Naša prvá dovolenka v trojici

Mala som trochu obavy, ako zvládne moja 10-mesačná dcérka prvú cestu lietadlom a 11-dňový pobyt pri mori, ale obavy boli zbytočné. Tu je zoznam vecí, vďaka ktorým naša dovolenka nebola nočnou morou, ale oddychom. A väčšinu z nich sme si vedeli naplánovať vopred. 

Pohodový let 

Za posledných 6 rokov som sa nalietala dosť veľa, zhruba 5-6 krát ročne. Žiaľ, viem, čo to je sedieť dve hodiny vedľa vreštiaceho babätka a kým som sama nebola matkou, nemala som pre to až také pochopenie. Aby sme znížili riziko, že sa staneme stredobodom pozornosti celej posádky, vzali sme si so sebou na palubu nejaké hračky, hryzadielko a cumlík. Aj keď ešte dojčím, nechýbala ani voda a bez kukuričných chrumiek dnes už nevystrčíme päty z domu. K tomu som vzala aj dve ovocné kapsičky s cereáliami. Jednu sme plánovali zjesť a druhá bola záložná, pre prípad núdze. Ešte som svoju výbavu nestihla ani vybaliť, lietadlo sa totiž práve odlepilo od zeme a už mi spolusediaca pani vo veku mojej mamy začala dávať rady: "Oblečte ju, je tu zima." Hm, vravím jej, že určite ju oblečiem, ale sotva zapli klímu a zdalo sa mi ešte horúco. Malá začala mrnčať. "Dajte jej vodu. Bolia ju uši." A ja na to, že dám jej, nebojte sa. "Dajte jej TERAZ!" Wtf?! Malá prestala mrnčať v tej sekunde, ale pre istotu som jej dala aj tú vodu, aby som nevyzerala ako matka tyranka. A prehĺtanie ozaj zmierňuje bolesť v zaľahnutých uškách. Pani našťastie nebola zhovorčivá, ale stihla počas letu utrúsiť, že na dovolenku s takým malým dieťatkom je ešte skoro. Ja na to, že veď chodia ľudia aj s menšími, ale ona trvala na svojom. Jediný dôvod, prečo som odolala pokušeniu odpapuľovať bol, že som mala pocit, že to myslí dobre. Úplne zabila, keď malá opäť poplakávala, zatiaľčo my sme jej strúhali všetky možné grimasy sveta a jej sa na 20 sekúnd podarilo pritiahnuť Amálkinu pozornosť. Prestala plakať a teta na to víťazoslávne: "Babka vieee...". Hej, a sprostá neskúsená matka nevie. Asi to mi chcela povedať. Nevadí. Prvú skúsenosť sme prežili v zdraví, Amálka plakala nahlas len pár minút pri pristávaní, aj to som ju počas toho kojila a zdalo sa, že to zaberá. Len Babka trošku znechutene otáčala hlavu opačným smerom. A cesta späť? Amálka ju celú prespala, polovicu cesty v mojom a polovicu v Palkovom náručí. Zobudila sa 15 minút pred pristátím a to som ju stihla ešte nakŕmiť aj prebaliť. Škoda, že toto Babka nevidela.

Ešte taká maličkosť. Márne sme 15 minút čakali pri páse s batožinou, že nám vypľuje kočík. Keď sa už tridstiaty krát pás otočil naprázdno, napadlo ma porozhliadať sa a zistila som, že kočíky nedávajú na pás, ale ich vydávajú pri infopulte. Nám, spolu s ďalšími dvoma rodinkami, tak dosť odľahlo. 

Bezpečný transfer

Keď sme si kupovali dovolenku, napadlo mi, ako pôjdeme s Amálkou v autobuse? Po Slovensku cestuje stále v autosedačke a v krajine, kde sa jazdí pomerne šialene, si ju mám zobrať len tak na kolená a drkotať sa autobusom, kým nevyloží hostí vo všetkých hoteloch? Opýtali sme sa aj na inú alternatívu a CK Vive, odkiaľ sme sprostredkovane kupovali zájazd Hydrotouru, nám ponúkol možnosť individuálneho transferu za 80 eur, z letiska aj na letisko pri odchode domov. Len pre informáciu som si rovnakú službu dala naceniť v Hydrotoure a tí za to chceli 200 eur. Po pristátí v Antalyi na nás čakala pani s názvom prepravnej spoločnosti a do 10 minút sme sedeli všetci traja v klimatizovanom vane so sedadlami oproti sebe a Amálkou pripútanou v destkej autosedačke. Na hoteli sme boli o 40 minút, ktoré nám zbehli rýchlo, Amálka si dokonca zdriemla. Len po ceste späť sa nám stala taká nepríjemnosť. Šofér nevedel, na ktorý terminál nás má odniesť a ani my. Ani sme netušili, že Antalya ich má dva. Tak sme si tipli ten prvý a tipli sme si zle. Navyše dvojka bola od nás vzdialená 2 km. Našťastie nás tam taxík zpred letiska odviezol za 5 minút a 5 eur. Tentokrát však bez autosedačky, ale všetko dobre dopadlo. Pfu!

Baby Friendly hotel

Desať rokov sme s mojim Palkom vyhľadávali hotely Adults only. Niežeby sme nemali radi deti, ale naša predstava oddychu "za mlada" bol rušný nočný život, ktorý sme dospávali cez deň pri bazáne alebo na pláži. A to posledné, čo nám vtedy chýbalo, bol detský krik alebo šupa s loptou do hlavy. Teraz to bola úplne iná, nová situácia. Pri výbere hotela sme sa zameriavali na to, či je jeho vybavenie a strava prispôsobené bábätkám. V cestovke nám výborne poradili a tak sme sa okrem detskej postieľky na izbe, ktorá je už asi všade štandard, tešili aj z krytého detského bazénika, ktorý každý večer vydrhli a kvalita vody bola pred našimi očami denne testovaná. Z ponuky jedál v rámci All Inclusive som Amálke hravo namiešala jedielka bez soli.

Dokonca nám tam pekne pribrala aj ona, nielen ja (to kvôli palacinkám, ktoré som jedla každý druhý deň). V reštauráciách sme si vždy zobrali vo fólii zabalenú detskú stoličku. Balenie naznačovalo, že je vyčistená, s pripraveným jednorázovým podbradníkom a detskou servítkou v rovnakom motíve. Pre skúsené mamičky to možno nie je žiadna novinka, pre mňa to bolo trochu wau.

V hoteli sa dal požičať aj golfový kočík za 5 eur na tri hodiny, ale my sme si priniesli svoj. Detské ihrisko bolo taktiež kryté bez prieniku priameho slnečného žiarenia. Personál sa na Amálku stále usmieval, občas pohladkali aj po hlavičke a tureckí animátori sa zamilovali do jej modrých očí, ružových líčok a polozubatého úsmevu. 

Ochrana pred slnkom 

Nešli sme k moru na to, aby sme sa čvachtali celý deň v detskom bazéniku len preto, že je krytý. Destkú pokožku sme sa snažili pred slnkom maximálne chrániť a tak sme Amálku prvé dni natierali 50-kou, potom už len 30-kou a to raz, maximálne dvakrát denne. Ani raz sa nespiekla a po dovolenke má jemne bronzový nádych. Krémovanie a obliekanie nie sú Amálkine obľúbené aktivity, čo dáva okoliu aj nahlas vedieť, takže sme uprednostnili vykonávať ich za dverami našej izby, nie vonku. Od dedka dostala perfektné nafukovacie koleso (interne sme ho nazvali vznášadlo) s odopínateľnou UV strieškou, ktorá jej poskytovala tieň po celý čas vo vode. V mori nám v ňom dokonca trikrát zaspala uhojdaná vlnkami, čo bolo super atrakciou pre okoloplávajúcich.

Ďalší ochranný prvok, ktorý pútal pozornosť (ale nebola to jeho primárna funkcia), boli slnečné okuliare. Ja som sa rozhodla pre francúzsku značku Kietla, veľkosť 12-30 mesiacov. Sú nerozbitné, majú sklá s maximálnou UV ochranou a perfektná je najmä gumička, vďaka ktorej držia na detskej tváričke. Dajú sa kúpiť aj online, no ja som ich kúpila v košickom obchode Bubbu na Hlavnej za ešte nižšiu cenu.

Pokrývka hlavy nesmela chýbať, striedali sme čepčeky, šatku so šiltíkom a šiltovku, ktorá zakrývala aj krk a ušká. Tú sme spolu so surferskými plavkami a la neoprén kúpili v Decathlone. Plavky striedala celé aj polovičné, nechcela som ju nechávať len v plienke a oberať sa tak o pôžitok z toho, že ju môžem fintiť.

Mala som pre ňu aj tie neoprénové plavky, ale to, že sa pod ne nemusí dávať plienka, som sa dozvedela, až keď sme sa vrátili z dovolenky 🙂 Čo už. Inak sa dosť ťažko obliekali a vyzliekali oproti iným, tak ich mala len raz. 

Predišli sme chorobám 

Nie vždy sa im dá úplne vyhnúť, preto som malej zbalila do kufra celý arzenál liekov a mastičiek. Nurofen sirup na teplotu, Smectu na hnačku, Fenistil kvapky na alergické reakcie, protizápalovú mastičku (ak by sa jej zapálila dierka na náušnice), jedny univerzálne antibiotiká, kvapky do uška v prípade zápalu, odsávač hlienov, teplomer, Espumisan L a sirup proti kašľu. Vďaka Bohu, nič z toho nebolo treba použiť. Aby sme predišli prechladnutiu, keď Amálka vyšla (alebo sme ju skôr vyniesli) z vody, plavky aj plienku som jej vyzliekla a dala jej suchú plienku, takú klasickú, nie do vody. Snažila som sa ju nechávať aj bez plienky, pokiaľ to bolo možné. 

Tá plienka do vody sa na slnku rýchlo vysušila a tak sme jednu recyklovali celý deň. Nikdy sa do nej však nepokakala. No a to, že tá plienka do vody nezadrží ani kvapku moču, som zistila veľmi rýchlo.

Klíma v priestoroch hotela nebola agresívna, snažili sa udržiavať primeraný rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou. Izbu sme väčšinou pred spaním vychladili, držala si teplotu skoro celú noc. Nechcela som, aby na Amálku v noci fúkalo, takže radšej trošku teplo, ale sme zdraví. Amálka má detskú seboreu, preto som sa obávala, ako bude reagovať na chlór v bazéne. Ale tým, že sme sa snažili tráviť viac času v mori, sa vôbec nevyhádzala, dokonca ani z opaľovacieho krému a peny nemala nič. More lieči.

Dostatok spánku

Po dvoch dovolenkách na Ibize nám diskotéky naozaj nechýbajú - bývali sme dosť "party people". Navyše sme sa naučili, že kvalita dovolenky sa zdvojnásobí, keď človek netrpí nedostatkom spánku, prípadne nemá k tomu ešte aj opicu. Takže potom, čo Amálka zaspala, sme si hodinku - dve posedeli na balkóne, vypili nejaký drink, zahrali sme si Meno, Mesto, Zviera, Vec (upgradovali sme to na Meno, Mesto, Zviera, Značka, Film, Hudobník) a zaľahli sme k nej. Vďaka posunu času sa posunul aj Amálkin režim a tak chodila spať o pol desiatej a vstávala ôsmej ráno, s jednou dojči-pauzou. Ideál. Posledné júnové dni, keď denné teploty prekročili 40 stupňov a nočné neklesli pod 30, sme balkón nechávali zavretý a v posteli sa buď túlili k svojim mobilom alebo jeden k druhému. Keď sme boli cez deň unavení z horúčavy, prišli sme si na izbu pospať všetci traja. A toho času nám vôbec nebolo ľúto.  

Otecko pomáhal

Palko trávil veľa času s Amálkou, vyskúšali si spolu aj jazdu na tobogane, zatiaľčo ja som mala čas prečítať takmer celú knihu. To sa mi predtým nepodarilo, ani keď sme boli sami dvaja. 

Páčilo sa mi, že oteckovia boli poväčšine v bazénoch s deťmi a mamky na lehátku oddychovali. 

Zopár Turkov to však robilo presne naopak, žena decentne zahalená sa krútila okolo troch ratolestí v bazéne a oni si z bezpečnej vzdialenosti pobafkávali cigaretku a zpod slnečných okuliarí skenovali ženy v plavkách. S feministickou knihou v rukách som pre nich nebola zaujímavý objekt. Otcovia, ktorí nechávajú starostlivosť o deti len na mamu a to ešte aj na dovolenke, majú možno pohodlný život, ale uniká im veľa. 

Jasné, že naplánovať sa nedá úplne všetko. Preto som vďačná, že naša dovolenka dopadla viac než super a neodradila nás od tých ďalších, práve naopak. Vyzerá, že máme doma malú cestovateľku 🙂