tu cestu si najdete k sebe ja tiez po veceroch vypekam varim a cez den sa iba im venujem
@jaja23 vieš čo,ja som mala obdobie,že keď sa mala narodila,tak syn mal päť rokov a z času na čas som kričala a videla som že sa mu to nepáči a je vylakany,tak som sa ho na to spýtala a vysvetlila,že prečo sa to stalo a aj ospravedlnila. Nechcem aby sa má deti Bali,ale aby ma rešpektovali. Ale u nás je to naopak, deti celý deň len mami a mamu. Teraz keď je muž doma,tak už konečne viac táto. Ja si to užívam,ale to je zas iný prípad. Možno namiesto kriku vziať malého za ruku a ukázať mu ako sa to dá aj inak. Aj teraz kričím ale tak inak. Tiež mám dcéru cez dva roky aj na ňu zakročil,ale nerobím randal. Aj po riti dostala možno dva krát,ale iba tak aby sa zastavila a nakoniec aj tak len revala a nemalo to žiadny účinok. Na takto malé deti treba proste inak. Na pubertiakov sa ešte nakricime a aj tak nás budú ignorovať 🤣
On je taky citlivejší. Keď sa narodil nemali sme dobre obdobie s mužom, veľa sme sa hádali. Nemalo to naňho dobrý vplyv, aj také malé babo to vníma. Teraz nám tiež často hovorí, že všetci sa ľúbime a chytá nás tak obidvoch naraz nás stiska, akoby to uňho niečo zanechalo. Veľmi ma to mrzí, je to múdry chlapček a myslím, že vinu za nepohodu hodí vždy na mňa... Neviem to vysvetliť, ale... Vždy chce ocka, potom na seba kukáme, ja sa akože naoko urazim a potom sa smejeme na tom... Je už občas ako dospelý. A krik neznáša. To aj opakuje, že mamina nekric, aj keď nekricim... Už to má v sebe. Som z toho nešťastná hrozne. S mužom je to lepšie, oveľa, ale až teraz to dávame dokopy. Som rada, že ma takého ocka, dal by mu aj modré z neba. Len by som chcela, aby aj ku mne občas prišiel, aby som mu pofukala, keď ho niečo boli... Asi to už bude ťažšie.
Určite si kukni kurz od nevchovy, má ho ja svagryna moja a chváli si a ja tiež pozerám od ich pravidelne webinare co sú zadarmo každý mesiac a veela som sa z nich naučila 🌲🙏♥️
Moja mama bola taká, nikdy si to nechce priznať 🤭, ale v dospelosti sme najlepšie kamarátky a máme v sebe najviac opory. Otec je odjakživa dobracisko ale mama je tá ktorá vie poradiť, pomôcť a vždy pri mne stojí a je pre mňa človek s ktorým sa viem aj dobre porozprávať