Viem, že je tu toho teraz veľa, ale všetko to na mňa doľahlo...
Pamatam si ako spoluziaci na zs vydesene sledovali dvojicky, ako brat zrusil svadobnu cestu do Pariza zo strachu pred teror.utokmi, obava z korony potom vojna na U.
Vzdy som potlacala nejake strachy a brala som to kognitivne, ja som vzdy bola tá nad vecou
No teraz tento posledny rok, to je jobovka na jobovke.
Je tu este niekto optimista? Surne potrebujem povzbudit...v Dubaji uviazlo moje krsňa a cele to na mna spadlo, akoby odsuvany strach a beznadej v jednom🩶