Bruno Ferrero:

KAMEŇ V KAPSE

Istý žobrák raz predstúpil pred boháča, aby ho poprosil o kúsok chleba. Boháč nielen, že mu nič nedal, ale keď  žobrák neodchádzal, rozhneval sa, zodvihol kameň a hodil ho doňho.

Žobrák ten kameň vzal  a vložil si ho do kapsy so slovami: "Vezmem si ten kameň pre prípad, že príde hodina, keď ho budem môcť hodiť do boháča."

Celý život nosil so sebou tú ťarchu, ten kameň v kapse i v srdci. Napokon nadišiel čas hodiť ho. Boháč sa dopustil zločinu, prišiel o celý svoj majetok a skončil vo väzení. Práve v ten deň sa žobrák ocitol na ceste  popri ňom. Uvidel boháča s putami na rukách. Podišiel  k nemu, vybral z kapsy kameň a napriahol ruku, že ho hodí. Chýbala mu  však odvaha, a tak nechal kameň vykĺznuť na zem. Povedal si: "Úbožiak!  Bol bohatý a spupný, ale teraz mi ho je ľúto. Prečo som so sebou toľký čas nosil ten kameň? Bola to hlúposť!" 

Často v srdci nosíme neodpustenie a hnev a tak sa sami oberáme o pokoj a nesieme so sebou batoh "kameňov", ktorý nás ťaží k zemi a my zabúdame dvíhať oči k nebu a byť šťastní.