Na okraji lesa
Na okraji lesa
malý srnček plače:
„Mamka moja, kde si?“
vpravo, vľavo skáče
a mamičku hľadá,
veď teraz tu bola.
Jeho smutný piskot
počuť dookola.
Zlietne k nemu vrana:
„Prečo plačeš, malý?“
„Stratil som sa mamke,
trošku som sa vzdialil,
a sám som tu ostal,
nikde nikto nie je.“
A slza sa dolu
po pyšteku leje.
„Neplač srnček malý,
ja ti pomôcť môžem.
Ja viem lietať totiž.
Počkaj chvíľu, nože.“
A vzniesla sa nad les,
všetko preletela.
Zhora toho môže
vidieť ozaj veľa.
„Aha, už ju vidím,“
pre seba si vraví.
Je to pocit skvelý,
dobrý skutok spraviť.
Priletela k srne,
tá tiež smutná bola.
„Hľadáš svojho syna?
Aj on teba volá.
Choď tým smerom k lúke,
tam na okraj lesa,
tam so svojim synom
isto stretnete sa.“
Srna rýchlo beží,
ponad kmene skáče.
A veru už počuť,
kde jej dieťa plače.
Ide za tým plačom,
srnček na ňu čaká.
Ľutuje, že dal sa
vôňou kvetín zlákať.
Už sú opäť spolu,
bok po boku idú.
Občas nám do cesty
ťažké chvíle prídu,
keď nás niečo bolí,
keď nás niečo trápi.
„Po daždi je jasno“,
taká múdrosť platí.
Napísala: Jana Barillová
Záujem o moje knihy a kontaktné údaje mi prosím napíšte na môj email janbari@azet.sk. Rada Vám knihy pošlem 🙂
V ponuke je úplne nová kniha básní na prednes Stromové sídlisko. Určite ju odporúčam žiakom na prvom stupni. Info na janbari@azet.sk
aka je cena? pre aky vek je vhodna?vdaka