Ufff 😮‍💨 zijem 🫣🤭😂 Kto ma pozna vie, ze hady milujem. Co mozno ale nie kazdy vie, je ze sa aj bojim. Nie tych nejedovatych, aj ked ma uz dokusali, ale to beriem ako "funny moments". No s tymi jedovatymi je to absolutne odlisne. Pri nich strach mam 😭. Ale nie je to ten iracionalny strach, fobia. Je to uzitocny strach, respekt. Telo sa naplni adrenalinom a kortizolom, mysel a svaly pracuju na 110% a to vsetko zlepsuje momentalne zmysly a reakcie. Je to obranny a prospesny strach, ktory pocituju aj profesionali. Vraj ak tento strach clovek strati, mal by s chovom jedovatych hadov skoncit. Rutina je pri tomto konicku zabijakom.
Najtazsie je na tom vsetkom to, ze sa clovek v podstate ani nema ako naucit, okrem vlastnych skusenosti. Ak teda nemate blizku osobu, co by vas ucila. A toto ma najviac prekvapilo, ked som si vybavovala povolenie na chov jedovatych hadov - naivne som si myslela, ze budem musiet preukazat nejake vedomosti a zrucnosti. No to, co musite splnat, je stanoveny rozmer chovneho zariadenia. Veterinarka sa sice na kontrole pytala zopar otazok, no nic dolezite.
Dnes: Jedosko sa zvliekal. No kedze to este neviem odsledovat dostatocne vcas, spravila som chybu a pred tyzdnom som ho nakrmila. A to sposobilo, ze sa zvliekanie v dosledku plneho zaludka zastavilo a nepodarilo sa mu zvliect. Takze som ho musela vybrat z terarka a dat do boxu s vodou a handrou aby poriadne "namokol" a koza lepsie zisla dole. Po polhodinke bolo po probleme. Ale vybrat ho a vratit spat do terarka - zhrniem to: prezila som 😂😂😂 Ale sledoval ma pozorne 😱🤣🤣