Manžel, ktorý pomáha, je na pomilovanie

Čo by sa stalo, keby ženy prestali vykonávať domáce práce? Ako povedala sociálna demokratka Emmy Freundlich: “Nič, len by sa spoločnosť zrútila.”

K napísaniu tohto príspevku do blogu ma išpiroval jeden pekný článok z Apríl magazínu s názvom "Muži varia, ženy montujú nábytok alebo sa vo všetkom striedajú? Zisťovali sme, ako funguje deľba práce v bežných domácnostiach". Rôzne Slovenky a Slováci tam opisujú, ako si viac či menej netradične podelili práce v domácnosti. Ukazuje sa, že varecha už dávno nepatrí len do rúk žien, naopak. Stále viac mužov sa po spopularizovaní varenia v posledných rokoch púšťa do kuchtenia. Na výmenu odovzdali ženám kladivo a štetec.

Veľa mužov (no žiaľ aj žien) si však stále myslí, že keď je žena na materskej a chlap chodí do práce, kompletná starostlivosť o domácnosť je len jej zodpovednosť. Pritom taká matka sa okolo dieťaťa namaká neraz viac, ako muž v práci. Je to naozaj muž, ktorý si večer potrebuje oddýchnuť a vyložiť nohy? Tento stereotyp pretrváva od dávnych čias a nepodarilo sa nám ho striasť ani "za socíku". Napriek snahám uľahčit ženám prienik na pracovný trh, socialistická emancipácia neoslobodila ženy od domácich prác, keďže väčšinu povinností súvisiacich s chodom domácnosti plnili naďalej len ony. Pamätáte si ešte z čítanky: „Mama varí, otec číta noviny.“? Ženy sa snažili zvládať obe roly, ale kvôli vyčerpaniu a psychickému vypätiu nedosahovali v práci rovnaké výsledky ako muži. Vydobytá rovnosť ženám priniesla ich dvojité zaťaženie v zamestnaní i domácnosti a nedostatok času na výchovu detí. Takže o rovnosti asi hovoriť nemožno.

Spoločnosť nás od nepamäti viedla k tomu, že o rodinu sa má postarať chlap. On je hlavou rodiny. No dnes existuje len málo profesií, v ktorých je rozhodujúca veľkosť fyzickej sily. Deľba práce na základe rozdielnej telesnej výbavy je teda nelogická. "Napokon, zástancovia tohto argumentu zrejme netušia, koľko váhy dvíha denne celé hodiny žena v domácnosti s dvoma malými deťmi. Rozhodne viac, než jej ťažko pracujúci manžel, potomok divých a silných lovcov, ktorý celý deň sedí za písacím stolom."* Rozprávať báje o silných mužoch by vedeli partnerky nezamestnaných leňochov (nie každý nezamestnaný človek je leňoch! - poznámka autorky), ktorý každým dňom vysedí hlbšiu dieru v pohovke, alebo tie, od ktorých zdúchol po tom, ako sa dozvedel, že sa im narodí postihnuté dieťa.

Podľa jednej zaujímavej štatistiky sa zistilo, že čím viac žena zarába než jej partner, tým viac sa on zapája do domácich prác. Potvrdzduje sa to aj u nás doma, ale neviem, či to má fakt súvis s plácou. S polovičným úväzkom sa totiž s manželovým platom už nedá predbiehať. Rovnosť v zárobku a pracovnom vyťažení však určite prispieva k tomu, že si pár uvedomuje potrebu prerozdeliť aj domáce povinnosti medzi oboch partnerov.

Nedávno sa ma priateľka pýtala, ako je možné, že som na materskej stihla prečítať niekoľko tuctov kníh, založiť malú komunitu pre manažérky v IT, dopísať knihu, začať blogovať na Modrom Koníku, vrátiť sa do práce a chodiť si každý týždeň na vínko s kamoškou. A to ešte nevie, že som si pozrela kopec filmov z archívu, na ktoré predtým nebol čas. "Ja nič z toho nestíham. Čo robím zle?" Dali sme sa do reči a pár rozdielov vyšlo na povrch. Okrem toho, že naše dieťatko je vďaka Bohu zdravé, od malička dobre spí a má relatívne stabilný režim, má veľký podiel na domácej pohode práve môj nesmierne nápomocný manžel.

Takto, ono sa to nezačalo pôrodom. Začali sme spolu bývať dva roky pred svadbou, takže som si mohla na vlastnej koži vyskúšať, aké to s ním asi raz bude. A bolo to skvelé. Už vtedy sa nebál vysávača, nehnusil sa záchodovej kefy a v prípade núdze vedel urobiť aj chutné špagety. Odvtedy prešlo 9 rokov a my sme sa za ten čas úžasne zladili. Domáce práce sme si rozdelili tak, aby každý robil to, čo ho baví. V činnostiach, ktoré nás až tak nebavia, sa striedame a ak sme fakt unavení, určité veci proste odignorujeme. Nemám Monkov syndróm a viem kľudne spávať aj s vedomím, že sme večer zabudli dať riad do umývačky, alebo že sme po Amálke neupratali spúšť šiat, ktoré povyťahovala zo špinavého prádla. To všetko počká do rána a prioritou pre nás je sa poriadne vyspať. To, že extra "neriešim", sa vyplatilo aj pri spätnej väzbe, ktorú dávam svojmu šikovnému mužíčkovi. Nevyvesil prádlo tak, ako to robím ja? Z času na čas ho poprosím, aby ho vystrel lepšie, ale inak ho stále vychvaľujem do nebies. Prispieva to k jeho motvácii. Kamarátka, ktorá pobehuje s metličkou a lopatkou za vysávajúcim manželom, lebo on to údajne tak dôkladne nerobí, sa čuduje, prečo jej viac nepomáha. No sama vie, že je to aj preto, lebo s ničím, čo urobí, nie je až taká spokojná, ako keď si to urobí sama.

Niekedy si vravím, že Palko doma robí viac než ja. Nakladá a vykladá umývačku, vysáva, zmýva, pomáha mi s varením, pomáha mi s dcérkou, mení sáčok v smetnom koši, neraz nakladá a vykladá práčku a aj košele si občas vyžehlí sám. Umývať okná mi nedovolí. Ja mu za odmenu dobre varím, občas žehlím, udržiavam taký ten všeobecný poriadok a čistotu v kuchyni a kúpeľni a popri tom mám na starosti kopec vecí, ktoré síce priamo nesúvisia s chodom našej domácnosti, ale neostávajú neviditeľné a neocenené. Obaja tak máme popri dieťati čas na veci, ktoré nás bavia a napĺňajú. No ne(po)miluj ho!

Je dôležité, aby deti videli vzory otcov, ktorí sa vo výchove, starostlivosti aj domácich prácach angažujú rovnomerne s matkou. Za takého muža vďačím aj (ak nie hlavne) svojej nebohej svokre, ktorá mi vravievala, ako Palka nabádala k pomoci v kuchyni aj pri upratovaní. Napriek tomu, že mal aj sestru, neraz ho zapriahla do šúpania zemiakov či utierania prachu. A keď sa jej zdalo, že pomáha málo, nahlas si povzdychla: "Ach, Paľko, Paľko, čo mi len povie moja nevesta? Že čo som jej vychovala za ženícha, čo jej nič nepomáha..." Prešli roky a jej zrnká padli na úrodnú pôdu. Len už nie je medzi nami a tak nemám príležitosť kúpiť jej veľkú kyticu, pafrém J´Adore, ktorý mala tak rada a objať ju. Aj jej vďačím za tento pokojný a spokojný manželský život.

Sme to my, kto vychováva ďalšiu generáciu mužov, máme v rukách veľkú zodpovednosť. V novej forme patriarchátu možno bude moderný muž domestikovaný viac ako dnes. Chlapi budúcnosti budú zvyknutí na to, že ich manželky zarábajú viac a budú sa z toho úprimne tešiť. Je dokázané, že muži z rodín, kde matky pracovali, v dospelosti pomáhajú viac. Vychovájme budúcich manželov, ktorí sa rovným dielom budú podielať na domácich prácach a výchove detí. Ktorí miesto kritizovania neporiadku v domácnosti radšej vezmú metlu alebo prachovku a upracú sami. Vychovajme synov, ktorí nečakajú na svoje sestry alebo manželky, aby sa postarali o ich chorých a starých rodičov (a našťastie takých mužov pribúda už dnes). Ak budeme chlapcov viesť k rodovej rovnosti rovnako ako dievčatá, ak budeme naďalej búrať predsudky a nezmyselné tradície, je tu nádej na zmenu.