Nestíham. Už 2 a pol roka si nestíham užívať každý tvoj novy úsmev, nový výmysel, novú zručnosť... čaro prítomnosti.
Už spíš a ani netušíš, že dnešok už nikdy neprežijeme znova. Ja sa zaspať bojím. Bojím sa znova zavrieť oči, lebo viem, že keď ich ráno otvorím, už zasa budeš o niečo iný, o niečo starší, o niečo menej tým dieťaťom, akým si bol dnes. Raz žmurknem a bude predo mnou úžasný chlap, na ktorého sa pomaly meníš.
Nestíham bábätko moje! 💕