Pre vnučika, z tu kúpeného trička 😌

este sa vam tu musim pochvalit mojim malym certikom - vnucikom. Teraz zacal chodit do 2.rocnika a so spoluziakom maju v druzine blok kde si kreslia, resp.cmaraju vraj komiksy. Tam som si ich vytvory popozerala a na jednej stranke som nasla aj tieto riadky. Juj, ako mi srdce poskocilo! 😍
Vyznanie pre mna i druhu babicku 😉

Ked som sa dorehotala, usudila som, ze tie dva "morbidne" vtipy sem musim vlozit, snad nikoho nepohorsim....
no, nestoja za to? 😉 😅

Kým rodičia ešte ráno spali, tento krásny list napisal náš prváčik pre svoju ďalšiu babku 😍. Keďže ale písal aj bielou a žltou pastelkou a nie je to dobre vidieť, prikladám na ďalšej fotke "opis" 😁

Do noveho roku trocha poznania 😁

Keď máš veľa lampášikov ..

Stojí za prečítanie a azda aj vyskúšanie, aspoň niečoho:

Prekvapivé tajomstvo: Ako vychovávať deti tak, aby sa dobre správali
**********************************************************
Moja kamarátka má tri fantastické deti, ktoré sa správajú úplne vzorovo. Keď im povie, že si majú upratať hračky, bez reptania to urobia, zaspávanie nie je žiadny problém, a dokonca si vedia aj samy vyriešiť svoje nezhody.
Osobne som bola svedkom toho, ako si jej trojročný syn bez nejakých emócií vyžiadal naspať nákladiak, ktorý mu kamarát vytrhol z ruky.

Eva priznáva, že aj jej deti majú svoje slabé chvíľky. Veď sú to deti! No problémov s disciplínou je naozaj málo.
„Ako to robíš, prosím ťa? Máš nejaký tajný recept?“ opýtala som sa jej s nádejou, že mi prezradí veľké tajomstvo, ktoré mi navždy pomôže vyriešiť problémy s disciplínou.
„Hrozíš im trestom? Dávaš im time-outy? Alebo ich podplácaš čokoládou?“
„Nič také,“ pokrútila hlavou. „Ak som niečo urobila správne, tak to muselo byť jasné sformulovanie mojich očakávaní. Teraz mi stačí pozrieť sa ich smerom a hneď vedia, čo treba robiť a ako sa majú uzemniť samy.“

Znie to až nereálne, viem, ale odborníci sa zhodujú, že Eva postupovala správne.
„Ak deťom jasne vysvetlíte, čo sa od nich očakáva, keď sú ešte len batoľatá, zvnútornia si vaše očakávania a prijmú ich za svoje vlastné,“ hovorí Sharon K. Hallová, PhD., autorka knihy Výchova detí v 21. storočí.
Inými slovami, deti sa snažia správať tak, ako ich to naučíte, aj bez vášho ďalšieho zaangažovania, pretože majú prirodzenú túžbu potešiť rodičov. Odborníci tvrdia, že už 18-mesačné deti sú empatické a vnímavé na očakávania svojich rodičov.

A to nie je všetko: naučiť malé dieťa sebadisciplíne nie je také náročné, ako by sa mohlo zdať.
„Ak sa zameriate na to, aby sa dieťa začalo učiť sebadisciplíne už od veku 2 rokov, chytí sa rýchlejšie, bude menej odporovať a jednoznačne sa bude lepšie správať,“ tvrdí Robert Brooks, PhD., spoluautor knihy Ako vychovať sebadisciplinované dieťa.

Stanovte pevné pravidlá a vyžadujte od detí rešpekt
Deti, ktoré sú presvedčené, že sa môžu správať, ako sa im zachce a že môžu mať čokoľvek, na čo si pomyslia, často vyvádzajú a vybuchujú hnevom, ak sa im nevyjde v ústrety.
„Deti, ktoré majú jasne stanovené hranice, sa naučia regulovať svoje pocity a správanie a rešpektovať dané medze,“ vraví Hal Runkel, rodinný terapeut a autor knihy Rodičovstvo bez kriku.

1. Udajte dôvod. Nemusí to byť žiadny prepracovaný elaborát. Ak však dieťa rozumie, že vaše pravidlá majú svoje opodstatnené dôvody, bude ochotnejšie spolupracovať.
Môže to vyzerať napríklad takto:
„Potrebuješ si ľahnúť už o ôsmej, pretože tvoje telo si musí odpočinúť, aby si bol silný a zdravý,“ prípadne „Musíš si upratať hračky, aby sme vedeli, kde ich nabudúce hľadať.“

2. Chváľte. „Či je to uprataná posteľ, prestretý stôl alebo požičanie lega súrodencovi, nezabúdajte správanie dieťaťa oceniť podľa pravidiel,“ hovorí Larry J. Koenig, PhD, autor knihy Rozumná disciplína.
Pochváľte dieťa, že si nezabudlo upratať postieľku a povedzte mu, že ste naň hrdí, pretože si pamätá pravidlá. Povedzte mu, že máte radosť z toho, ako pekne si od vás vypýtalo pastelky a nezabudlo použiť slovíčko prosím.

3. Sami dodržujte stanovené pravidlá a buďte pre deti príkladom. „Keď si po príchode domov odložíte kabát do skrine, spracete po sebe riady do drezu, nebudete kričať, hoci ste frustrovaní, vaše deti pochopia, že pravidlá platia pre vás rovnako ako pre ne,“ upozorňuje Judy Arnall, autorka knihy Disciplína bez ťažkostí.
„Keď deti uvidia, že sa správate podľa pravidiel, budú vás kopírovať.“

4. Nebráňte výčitkám svedomia. Ak sa malé dieťa cíti zle, pretože nedodržalo pravidlá, nesnažte sa hneď eliminovať jeho diskomfort.
Pocit viny je základným predpokladom toho, aby sa naučilo rozoznávať, čo je dobré a čo zlé. „Vnímajte to ako príležitosť niečo ho naučiť,“ navrhuje doktor Hall.
„Povedzte dieťaťu, že viete, ako sa cíti a že všetci robíme chyby, ale snažíme sa z nich poučiť a druhý raz urobiť veci lepšie.“

Budujte zručnosti potrebné pre efektívne riešenie problémov
Jeden z najčastejších dôvodov, prečo sa deti správajú zle, je pocit frustrácie a bezmocnosti.
„Ak deťom dovolíte, aby samy prišli na to, ako problém vyriešiť, budú sa správať lepšie, pretože budú pripravené postarať sa o seba samy. Neprídu za vami s plačom a krikom zakaždým, keď sa im do cesty postaví nejaká výzva,“ hovorí Robert Brooks.

1. Nechajte deti rozhodovať. Hneď ako prídu do veku, kedy začnú veciam rozumieť, poskytujte im príležitosti rozhodovať o veciach za seba.
„Chceš si obliecť toto pyžamko s dinosaurami, alebo radšej nočnú košeľu?“ „Aký džús chceš na desiatu, pomarančový alebo jablkový?“
Keď zvládnu drobné rozhodnutia, posuňte latku vyššie. Pri škriepke súrodencov nekričte a nerobte rozhodcu, ale sa opýtajte, ako inak by sa dala daná situácia zvládnuť. Možno budete veľmi prekvapení, s akými riešeniami prídu.

2. Povzbuďte ich a podporte k tomu, aby sa neprestávali snažiť. „Pravdaže je pre vás oveľa jednoduchšie urobiť všetko namiesto nich, no škôlkari potrebujú uspieť a zvládnuť veci bez vášho zasahovania,“ hovorí Donna M. Genettová, PhD., autorka knihy Pomôžte deťom všetko zvládnuť doma aj v škole.
Je jedno, či ide o zaväzovanie šnúrok na topánkach, upratovanie hračiek, alebo párenie ponožiek.

3. Veďte ich tak, aby odpovede našli samy. Posilnite kognitívne zručnosti vašich detí a nechajte ich, aby samy našli odpovede na svoje otázky.
Ak sa vás pýtajú, ako majú niečo urobiť, opýtajte sa ich, čo si myslia ony a ako by sa to podľa nich dalo spraviť. Takáto odozva im zvyčajne dodá dôveru, že to dokážu zvládnuť a prísť na niečo samy.

Trénujte s nimi trpezlivosť
Nikoho nebaví čakať, no najťažšie to zvládajú práve deti. „Je to pre ne z vývojového aj neurologického hľadiska veľmi zložité, pretože deti prežívajú práve tak, že o svojich potrebách dávajú okamžite vedieť,“ vysvetľuje Michael Osit, EdD.
„Preto je nevyhnutné, aby rodičia učili deti trpezlivosti už od raného detstva. Deti sa musia naučiť prijať pocit netrpezlivosti, hoci je veľmi nepríjemný a nereagovať naň impulzívne či podráždene.“

1. Prinúťte ich čakať. Nesnažte sa okamžite zareagovať na požiadavky dieťaťa. „Doprajte dieťaťu zažiť nepríjemnosť čakania,“ hovorí doktor Osit.
Ak mu nedáte džús hneď ako si ho vypýta, bude to preň výborný tréning, ako zvládnuť svoju netrpezlivosť.

2. Pomenujte jeho pocity. Batoľa ešte nedokáže vyjadriť svoju frustráciu z toho, že musí na niečo čakať. Môžete mu však pomôcť tým, že ho naučíte pomenovať svoje pocity a pochválite ho, keď sa bude správať trpezlivo.
Ak váš škôlkar musí vydržať, kým príde na rad, povedzte mu: „Viem, že je pre teba ťažké len tak tu stáť a čakať. No vedieš si skvele, si veľmi trpezlivý, a to je fajn!“
„Keď dieťaťu dáte najavo, že rozumiete jeho pocitom a problémom, zvyčajne sa zaprie a začne sa viac snažiť,“ hovorí doktor Brooks.

3. Zapojte sa s dieťaťom do činností, ktoré vyžadujú trpezlivosť. Povzbuďte dieťa k tomu, aby sa pustilo do vecí, ktoré mu neponúkajú okamžité výsledky.
„Ideálne je stavanie lega, riešenie hlavolamov, pestovanie kvetov a sledovanie ich rastu. Dbajte o to, aby netrávili čas len s technológiami, ktoré ich učia, že výsledky sa dostavia hneď, ako stlačia kláves či urobia jeden klik,“ upozorňuje doktor Osit.

Klaďte dôraz na empatiu
Koľkokrát ste už museli robiť rozhodcu, pretože medzi deťmi došlo k roztržke? „Deti sa rodia s pocitom, že svet sa točí okolo nich,“ domnieva sa Steven E. Curtis, PhD., autor knihy Ako pochopiť zvláštne správanie vášho dieťaťa.
„Čím skôr im pomôžete pochopiť, že každý má svoje pocity a emócie, tým skôr sa naučia nerozčuľovať druhých a neubližovať im.“

1. Vyzdvihujte dobré skutky a prejavy láskavosti. „Všeobecne vzaté, empatiu najlepšie naučíte pri prirodzených príležitostiach,“ hovorí Lisa Aaron, M.D., detská psychiatrička z New Yorku.
„Vždy, keď sa vaše dieťa správa k niekomu druhému ohľaduplne, treba to slovne vyzdvihnúť. Ak napríklad vidíte, ako vaša škôlkarka prikrýva bábiku perinkou, povedzte jej, že je to od nej veľmi pekné a že bábike je teraz určite vďaka nej príjemne.“

2. Pýtajte sa, nehovorte. Batoľaťu nedokážete vysvetliť, čo je to empatia, no dokážete ho viesť tak, aby myslelo na pocity druhých ľudí.
„Deti v tomto veku nerozumejú vysvetleniam, ale ak im budete klásť správne otázky, dokážete ich nasmerovať,“ hovorí doktor Curtis.
Ak vaše dieťa nechce požičať kamarátke svoje plyšové zvieratká, spýtajte sa ho: „Ako sa podľa teba teraz Miška cíti, keď jej nechceš požičať svoje hračky?“

3. Naučte ich rozumieť reči tela. Správnou interpretáciou gest, výrazu tváre či postojov dokážeme svoju empatiu rozvíjať.
Poukážte na jednotlivé situácie: „Videl si, ako sa tvárila Grétka, keď si sa s ňou podelil o keksík? Všimol si si, ako sa na teba usmievala? Veľmi si ju potešil.“
Možno to na prvý raz nepochopí, ale keď sa tak stane, bude vedieť lepšie sledovať a pochopiť reakcie ľudí a to, ako ich jeho správanie ovplyvňuje.

Záver
Na záver malé upozornenie: Deti nenaučíte sebadisciplíne za jednu noc. Pravdaže príde čas, kedy sa budú správať zle, nech sa tomu budete akokoľvek snažiť predísť.
Nevzdávajte to a aj naďalej sa snažte dodržiavať uvedené odporúčania a uvidíte, že vaše deti budú potrebovať čoraz menej zásahov a náprav.

Spracoval: Skvelyrodic.sk

Oranžový...

Keď 6-ročny pečie a zdobí perníčky 😁 , pre mňa su to tie najkrajšie medovníčky...😍

a ešte 2 svietničky pre maminu a idem robiť niečo užitočné 😂

Venček na prírodno. Tie "kvety", to sú usušene drevokazné huby 😁

Spred 9-tich rokov, keď som toho viac robila, na vaše želanie 😁

Detský venček

Perletovy venček s vlastnými "vykrajovačkami" 😊

Zo starých perníčov pre dcéru 😉

Ranná debata môjho vnuka s mamou (mojou dcérou) 😂

😁

Náš čierny kocúr 😍...už chýba len tá Beruška

a naše nové hobby... kiež by aj školské úlohy robil s takou radosťou a ľahkosťou 😅

náš "fešák" na svadbe priatelkinej dcéry 🙂
To sako mu fakt sadlo 😉

kamoši sa našli aj na našom tradičnom jarmoku....😅
a dcéra zas našla stánok s milými drevenými tabuľkami....👍

prvé dni malého školáka 🙂

ťažký prázdninový život...

Prevzaté zo stránky Skvelý rodič
STRÁNKA O DEŤOCH, VÝCHOVE A RODIČOVSTVE

Jedno ráno môj syn zaspal do školy, potom išiel do kúpeľne a nejak pridlho sa venoval svojmu účesu. Potom vyšiel a požiadal ma, aby som mu nachystala desiatu.

„Sorry, kamoš, ale ani náhodou.“ Viete prečo? Večer som sa ho snažila presvedčiť, nech si ju prichystá a dá do chladničky. No dopadlo to asi takto:

„Prosím ťa, choď si nachystať desiatu.“

„Spravím si ju ráno,“ odvetil na to.

„To sme už skúšali a vieš, ako to dopadlo. Potom tu zbesilo pobehuješ a nevieš, čo skôr. Si z toho celý vystresovaný. Priprav si desiatu teraz.“

Neurobil to a ja som mu to viac nepripomínala.

Som presvedčená, že hlad funguje lepšie ako neustále obháňanie a presviedčanie. Prirodzený dôsledok správania. Takže keď ráno žobronil, aby som mu ju pripravila ja, odmietla som.

Pravdaže je pre mňa ťažké povedať mu nie. No za to, že nerešpektuje pravidlá, mu ich nebudem prispôsobovať. Ak nebudem trvať na dohovorených pravidlách, stanú sa z nich len akési návrhy.

A to predchádza úplnej pohrome. Nerobím žiadne ústupky, ani im, ani nikomu inému a nehasím všetko za nich. Je ľahšie, ak sa to naučia teraz na vlastných chybách, kým sú dôsledky ich správania menej závažné a znesiteľnejšie.

Nie je ľahké poslať dieťa do školy s vedomím, že si uchmatlo len jablko a tyčinku, čo mu má vydržať až do poobedia. No viete, čo? To bol jediný raz, čo si desiatu nenachystal.

Odvtedy si chystá desiatu vždy po večeri. Pretože pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali. A niekedy to pochopíme len vtedy, keď sa popálime.

Boli časy, keď by som mu tú desiatu išla urobiť. Boli časy, keď som toho pre svoje deti robievala priveľa. Bola som ako rohožka, no dnes je môj život oveľa krajší. Už nežijem s tými rozmaznanými faganmi, ktorých som si sama vytvorila tým, že som robila všetko za nich.

Hnevajú sa občas na mňa? – Áno.

Cítim sa niekedy previnilo? – Jasné.

Vážia si ma viac, keď vedia, že tu nie som na to, aby som ich život robila super extra pohodlným? – Tak to si píšte!

Pravdaže, stále si myslím, že by som si toho uznania zaslúžila viac (vitajte v úlohe rodiča), ale samotná skutočnosť, že už nečakajú, kým im všetko nachystám a naservírujem, nás posúva inam a sme spolu oveľa šťastnejší.

Moje deti nie sú ani náhodou dokonalé, ale ani ja nie som. Každý máme svoje prešľapy, ale ony vedia, že ak nebudú dodržiavať pravidlá, neupracú si svoj bordel a nebudú sa ku mne správať s úctou, tiež pre nich niektoré veci neurobím a budem sa správať podobne.

Napríklad im nekúpim tie nové topánky, „ktoré má úplne každý, len oni nie“.

Sme tým, a preto musíme spolupracovať. Pomôžem im, ak si sami pomôžu. A keď vidia, že s niečím bojujem a trápim sa, no podajú mi pomocnú ruku, nikdy to neostane bez povšimnutia. Ale ak sa idem pre nich pretrhnúť, tak za to očakávam uznanie a vďačnosť.

Vážime si veci, pre ktoré fungujeme. Ceníme si ľudí, ktorí sú nám oporou a povzbudzujú nás v tom, aby sme sa nebáli splniť si svoje túžby a sny. Ak za seba bojujete a staráte sa o seba, nadobúdate tým na hodnote.

Keď deti zistia, koľko toho dokážu urobiť a zvládnuť aj bez vás, posilní to ich sebadôveru. Jasné, niekedy to zamaskujú prevracaním očí, ale aj tak si to uvedomujú.

Je ťažké dívať sa, ako deti rastú a meniť svoje rodičovské metódy – prestať robiť všetko za ne a začať ich učiť, ako to majú zvládať samy.

Nie vždy mi to šlo tak dobre, veď povedzme si úprimne, radšej si každá z nás uprace tú kúpeľňu sama, ako keby mala počúvať to ich papuľovanie, frflanie a vzdychanie a napokon to aj tak urobia len polovičato.

No po trpkých mesiacoch sklamania, kedy sa cítite ako handra, sa to zrazu dostaví a poviete si dosť.

Akceptujete svoju časť zodpovednosti a ste pripravení na zmenu. Sadnete si na gauč a jednoducho poviete: „Nie, ja to neurobím. Ty to zvládneš aj sám.“

Zrazu máte podstatne menej práce a nemusíte nikoho naháňať a nútiť, aby niečo spravil. Môžete si na Facebooku pozrieť, ako sa majú priatelia a dohodnúť sa s nimi na kávu, pretože ste sa zbavili obrovského fyzického i psychického bremena.

Popri tom všetkom vaše deti privykajú práci a učia sa oceňovať to, čo pre nich robia druhí. A je to fakt super pocit.

dvaja neposlušníci na prechádzke 😉

letom - svetom