Krstné mená

ADAM

Osobným číslom tohto mena je 7 - Tajomnosť. Je vhodné pre silné znamenia - Barana, Býka, Pannu, alebo Strelca, vhodnou farbou je sivá, alebo biela. Je to veľmi silné meno a pomáha svojmu nositeľovi nájsť cestu nahor aj keď by bol v neviem akej ťažkej situácii. Pomáha mu získať si podporu iných ľudí, dodáva mu silu na to, aby uskutočnil svoje sny a plány a aj keď nie vždy si vyberie tú správnu partnerku, vie mu pomôcť aj v dobývaní jeho vytúženej. Adamom proste všetko ide ľahšie, ako iným mužom, vedia sa rýchlo zorientovať aj v neprehľadnej situácii a nevzdávajú sa bez dlhého boja. Neznášajú však kritiku a pochybnosti o sebe a svojich výsldkoch.

ADELA

Jej osobným číslom je 5 - Riziko. Je to osobnosť, ktorá v sebe spája osobný šarm s vynaliezavosťou a výrečnosťou - je to typická žena, ktorá však vie aj riskovať a konať bez dlhých rečí. Ak miluje, potom je to úprimná a otvorená osobnosť, ak intriguje a ohovára, potom je to úplná klebetnica, proste mení svoju osobnosť podľa potreby a málokto vie o nej povedať ucelený názor. Život s ňou je ako keby ste žili vedľa sopky, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť. Preto je dôležité vždy si zachovať chladnú hlavu a brať Adelu nie príliš vážne, najmä ak vám vyčíta niečo zlé, alebo vás obviňuje. Ona často koná v afekte a potom ju to všetko,čo povedala, mrzí. Vhodnou farbou, ktorá tlmí jej výbuchy je čierna a toto meno je vhodné pre znamenia Panny, Váh, alebo Barana.

ADOLF

... nie, nie, nepomýlila som sa v názve, môj pôrod bol naozaj veselý.  Asi to začalo tým, že som naň prišla s taškou plnou smotany a syra na francúzske zemiaky, ktoré som si starostlivo naplánovala uvariť na večeru. Pochopiteľne, tú tašku s nákupom som mala namiesto „tašky do pôrodnice“.  Jediná škvrna toho dňa bola teta pidbul , ktorá mi vydala erárnu košeľu a chcela odo mňa, aby som jej nechala svoje veci do odchodu z pôrodnice uložené niekde v zatuchnutej šatni. Keďže bol február, vonku vetrisko že by psa nevyhnali, moje oblečenie sa skladalo od punčošiek, nohavíc, cez tielko, pulóver, bundu až po čižmy. A ja, ako, správne vyštudovaný ekonóm, som jej hneď vysvetlila, že ak chce bártrový obchod, tak jedine kus za kus. Nechala som jej za tú mnohoprežitú erárnu košeľu môj mnohoprežitý pulóver .

Ale ako to začalo?

O siedmej kontrola u pôrodníčky , s tým, že sa mám ukázať ešte poobede o 16tej. Ja som si myslela , že preto, lebo na druhy deň odchádzala na dovolenku a ja som mala o týždeň termín. Až večer mi došlo, že to asi kvôli dovolenke nebolo. O 9tej telefonát od priateľky, tehulky, že čo s načatým dňom, keď  vonku mrzne a sneží, či sa nevyberieme na nákupy do obchodného centra. Tak sme si tam nakupovali posledné drobnosti pre malú, o jedenástej skočili na Mc-káča, veď čo ak si ho dávam posledný krát ... zasrandovali sme si ...  a o 16stej s nákupnou taškou šup ho na kontrolu k doktorke.

Kontrola prebehla ako iné, doktorka ma napojila na monitor a sestrička začala s výsluchom. kde bývam, kde robí manžel, akú mam poisťovňu, aký je kontakt na manžela a asi pri 10tej otázke mi to nedalo a spýtala som sa jej, o čo jej vlastne ide. Odpoveď znela: veď vy rodíte, ostávate tu. vypisujem kartu.“ tak som jej povedala, že rodiť asi ťažko , lebo tu mam len smotanu a syr na fancúzaky, ktoré dnes varím manželovi a ona na to: „ a vy tu nemáte tašku na pôrod? to ste prišli bez nej? „ a tak som sa dozvedela, že mám kontrakcie každých 5 min, aj napriek tomu, že ja som necítila vôbec nič. O 18:30, keď prišli , ako som referovala manželovi , vraj poslíčkovia, začala som mať divnú predtuchu, že to asi nie je vtip, s tou erárnou košeľou, ktorú  mam na sebe a pochodovaním po chodbe. Keď poslíčkovia neodišli ani o hodinu, oznámila som drahému, že asi dnes fakt rodíme.

Anestéziológ bol úúúúžasný... veľmi ľudské stvorenie, ohľaduplný, milý a dokázal nás povzbudiť. Každá  jedna od neho v ten večer dostala „medailu“ za statočnosť, tak nazval nálepku na pleci, ktorou pripevnil koniec hadičky, kde vstrekoval  anestetikum. Ak sme potrebovali, stačilo povedať a on nám doniesol „ mňam-mňam“ / to niečo proti bolesti / manžel celé jeho účinkovanie v tu noc okomentoval slovami, že si určite z toho mňam-mňam na začiatku zmeny potiahol. Zmenil mi síce v dokladoch titul, ale utešila som ho tým, že mi to v danej chvíli je  naozaj, ale naozaj jedno, aj keby ma premenoval na matku predstavenú.

Môj manžel  sa smeje na všetkom, aj na našich hádkach... ale tak milo, že rozosmeje snáď aj úhlavného nepriateľa ... a ten večer sa mu to naozaj darilo. Stál mi celý čas pri hlave, škoda len, že zo zlej strany, keďže som bola k nemu otočená chrbtom. a keďže mu neostávalo nič iné, tak len vtipne komentoval cely ten chaos a ukľudňoval  ma tým, že sa smial ako  neviem ležať, neviem chodiť, nadávam a všetky tie ostatne veci , čo ženy pri pôrode robia. Plnil všetky príkazy doktorky, ako aj príkaz, aby mi držal masku s kyslíkom na tvári. Vôbec nikomu neprekážalo, že som v nej nevedela dýchať.