Nedalo mi, odfotene pred minutkou 😏. Keď už nevládzu vyvádzať...

Rozumny prispevok, ktory ma zaujal a kedze zistujem, ze je nas, psychicky nie najsilnejsich jedincov, veru hodne, pripajam:

Michal Patarák - O psychoterapii
Za zatvorenými dverami sa deje niečo nehlučné a pritom veľké, o čom tí na chodbe možno ani netušia, tichá premena na motýľa. Človek, ktorý tam práve sedí, prežíva uchvacujúcu skúsenosť, v ktorej sa stáva bádateľom v krajinách vlastného ja. Pomaly do neho vtekajú pramene svetla. Psychoterapeut je niekým, kto mu umožňuje vidieť ich, ale svetlo samotné mu nepatrí. Z rozhovoru sa stáva liečba, slová sú nástroje vedúce k sviežim pohľadom, rydlom a dlátom pravdy – môže to aj bolieť, nikto nehovorí, že nie – i vzletnými vlajkami rozličných imaginácií.

Bez psychoterapie si modernú psychiatriu nemožno ani len predstaviť. Napriek tomu má svoje úskalia a obmedzenia, o ktorých by som chcel niečo krátke napísať.

V prvom rade, psychoterapia nie je nejaké „klábosenie“ alebo „vykecávanie“ sa so psychológom. Nie je ani priateľským posedením, pretože je to stretnutie s profesionálom, samozrejme v priateľskej atmosfére. Neumožňuje človeku vyrozprávať sa zo svojich problémov, naprázdno roztrhnúť vrecia plné viet s mĺkvym poslucháčom ako svedkom, ani nie je hromadením bolestných historiek z minulosti. Nejde o konzultáciu, v ktorej by nám bolo jasnejšie, ako sa rozhodnúť v problémovej životnej situácii, ani médium, kde by sa dalo donekonečna posťažovať na svojho partnera, dieťa, rodičov, alebo kde by človek za každých okolností našiel poľutovanie, podporu a posilnenie. Psychoterapia sama o sebe nemá (iba) fúkať a tíšiť, hoci sedare dolorem ars medici.

Psychoterapia pomáha ľuďom so psychickými problémami, teda s ťažkosťami, pre ktoré človek nemôže slobodne žiť, nie je schopný zastávať svoju vzťahovú alebo profesionálnu rolu alebo ktoré ho robia nešťastným, neautentickým, nefunkčným. Skutočná psychoterapia je teda nejako spojená s konceptom psychickej poruchy (Krankheitsbegriff), hoci toto spojenie je omnoho voľnejšie ako v prípade klasickej psychiatrie. V žiadnom prípade však nie je nejakým poradenstvom alebo koučovaním, chrliacim radu za radou.

So psychoterapiou je to ako so životom. Môžeme od nej síce veľa čakať, ale keď pre svoje očakávanie nič väčšieho neurobíme, tak ani nič nedostaneme. Určite nie zadarmo a ak áno, tak je to len náhoda (τύχη), nie liečba (θεραπεία). Tým zadarmo nemyslím priamo poplatky, tie sú v tomto zmysle skôr sekundárne. Myslím tým vnútornú námahu. S terapeutom sa kráča hore kopcom spoločne. Nie je to tak, že tam za svojho pacienta zástupne kráča on, ani si ho nenesie kdesi v batohu alebo dokonca v náručí. Ten kopec sa jednoducho nedá zdolať bez potu a akejsi nepohody, i keď je samozrejme dobré, ak je táto nepohoda príjemná – niečo, ako keď vás po túre bolia nohy a ste unavení, ale stálo to za to. Uvideli sme to, čo by sme inak neuvideli. Vlastná námaha a otvorené oči sú teda nevyhnutné a ak niekto od terapie očakáva, že ho prebudí do života bez jeho pričinenia, nech tam radšej ani nejde. Zaberá miesto niekomu, kto naozaj túži po zmene.

Psychoterapia nie je teleport k zdraviu. Už zo samotnej povahy ψυχή nie je možné dosahovať rýchle výsledky. Mnohokrát som počul pacientov hovoriť, ako po troch sedeniach terapiu ukončili, pretože im nič nedávala, a od tejto skúsenosti sa rozhodli, že to nie je ich cesta. Motivácie sú rozličné, rozpisovať sa o nich na tomto mieste sa mi nezdá produktívne. Avšak, čo je dôležité pochopiť, psychický čas plynie pomalšie, niekedy idú jeho hodinky naspäť do minulosti alebo dokonca stoja. Symptóm nevzniká zo sekundy na sekundu a ani sa tak neodstraňuje. Psychoterapeut nie je manažér psychologických a psychiatrických symptómov, čo od výkonovo nastaveného človeka bude chcieť zastaviť sa, uvoľniť sa a potľapkať v sebe zem, v ktorej bude sadiť semienko za semienkom a len po čase bude vidieť, že už niečo začalo klíčiť.

Psychoterapia nie je konkrétna aplikácia psychohygieny, nie je žiadnou láskavosťou k sebe, súborom ezoterických princípov, kvázi náboženstvom, nie je starostlivosťou o dušu v jej širokom význame, v akom ju čo ako sympaticky poznáme z filozofie (Platónova επιμέλεια εαυτού). Psychoterapia nie je πανάκεια. Nemôže pomôcť s tým, čo môže priniesť iba život, zážitok, vzťah, úspech, nie je automatom na zmysel života, nie je schopná zmeniť nezmeniteľné, a preto by sa mala sústrediť na plastické ciele. Psychoterapeut si uvedomuje, aké sú obmedzenia jeho metódy, aké sú obmedzenia pacienta a aké sú obmedzenia na strane neho samého. Ak by o ním ponúkanej liečbe hovoril ako o niečom, čo pomôže každému, tak by zavádzal, pretože v hre je aj exkluzívny faktor podmieňujúci jej úspešnosť – jeho osobnosť. Tá síce môže vyhovovať množstvu ľudí, ale mnohým môže byť takisto aj na prekážku. Nemal by lipnúť na sebe, mal by skôr pestovať vnútornú pokoru a pravdivosť k sebe samému, jeho svetonázor by mu nemal zacláňať vo výhľade na ľudský príbeh, ktorého sa stáva súčasťou, a zo svojej psychoterapeutickej školy by nemal robiť niečo ako vieru alebo sektu. Napokon, aj on sám je objektom tejto terapie, nielen subjektom, aj on sám si ňou prešiel a sústavne prechádza, neustále podrobujúc svoje postoje a pocity kritickému skúmaniu a zanechávajúc antipatie, sympatie a predsudky mimo miestnosti, v ktorej pracuje, pretože práve to je nielen schopný, ale aj povinný urobiť. Je realistom, ktorý nepovie rezignovane „tu sa už nič nedá urobiť“, ale ani nedráždi pozitívnou psychológiou, tou skicou každej terapie, v ktorej by nekriticky vyhlasoval, že stačí dobrá vôľa či snaha a výsledok sa musí dostaviť.

Nemusí.

dievcata, pozeram nove postove poplatky 😲. Az teraz si kazda kupujuca rozmysli, ci kupit z bazariku. Zbytocne clovek ponukne za par centov, ked postovne islo hore priblizne o 30% /pozerala som len baliky do 5kg, lebo je to strasne dlhy cennik..../

všetkým ľudom dobrej vôle...

naše dnešné majstrovanie s vnukom. Sestra mi poslala takýto nápad na obrázku a takto sme si s nim poradili....teda čiernu farbu som doma nemala, tak máme netradične hnedého kocúra 😅

Vánoce, vánoce přicházejí.... 🤗

Keď ťa škola načisto odrovná...

Dostala som od vnúčika vlastnoručne vyrobeného zajka - z tvorivych dielni pre deti, čo sme mali cez víkend na minijarmoku. Tak som ho zakomponovala do jesenného venca na dvere 😉

po dllllhom čase som zas urobila maly venček zo sušenych plodov zo zahradky - na želanie sestry

dievcence a tento ste uz poculi/citali? /vraj vtip mesiaca/
"Viete kto ziskal tohorocneho Oscara?
Maj - za najlepsie stvarnenie oktobra" ...😅👏

Vyrábam minileporelo o našom vnukovi pre druhú babičku. Čo poviete? Ešte vyrobiť pekný obal a viazanie 🤗, snáď ju poteší. Taká malička knižočka sa zmestí do každej kabelky a KEĎ SKONČÍ KORONA! 🤦🏼‍♀️, môže sa pochváliť známym, ako ten náš malý rastie 😂
H o t o v o 😉

moji milovaní - dcéra a vnuk
rastie nám ten chlapec ako z vody... len nedávno to bolo babätko

Kamarátovi, vášnivému včelárovi z plechoviek a odpadu.... 😏🐝

Babičke na hrob trocha jari....

Dnes som natrafila na clanok, na ktory by som chcela upriamit pozornost. Skuste precitat, podla mna stoji za to a ak vam tie argumenty nie su proti srsti, tak podpiste. Ja som nikdy peticie nepodpisovala, a do politiky sa uz vobec nemiesala, no tuto som musela urobit vynimku, zda sa mi to rozumne a ludske
https://www.topky.sk/cl/10/2043287/Analytik-Mes...

Tak ešte maličký, keďže som mala 2 veveričky a zvyšok kartónu 😏

Jednoduchý, šiškový...

Vianočný obrázok...a pre dnes stačí, lebo chrbát boliii 😕

Malé vianočné pre ľudí srdcublizkych 🤗

pustila som sa uz do vytvarania vianocnych pozdravov...😉

Pre neter do zatvorenej pizzerie 🤦🏻‍♀️. Mňa to ani nenapadlo, až mi sestra vraví, že si to môžu zavesiť iba ak, tak do vydajného okienka 😂

Pre vnučika, z tu kúpeného trička 😌

este sa vam tu musim pochvalit mojim malym certikom - vnucikom. Teraz zacal chodit do 2.rocnika a so spoluziakom maju v druzine blok kde si kreslia, resp.cmaraju vraj komiksy. Tam som si ich vytvory popozerala a na jednej stranke som nasla aj tieto riadky. Juj, ako mi srdce poskocilo! 😍
Vyznanie pre mna i druhu babicku 😉

Ked som sa dorehotala, usudila som, ze tie dva "morbidne" vtipy sem musim vlozit, snad nikoho nepohorsim....
no, nestoja za to? 😉 😅

Kým rodičia ešte ráno spali, tento krásny list napisal náš prváčik pre svoju ďalšiu babku 😍. Keďže ale písal aj bielou a žltou pastelkou a nie je to dobre vidieť, prikladám na ďalšej fotke "opis" 😁

Menej je skutočne viac: staňte sa rodičom – minimalistom
*************************************************
Keď som čakala moje prvé dieťa, mala som úžasné plány. Dala by som svojim deťom celý svet. Ako je to u väčšiny rodičov, mala som samé skvelé úmysly.

Každá jedna generácia chce dať svojim deťom viac, ako mali oni. Nijako som sa od tohto vzorca nelíšila – aj ja som chcela pre moje deti viac. Viac lásky, viac ochrany, viac príležitostí, viac hračiek.
Viac, viac, viac.
Túžba dávať viac pramenila z lásky
Po narodení detí nastala zmena. Ako rástli, túžba dávať im viac už pramenila z môjho strachu.
Keby som sa s nimi toľko nehrala, boli by šťastné? Keby som od nich nestála na ihrisku na dva kroky, ublížili by si? Keby som im nevybrala najlepšiu škôlku, poznačilo by to ich vzdelanie?

Slovami Erin Loechnerovej, Nikdy mi nikto nepovedal, koľko strachu sa ukrýva v láske.

Všetok tento strach, zamaskovaný za lásku, ma začal pomaly ničiť. Chcela som byť pre moje deti všetkým a urobila by som pre ne všetko na svete, no zostala som z toho neuveriteľne vyprahnutá.
Moja túžba dať im viac spôsobila, že ja sama som cítila oveľa menej
Oveľa menej energie, radosti i pokoja.
Potom som objavila minimalizmus.
Minimalizmus neznamená len zbaviť sa všetkých zbytočností. Ide skôr o to, že odstránite všetok hluk a vzruchy a zameriate svoju energiu len na to podstatné.

Dnešné rodiny vedú „hlučný“ život
Poznám to zo svojho osobného, ale aj profesionálneho života. Pracujem s rodinami a pomáham im nájsť pokoj.
V rodine platí, že pokoj spočíva vo vyvážení potrieb každého jednotlivca a súčasnom upevňovaní toho, čo jej členov spája dohromady.
Znie to zložito, však?
Našťastie, minimalizmus má pre rodičov čarovnú formulku: Menej je viac.

Ponúkam vám, čo som sa naučila na ceste za jednoduchším rodinným životom
1. Menej ich „obletujte“ a budú žiť viac
Trávime tak veľa času ochraňovaním svojich detí, až im zabúdame dovoliť žiť. Keď okolo nich neustále poskakujeme a úporne lipneme na ich bezpečnosti, náš strach môže narušiť sebadôveru detí.
Tento strach ich oberá o nezávislosť. Radšej sa u nich snažme pestovať zodpovednosť a prirodzenú zvedavosť, ktorá vedie k objavovaniu sveta.
Dovoľte svojim deťom, aby svoj život žili naplno. Hoci aj vtedy, ak to znamená vyšplhať na vrchol preliezačky bez vášho dozoru.

2. Menej ich zabávajte a vaše deti budú vynaliezavejšie
Dá sa povedať, že Pinterest je po viacerých stránkach akousi pascou. Hojnosť umeleckých a remeselných nápadov či podnecujúcich aktivít v nás vyvolávajú pocit, že by sme mali pre svoje deti robiť ešte viac a že ich treba zabaviť.
Nebolo by to úžasné, keby stačilo stisnúť gombík, ktorý by našim deťom zabezpečil neobmedzenú zábavu?
Ach, počkajte, veď to sa dá! Volá sa to monitor!
Keď naše deti zahlcujeme nespočetným množstvom nekonečnej zábavy, zanechávame im len chabý priestor tvoriť a objavovať.
Dajte na moje slová – urobte to ako ja a vykašlite sa na aktivity na Pintereste. Obmedzte aj čas strávený pri obrazovke. Doprajte deťom, aby sa mohli nudiť. Dajte im priestor. Budete veľmi milo prekvapení, čoho sú schopné.

3. Neplánujte toľko aktivít a vaše deti sa naučia viac odpočívať
Ľudský mozog aj telo potrebujú oddych. Platí to najmä u malých človiečikov, ktorí rýchlo rastú a dospievajú.
Výskumy poukazujú na fakt, že úzkosť u dnešnej generácie detí rapídne narastá a nadobúda epidemické rozmery. Dieťa, ktoré počas svojho rastu trpí úzkosťami, čakajú v dospelosti veľmi často závažné psychické problémy.
Viete, čo naše deti potrebujú? Oddych.
Viete, čo potrebujeme my? Oddych.
Prestaňte robiť z oddychu luxus a spravte si z neho prioritu. Závisí od neho duševné aj fyzické zdravie vašej rodiny.

4. Prestaňte byť rozhodcom a vaše deti sa naučia riešiť problémy samy
Rodičia majú tendenciu skočiť do každej hádky a vyriešiť ju namiesto detí. Je pre nás jednoduchšie ukončiť spor ako hľadieť na dve hádajúce sa deti, ktoré zanovito trvajú na svojom.
Je ľahšie a rýchlejšie pomôcť, ako čakať na dieťa, kým si obuje topánky samo.
Naučte sa pohodlne si hovieť v ústraní. Deti potrebujú cvičiť svoje zručnosti, aby sa naučili riešiť problémy. Doprajte im, aby svoje záležitosti vyriešili samy.

5. Kupujte menej a vaše deti sa budú viac snažiť
Vedci zistili, že za neporiadok a chaos môže zvýšená úroveň stresu v rodinách. Aj vy ste nedávno kričali na svoje deti, aby si upratali izbu? Ak máte doma menej vecí, upratovanie je oveľa jednoduchšie. Lepšie sa stará o zopár vecí.
Viete, čo vôbec nemá dlhodobý vplyv na radosť vášho dieťaťa? Najnovšia trendy hračka. Kupujte deťom menej vecí; budú schopné lepšie odfiltrovať hluk a zamerať sa na to, čo je dôležité.

Podľa štúdií má na spokojnosť a radosť dieťaťa dlhodobý vplyv rodinná dovolenka a spoločne strávený čas. Naučme naše deti klásť menší dôraz na materiálne veci a sústrediť sa viac na to podstatné – spoločné zážitky.

Zdroj: mother.ly, Spracoval: Skvelyrodic.sk

Do noveho roku trocha poznania 😁

Keď máš veľa lampášikov ..

Stojí za prečítanie a azda aj vyskúšanie, aspoň niečoho:

Prekvapivé tajomstvo: Ako vychovávať deti tak, aby sa dobre správali
**********************************************************
Moja kamarátka má tri fantastické deti, ktoré sa správajú úplne vzorovo. Keď im povie, že si majú upratať hračky, bez reptania to urobia, zaspávanie nie je žiadny problém, a dokonca si vedia aj samy vyriešiť svoje nezhody.
Osobne som bola svedkom toho, ako si jej trojročný syn bez nejakých emócií vyžiadal naspať nákladiak, ktorý mu kamarát vytrhol z ruky.

Eva priznáva, že aj jej deti majú svoje slabé chvíľky. Veď sú to deti! No problémov s disciplínou je naozaj málo.
„Ako to robíš, prosím ťa? Máš nejaký tajný recept?“ opýtala som sa jej s nádejou, že mi prezradí veľké tajomstvo, ktoré mi navždy pomôže vyriešiť problémy s disciplínou.
„Hrozíš im trestom? Dávaš im time-outy? Alebo ich podplácaš čokoládou?“
„Nič také,“ pokrútila hlavou. „Ak som niečo urobila správne, tak to muselo byť jasné sformulovanie mojich očakávaní. Teraz mi stačí pozrieť sa ich smerom a hneď vedia, čo treba robiť a ako sa majú uzemniť samy.“

Znie to až nereálne, viem, ale odborníci sa zhodujú, že Eva postupovala správne.
„Ak deťom jasne vysvetlíte, čo sa od nich očakáva, keď sú ešte len batoľatá, zvnútornia si vaše očakávania a prijmú ich za svoje vlastné,“ hovorí Sharon K. Hallová, PhD., autorka knihy Výchova detí v 21. storočí.
Inými slovami, deti sa snažia správať tak, ako ich to naučíte, aj bez vášho ďalšieho zaangažovania, pretože majú prirodzenú túžbu potešiť rodičov. Odborníci tvrdia, že už 18-mesačné deti sú empatické a vnímavé na očakávania svojich rodičov.

A to nie je všetko: naučiť malé dieťa sebadisciplíne nie je také náročné, ako by sa mohlo zdať.
„Ak sa zameriate na to, aby sa dieťa začalo učiť sebadisciplíne už od veku 2 rokov, chytí sa rýchlejšie, bude menej odporovať a jednoznačne sa bude lepšie správať,“ tvrdí Robert Brooks, PhD., spoluautor knihy Ako vychovať sebadisciplinované dieťa.

Stanovte pevné pravidlá a vyžadujte od detí rešpekt
Deti, ktoré sú presvedčené, že sa môžu správať, ako sa im zachce a že môžu mať čokoľvek, na čo si pomyslia, často vyvádzajú a vybuchujú hnevom, ak sa im nevyjde v ústrety.
„Deti, ktoré majú jasne stanovené hranice, sa naučia regulovať svoje pocity a správanie a rešpektovať dané medze,“ vraví Hal Runkel, rodinný terapeut a autor knihy Rodičovstvo bez kriku.

1. Udajte dôvod. Nemusí to byť žiadny prepracovaný elaborát. Ak však dieťa rozumie, že vaše pravidlá majú svoje opodstatnené dôvody, bude ochotnejšie spolupracovať.
Môže to vyzerať napríklad takto:
„Potrebuješ si ľahnúť už o ôsmej, pretože tvoje telo si musí odpočinúť, aby si bol silný a zdravý,“ prípadne „Musíš si upratať hračky, aby sme vedeli, kde ich nabudúce hľadať.“

2. Chváľte. „Či je to uprataná posteľ, prestretý stôl alebo požičanie lega súrodencovi, nezabúdajte správanie dieťaťa oceniť podľa pravidiel,“ hovorí Larry J. Koenig, PhD, autor knihy Rozumná disciplína.
Pochváľte dieťa, že si nezabudlo upratať postieľku a povedzte mu, že ste naň hrdí, pretože si pamätá pravidlá. Povedzte mu, že máte radosť z toho, ako pekne si od vás vypýtalo pastelky a nezabudlo použiť slovíčko prosím.

3. Sami dodržujte stanovené pravidlá a buďte pre deti príkladom. „Keď si po príchode domov odložíte kabát do skrine, spracete po sebe riady do drezu, nebudete kričať, hoci ste frustrovaní, vaše deti pochopia, že pravidlá platia pre vás rovnako ako pre ne,“ upozorňuje Judy Arnall, autorka knihy Disciplína bez ťažkostí.
„Keď deti uvidia, že sa správate podľa pravidiel, budú vás kopírovať.“

4. Nebráňte výčitkám svedomia. Ak sa malé dieťa cíti zle, pretože nedodržalo pravidlá, nesnažte sa hneď eliminovať jeho diskomfort.
Pocit viny je základným predpokladom toho, aby sa naučilo rozoznávať, čo je dobré a čo zlé. „Vnímajte to ako príležitosť niečo ho naučiť,“ navrhuje doktor Hall.
„Povedzte dieťaťu, že viete, ako sa cíti a že všetci robíme chyby, ale snažíme sa z nich poučiť a druhý raz urobiť veci lepšie.“

Budujte zručnosti potrebné pre efektívne riešenie problémov
Jeden z najčastejších dôvodov, prečo sa deti správajú zle, je pocit frustrácie a bezmocnosti.
„Ak deťom dovolíte, aby samy prišli na to, ako problém vyriešiť, budú sa správať lepšie, pretože budú pripravené postarať sa o seba samy. Neprídu za vami s plačom a krikom zakaždým, keď sa im do cesty postaví nejaká výzva,“ hovorí Robert Brooks.

1. Nechajte deti rozhodovať. Hneď ako prídu do veku, kedy začnú veciam rozumieť, poskytujte im príležitosti rozhodovať o veciach za seba.
„Chceš si obliecť toto pyžamko s dinosaurami, alebo radšej nočnú košeľu?“ „Aký džús chceš na desiatu, pomarančový alebo jablkový?“
Keď zvládnu drobné rozhodnutia, posuňte latku vyššie. Pri škriepke súrodencov nekričte a nerobte rozhodcu, ale sa opýtajte, ako inak by sa dala daná situácia zvládnuť. Možno budete veľmi prekvapení, s akými riešeniami prídu.

2. Povzbuďte ich a podporte k tomu, aby sa neprestávali snažiť. „Pravdaže je pre vás oveľa jednoduchšie urobiť všetko namiesto nich, no škôlkari potrebujú uspieť a zvládnuť veci bez vášho zasahovania,“ hovorí Donna M. Genettová, PhD., autorka knihy Pomôžte deťom všetko zvládnuť doma aj v škole.
Je jedno, či ide o zaväzovanie šnúrok na topánkach, upratovanie hračiek, alebo párenie ponožiek.

3. Veďte ich tak, aby odpovede našli samy. Posilnite kognitívne zručnosti vašich detí a nechajte ich, aby samy našli odpovede na svoje otázky.
Ak sa vás pýtajú, ako majú niečo urobiť, opýtajte sa ich, čo si myslia ony a ako by sa to podľa nich dalo spraviť. Takáto odozva im zvyčajne dodá dôveru, že to dokážu zvládnuť a prísť na niečo samy.

Trénujte s nimi trpezlivosť
Nikoho nebaví čakať, no najťažšie to zvládajú práve deti. „Je to pre ne z vývojového aj neurologického hľadiska veľmi zložité, pretože deti prežívajú práve tak, že o svojich potrebách dávajú okamžite vedieť,“ vysvetľuje Michael Osit, EdD.
„Preto je nevyhnutné, aby rodičia učili deti trpezlivosti už od raného detstva. Deti sa musia naučiť prijať pocit netrpezlivosti, hoci je veľmi nepríjemný a nereagovať naň impulzívne či podráždene.“

1. Prinúťte ich čakať. Nesnažte sa okamžite zareagovať na požiadavky dieťaťa. „Doprajte dieťaťu zažiť nepríjemnosť čakania,“ hovorí doktor Osit.
Ak mu nedáte džús hneď ako si ho vypýta, bude to preň výborný tréning, ako zvládnuť svoju netrpezlivosť.

2. Pomenujte jeho pocity. Batoľa ešte nedokáže vyjadriť svoju frustráciu z toho, že musí na niečo čakať. Môžete mu však pomôcť tým, že ho naučíte pomenovať svoje pocity a pochválite ho, keď sa bude správať trpezlivo.
Ak váš škôlkar musí vydržať, kým príde na rad, povedzte mu: „Viem, že je pre teba ťažké len tak tu stáť a čakať. No vedieš si skvele, si veľmi trpezlivý, a to je fajn!“
„Keď dieťaťu dáte najavo, že rozumiete jeho pocitom a problémom, zvyčajne sa zaprie a začne sa viac snažiť,“ hovorí doktor Brooks.

3. Zapojte sa s dieťaťom do činností, ktoré vyžadujú trpezlivosť. Povzbuďte dieťa k tomu, aby sa pustilo do vecí, ktoré mu neponúkajú okamžité výsledky.
„Ideálne je stavanie lega, riešenie hlavolamov, pestovanie kvetov a sledovanie ich rastu. Dbajte o to, aby netrávili čas len s technológiami, ktoré ich učia, že výsledky sa dostavia hneď, ako stlačia kláves či urobia jeden klik,“ upozorňuje doktor Osit.

Klaďte dôraz na empatiu
Koľkokrát ste už museli robiť rozhodcu, pretože medzi deťmi došlo k roztržke? „Deti sa rodia s pocitom, že svet sa točí okolo nich,“ domnieva sa Steven E. Curtis, PhD., autor knihy Ako pochopiť zvláštne správanie vášho dieťaťa.
„Čím skôr im pomôžete pochopiť, že každý má svoje pocity a emócie, tým skôr sa naučia nerozčuľovať druhých a neubližovať im.“

1. Vyzdvihujte dobré skutky a prejavy láskavosti. „Všeobecne vzaté, empatiu najlepšie naučíte pri prirodzených príležitostiach,“ hovorí Lisa Aaron, M.D., detská psychiatrička z New Yorku.
„Vždy, keď sa vaše dieťa správa k niekomu druhému ohľaduplne, treba to slovne vyzdvihnúť. Ak napríklad vidíte, ako vaša škôlkarka prikrýva bábiku perinkou, povedzte jej, že je to od nej veľmi pekné a že bábike je teraz určite vďaka nej príjemne.“

2. Pýtajte sa, nehovorte. Batoľaťu nedokážete vysvetliť, čo je to empatia, no dokážete ho viesť tak, aby myslelo na pocity druhých ľudí.
„Deti v tomto veku nerozumejú vysvetleniam, ale ak im budete klásť správne otázky, dokážete ich nasmerovať,“ hovorí doktor Curtis.
Ak vaše dieťa nechce požičať kamarátke svoje plyšové zvieratká, spýtajte sa ho: „Ako sa podľa teba teraz Miška cíti, keď jej nechceš požičať svoje hračky?“

3. Naučte ich rozumieť reči tela. Správnou interpretáciou gest, výrazu tváre či postojov dokážeme svoju empatiu rozvíjať.
Poukážte na jednotlivé situácie: „Videl si, ako sa tvárila Grétka, keď si sa s ňou podelil o keksík? Všimol si si, ako sa na teba usmievala? Veľmi si ju potešil.“
Možno to na prvý raz nepochopí, ale keď sa tak stane, bude vedieť lepšie sledovať a pochopiť reakcie ľudí a to, ako ich jeho správanie ovplyvňuje.

Záver
Na záver malé upozornenie: Deti nenaučíte sebadisciplíne za jednu noc. Pravdaže príde čas, kedy sa budú správať zle, nech sa tomu budete akokoľvek snažiť predísť.
Nevzdávajte to a aj naďalej sa snažte dodržiavať uvedené odporúčania a uvidíte, že vaše deti budú potrebovať čoraz menej zásahov a náprav.

Spracoval: Skvelyrodic.sk

Oranžový...