vetrisko nam vo dvore pozhadzoval vela šišiek. Tak som neodolala....

neda sa nepreposlat 😍
https://www.tiktok.com/@annettecalvo.r/video/71...

adventná výzdoba pre sestru, alebo ako využiť nádobu od vonných sviec z Pepca 😉

Smutný príbeh veľkej mačacej rodinky
Je mi veľmi žiaľno a slzy ešte stále stekajú po lícach. A vtedy musím písať a časť svojho žiaľu tak dať zo seba von. Prepáčte, že neviem byť stručná, prepáčte, že nariekam nad mačencami...
Najlepšie je začať poporiadku. Bývam v starorodičovskom rodinnom dome od narodenia a vždy sme mali doma zvieratká. Rôzne, ale vždy aj psíka a mačky. Som už babičkou, láske k zvieratkám sa snažim viesť teraz už vnukov. Pred rokom nám skapal na rakovinu psík a keďže sme už starší a muž stále sníva len o vlčiakovi, rozhodli sme sa, že teda psík už nie, aby nezostal sám, keď by sme sa pominuli. Voľba padla na mačky. Dali sme domov dvom malým kocúrikom, dnes sú z nich opravdu krásni a milí kocúri - Maťko a Kubko a máme ich radi ako členov rodiny. Podotýkam, že sú to vonkajší kocúri, spávajú v pivnici pri teplom kotli a nikdy im láska ani žrádlo nechýbali.
Odkedy tu však nie je psík a krmím kocúrov na dvore, túto príležitosť využila drobná mačacia mamka a začala chodiť tiež. Najprv ona /samozrejme, vonku pribudla daľšia miska/, ale bola, aj zostala, veľmi plachá. Ona k nám chodila vlastne už 3-ti rok, vždy sme jej pomohli odchovať jej mačence a ako prišla, tak potom zmizla aj s malými. Nikdy sa nedala pohladkať, ani tie maličké sa nepriblížili na dosah. Nemohla som ich ani skúsiť darovať, lebo boli plaché a divé, no napriek tomu kráááásne, hravé, bola to naozaj podívaná, keď na dvore a v záhrade vyvádzali. Zmierila som sa aj s tým, že okrasná záhrada dostala zabrať, ale.... človek nemože mať všetko.
Tentokrát postupne a veľmi opatrne privolala 5 mačiatok. Muž sa už vážne hneval, lebo kŕmiť toľko krkov /s našimi kocúrmi 8 kusov/, išlo už hodne aj do penazí a obaja sme dôchodci. Občas prispela dcéra, občas sestra doniesla niečo z kuchyni, ale i tak krmivo a bezlaktózové mlieko mesačne vyšli okolo 100€. Hovorila som si, že ako každý rok, opäť zmiznú, no zdali sa mi o trošku dôverčivejšie. Líza bola veľmi starostlivá mama. Keď som vyniesla misky s jedlom, sedela a dávala pozor na mačiatka a až keď sa všetky najedli, podožierala tie zvyšky. Dokonca, keď prišla raňajkovať len časť z nich, počkala, kým sa najedia a potom zmizla a vrátila sa so zvyškom svojich potomkov, aby nezostali hladní. Radosť bolo sledovať ich vzájomné puto a starostlivosť. Nie jeden človek by sa od nich mohol učiť...
Pred pár dňami dcéra zapožičala odchytnú klietku, že skúsime starú mačku chytiť a dať vykastrovať, ako boli už vykastrovaní naši kocúri. No, už k tomu neprišlo. 2 dni predtým na večeru prišli len mačiatka. Predpokladala som, že mama Líza /tak som ju pomenovala/ niekde odbehla, veď vie, že mačence sú už väčšie, žerú samé a chytiť sa rozhodne nedajú. No Líza neprišla ani druhy deň ráno a mačiatka už len tri. Myslím si, asi im už hľadá bezpečné miesto od ľudí? Nechápala som to, vždy som sa k nej správala láskavo, pomaly a potichu, nevidela som dôvod, prečo je stále taká bojazlivá a nedôverčivá.
Mačky mali u nás dve miesta na spánok a oddych, jedno v garáži, kožušinou vystlanú krabicu a za závesom vo voliere, kde mali podobne prispôsobené lehno vystlané teplou dekou. Keď ani na tretí deň Líza a dve mačiatka neprišli, išla som zo zvedavosti skontrolovať ich ležoviská. A veru, našla som.... Jedno malé mačiatko, prevesené medzi krabicami, skapaté, s krvavou papuľkou. Evidentne otrávené sa doplazilo ešte na ich miestečko, kde hľadalo pomoc. Veľmi som plakala, bolo mi ho strašne ľúto. Aj tej krutej smrti. Už viem, že musím hľadať aj ďaľšie skapaté mača a istotne aj mŕtvu Lízu. Kto také niečo môže urobiť?!! Tak veľmi niekomu vadili u nás kŕmené mačence? Ja viem, niekto si povie, že robím drámu kvôli mačkám. Ale pre mňa sú to živé tvory, ktoré hľadajú u nás pomoc a nie nenávisť. Mnohí ľudia sú zlí, zlí, zlí... nech si o tom myslí kto chce, čo chce.
Zvyšné mačiatka sú dezorientované, opravdu vyslovene smutné, chcú sa pritúliť k našim nechápajúcim a uhýbajúcim kocúrom. Predtým vyvádzali, hrali sa a naháňali, teraz sa nažerú a zmiznú, netuším kam. Veľmi by som im chcela pomôcť, no neviem ako. Aj so sebou mám dosť starostí, no tiež mám strach, čo ak takto pochodia aj ostatné? Ako im vysvetliť, že nie je bezpečné zožrať niečo mimo terajšieho "domova"?
Hovorí sa, že je lepšie raz vidieť, než 10x počuť, či čítať. Takto to je ich story, story nešťastnej mačacej rodiny

vsetkym milovnickam/-kom psikov zelame pekny tyzden 🙂
https://www.facebook.com/watch?v=464581302239972

ich láska trvá už takmer 10 rokov... /kocúr je o 3 roky starší 😀/

len tak, pre dobrú susedu 😉

Aktuálny...

Urobila som vnučikovi na záver školského roka kytičky pre pani učiteľky zo starých makovic. Veď v tomto teple by tie chudiatka kvietky neprežili ani cestu do školy, nieto ešte zo...

ku dňu otcov od nášho tretiačika 🙂

Nedalo mi, odfotene pred minutkou 😏. Keď už nevládzu vyvádzať...

Rozumny prispevok, ktory ma zaujal a kedze zistujem, ze je nas, psychicky nie najsilnejsich jedincov, veru hodne, pripajam:

Michal Patarák - O psychoterapii
Za zatvorenými dverami sa deje niečo nehlučné a pritom veľké, o čom tí na chodbe možno ani netušia, tichá premena na motýľa. Človek, ktorý tam práve sedí, prežíva uchvacujúcu skúsenosť, v ktorej sa stáva bádateľom v krajinách vlastného ja. Pomaly do neho vtekajú pramene svetla. Psychoterapeut je niekým, kto mu umožňuje vidieť ich, ale svetlo samotné mu nepatrí. Z rozhovoru sa stáva liečba, slová sú nástroje vedúce k sviežim pohľadom, rydlom a dlátom pravdy – môže to aj bolieť, nikto nehovorí, že nie – i vzletnými vlajkami rozličných imaginácií.

Bez psychoterapie si modernú psychiatriu nemožno ani len predstaviť. Napriek tomu má svoje úskalia a obmedzenia, o ktorých by som chcel niečo krátke napísať.

V prvom rade, psychoterapia nie je nejaké „klábosenie“ alebo „vykecávanie“ sa so psychológom. Nie je ani priateľským posedením, pretože je to stretnutie s profesionálom, samozrejme v priateľskej atmosfére. Neumožňuje človeku vyrozprávať sa zo svojich problémov, naprázdno roztrhnúť vrecia plné viet s mĺkvym poslucháčom ako svedkom, ani nie je hromadením bolestných historiek z minulosti. Nejde o konzultáciu, v ktorej by nám bolo jasnejšie, ako sa rozhodnúť v problémovej životnej situácii, ani médium, kde by sa dalo donekonečna posťažovať na svojho partnera, dieťa, rodičov, alebo kde by človek za každých okolností našiel poľutovanie, podporu a posilnenie. Psychoterapia sama o sebe nemá (iba) fúkať a tíšiť, hoci sedare dolorem ars medici.

Psychoterapia pomáha ľuďom so psychickými problémami, teda s ťažkosťami, pre ktoré človek nemôže slobodne žiť, nie je schopný zastávať svoju vzťahovú alebo profesionálnu rolu alebo ktoré ho robia nešťastným, neautentickým, nefunkčným. Skutočná psychoterapia je teda nejako spojená s konceptom psychickej poruchy (Krankheitsbegriff), hoci toto spojenie je omnoho voľnejšie ako v prípade klasickej psychiatrie. V žiadnom prípade však nie je nejakým poradenstvom alebo koučovaním, chrliacim radu za radou.

So psychoterapiou je to ako so životom. Môžeme od nej síce veľa čakať, ale keď pre svoje očakávanie nič väčšieho neurobíme, tak ani nič nedostaneme. Určite nie zadarmo a ak áno, tak je to len náhoda (τύχη), nie liečba (θεραπεία). Tým zadarmo nemyslím priamo poplatky, tie sú v tomto zmysle skôr sekundárne. Myslím tým vnútornú námahu. S terapeutom sa kráča hore kopcom spoločne. Nie je to tak, že tam za svojho pacienta zástupne kráča on, ani si ho nenesie kdesi v batohu alebo dokonca v náručí. Ten kopec sa jednoducho nedá zdolať bez potu a akejsi nepohody, i keď je samozrejme dobré, ak je táto nepohoda príjemná – niečo, ako keď vás po túre bolia nohy a ste unavení, ale stálo to za to. Uvideli sme to, čo by sme inak neuvideli. Vlastná námaha a otvorené oči sú teda nevyhnutné a ak niekto od terapie očakáva, že ho prebudí do života bez jeho pričinenia, nech tam radšej ani nejde. Zaberá miesto niekomu, kto naozaj túži po zmene.

Psychoterapia nie je teleport k zdraviu. Už zo samotnej povahy ψυχή nie je možné dosahovať rýchle výsledky. Mnohokrát som počul pacientov hovoriť, ako po troch sedeniach terapiu ukončili, pretože im nič nedávala, a od tejto skúsenosti sa rozhodli, že to nie je ich cesta. Motivácie sú rozličné, rozpisovať sa o nich na tomto mieste sa mi nezdá produktívne. Avšak, čo je dôležité pochopiť, psychický čas plynie pomalšie, niekedy idú jeho hodinky naspäť do minulosti alebo dokonca stoja. Symptóm nevzniká zo sekundy na sekundu a ani sa tak neodstraňuje. Psychoterapeut nie je manažér psychologických a psychiatrických symptómov, čo od výkonovo nastaveného človeka bude chcieť zastaviť sa, uvoľniť sa a potľapkať v sebe zem, v ktorej bude sadiť semienko za semienkom a len po čase bude vidieť, že už niečo začalo klíčiť.

Psychoterapia nie je konkrétna aplikácia psychohygieny, nie je žiadnou láskavosťou k sebe, súborom ezoterických princípov, kvázi náboženstvom, nie je starostlivosťou o dušu v jej širokom význame, v akom ju čo ako sympaticky poznáme z filozofie (Platónova επιμέλεια εαυτού). Psychoterapia nie je πανάκεια. Nemôže pomôcť s tým, čo môže priniesť iba život, zážitok, vzťah, úspech, nie je automatom na zmysel života, nie je schopná zmeniť nezmeniteľné, a preto by sa mala sústrediť na plastické ciele. Psychoterapeut si uvedomuje, aké sú obmedzenia jeho metódy, aké sú obmedzenia pacienta a aké sú obmedzenia na strane neho samého. Ak by o ním ponúkanej liečbe hovoril ako o niečom, čo pomôže každému, tak by zavádzal, pretože v hre je aj exkluzívny faktor podmieňujúci jej úspešnosť – jeho osobnosť. Tá síce môže vyhovovať množstvu ľudí, ale mnohým môže byť takisto aj na prekážku. Nemal by lipnúť na sebe, mal by skôr pestovať vnútornú pokoru a pravdivosť k sebe samému, jeho svetonázor by mu nemal zacláňať vo výhľade na ľudský príbeh, ktorého sa stáva súčasťou, a zo svojej psychoterapeutickej školy by nemal robiť niečo ako vieru alebo sektu. Napokon, aj on sám je objektom tejto terapie, nielen subjektom, aj on sám si ňou prešiel a sústavne prechádza, neustále podrobujúc svoje postoje a pocity kritickému skúmaniu a zanechávajúc antipatie, sympatie a predsudky mimo miestnosti, v ktorej pracuje, pretože práve to je nielen schopný, ale aj povinný urobiť. Je realistom, ktorý nepovie rezignovane „tu sa už nič nedá urobiť“, ale ani nedráždi pozitívnou psychológiou, tou skicou každej terapie, v ktorej by nekriticky vyhlasoval, že stačí dobrá vôľa či snaha a výsledok sa musí dostaviť.

Nemusí.

dievcata, pozeram nove postove poplatky 😲. Az teraz si kazda kupujuca rozmysli, ci kupit z bazariku. Zbytocne clovek ponukne za par centov, ked postovne islo hore priblizne o 30% /pozerala som len baliky do 5kg, lebo je to strasne dlhy cennik..../

všetkým ľudom dobrej vôle...

naše dnešné majstrovanie s vnukom. Sestra mi poslala takýto nápad na obrázku a takto sme si s nim poradili....teda čiernu farbu som doma nemala, tak máme netradične hnedého kocúra 😅

Vánoce, vánoce přicházejí.... 🤗

Dostala som od vnúčika vlastnoručne vyrobeného zajka - z tvorivych dielni pre deti, čo sme mali cez víkend na minijarmoku. Tak som ho zakomponovala do jesenného venca na dvere 😉

po dllllhom čase som zas urobila maly venček zo sušenych plodov zo zahradky - na želanie sestry

dievcence a tento ste uz poculi/citali? /vraj vtip mesiaca/
"Viete kto ziskal tohorocneho Oscara?
Maj - za najlepsie stvarnenie oktobra" ...😅👏

Vyrábam minileporelo o našom vnukovi pre druhú babičku. Čo poviete? Ešte vyrobiť pekný obal a viazanie 🤗, snáď ju poteší. Taká malička knižočka sa zmestí do každej kabelky a KEĎ SKONČÍ KORONA! 🤦🏼‍♀️, môže sa pochváliť známym, ako ten náš malý rastie 😂
H o t o v o 😉

moji milovaní - dcéra a vnuk
rastie nám ten chlapec ako z vody... len nedávno to bolo babätko

Kamarátovi, vášnivému včelárovi z plechoviek a odpadu.... 😏🐝

Babičke na hrob trocha jari....

Dnes som natrafila na clanok, na ktory by som chcela upriamit pozornost. Skuste precitat, podla mna stoji za to a ak vam tie argumenty nie su proti srsti, tak podpiste. Ja som nikdy peticie nepodpisovala, a do politiky sa uz vobec nemiesala, no tuto som musela urobit vynimku, zda sa mi to rozumne a ludske
https://www.topky.sk/cl/10/2043287/Analytik-Mes...

Tak ešte maličký, keďže som mala 2 veveričky a zvyšok kartónu 😏

Jednoduchý, šiškový...

Vianočný obrázok...a pre dnes stačí, lebo chrbát boliii 😕

Malé vianočné pre ľudí srdcublizkych 🤗

pustila som sa uz do vytvarania vianocnych pozdravov...😉

Pre neter do zatvorenej pizzerie 🤦🏻‍♀️. Mňa to ani nenapadlo, až mi sestra vraví, že si to môžu zavesiť iba ak, tak do vydajného okienka 😂