S čím si umýval zuby človek bez kefky?

Zubná kefka bola podľa Lemelson - MIT Invention Indexu v roku 2003 vyhlásená  za inováciu číslo jeden, bez ktorej si ľudstvo nevie predstaviť život, čím predbehla aj mobil, počítač alebo auto. No tiež ste sa už zamýšľali nad tým, čo bolo pred ňou? Ako si umývali zuby naši predkovia? A prečo je vynález dnešnej zubnej kefky taký významný? 

3500 rokov pred našim letopočtom obyvatelia starého Egypta a Babylončania už poznali prakefku, ktorou bola akási žuvacia tyčinka. Konárik, najčastejšie zo Salvadory perzskej, z jednej strany ohrýzli tak, že z neho trčali jemné vlákna a jeho druhou stranou si vyberali zbytky jedál zpomedzi zubov. Tí bohatí na to používali zlaté špáradlá. 

Žuvacia tyčinka sa stále používa v afrických a austrálskych kmeňoch, krajinách Blízkeho Východu a Ázie a na popularite začína naberať i v Európe. Miswak sa výborne predáva vďaka mnohým zdraviu prospešným faktorom, akými sú liečivé účinky na paradentózu a zápal ďasien. Výskumy ukázali, že obsahuje mnoho blahodarných chemických látok nielen pre chrup, ako napríklad fluorid, vápnik, chloridy, vitamín C alebo kyselinu salicylovú. 

1600 rokov pred našim letopočtom starovekí Číňania túto tyčinku vylepšili tým, že si ju začali vyrábať z aromatických konárikov, čím získali navyše svieži dych. Predkovia z našich geografických šírok zvykli žuť rastliny podobné bodliakom a ako zubnú niť používali stebielka slamy. 

Začiatkom nášho letopočtu sa začali používať aj iné metódy. Na čistenie sa používalo pierko zo supa, alebo osteň dikobraza, ktorý mal spevňovať zuby. O niečo modernejší spôsob však poznali Gréci. Aristoteles, ktorý bol vychovávateľom Alexandra Veľkého mu poradil, aby si každé ráno čistil zuby šúchaním s drsným plátenným uterákom. V niektorých končinách sa čistenie pomocou plátna používalo ešte aj v 15. storočí. Na zdravé zuby sa odporúčalo čistenie zubov po každom jedle, precíznejšie sa mali čistiť hlavne ráno. Vhodné bolo aj spanie s pootvorenými ústami.

Prvá ručná kefka s tvrdými štetinami uzrela svetlo sveta vďaka Číňanom v 15. storočí a bola vyrobená z kosti, bambusu a chlpov zo sibírskeho diviaka, ktorý mal dostatočne drsnú srsť. Európania vymenili štetinky za jemnejšie, vlákna sa získavali z konských chvostov. Prví ju začali propagovať francúzski zubári, ale až o 200 rokov neskôr. Zubná kefka sa v Európe stretla s veľkým nezáujmom, pretože v tejto dobe si ľudia zuby nečistili. Iba niektorí ľudia používali špáradlá z husacích pierok. Z tohto dôvodu mali ľudia zapálené ďasná a pri použití kefky dochádzalo k ich silnému krvácaniu.

Rozmach zubnej kefky zapríčinilo rozšírenie rafinovaného cukru, čiže sladkostí v 18. storočí. Zubný kaz totiž trápil veľké množstvo ľudí a jedinou možnou liečbou bolo bolestivé trhanie zubov. Prevencia v podobe pravidelného čistenia zubov, tak bola pre mnohých ľudí prijateľnejšou možnosťou. 

Prvú modernú kefku, ktorá sa začína podobať na tú dnešnú, vynašiel v anglickom väzení Viliam Addis v roku 1780. Od roku 1840 sa veľká časť výroby presunula do domácností, kde kefky vyrábali ženy. Do rukoväte vyrobenej z kosti sa vyvŕtali otvory a do nich sa po jednom pomocou drôtiku upevňovali štetinky z dlhosrstého prasaťa. Sto rokov po oficiálnom vynáleze kefky ju zdokonalil doktor Mayer Rhein tak, že predstavil prvé trojriadkové usporiadanie štetín. Ako prvý si kefku dal patentovať až pán menom Wadsworth, po čom sa spustila masová výroba zubkých kefiek v Amerike. 

Vynálezom nylonového syntetického vlákna sa v roku 1940 zdokonalili nielen pančuchové nohavice, ale i zubné kefky. Získali si popularitu veľmi rýchlo, nakoľko boli mäkšie a hygienickejšie, ako ich živočíšne predchodkyne. Americkí veteráni z druhej svetovej vojny si okrem tráum doniesli domov aj zvyk pravidelného čistenia zubov. Tieto prvé nylonové kefky, známe aj ako zázračné kefky Dr. Westa, mali však jednu veľkú nevýhodu. Vlákna boli totiž veľmi tvrdé a pomaly vysychali. Navyše nedokázali dlho držať pôvodný tvar. Výhodou ale bolo, že sa medzi nimi neusádzali baktérie. Nahradené boli v roku 1950 mäkšími štetinkami. Takáto kefka sa v roku 1969 dostala aj na Mesiac, keď ju použil samotný Neil Armstrong a kefky prvých astronautov sa dodnes dražia za doslova astronomické sumy. 

V 50-tych rokoch sa dostala na trh prvá elektrická kefka vyvinutá vo Švajčiarsku, ktorú Američania predávali pod názvom Braxodent. V roku 1961 sa vedcom podarilo eliminovať prevísajúci káblik z kefky a vyvinuli prvú bezkáblovú dobíjaciu zubnú kefku. V roku 1987 sa opäť vďaka Švajčiarom na trhu objavila elektrická kefka Interpalk s rotujúcou hlavicou. 

Dnešné moderné technológie priniesli zatiaľ najlepšiu elektrickú kefku - sonickú, ktorá čistí zuby veľmi dôkladne vďaka veľmi rýchlemu kmitaniu. Ani elektrická kefka však nevytlačila tú manuálnu z trhu, naopak. Je k dispozícii v rôznych variantách tvrdosti, tvaru a počtu štetín, tvaru rukoväte, pribudla jednozväzková kefka, ktorá je inšpirovaná práve žuvacou tyčinkou, medzizubné kefky a dokonca je na trhu dostupná aj žuvacia kefka, keď nie je po ruke voda. No podstata kefky sa zachovala po celé tisícročia. 

Inovátori tento rok ohúrili 10-sekundovou automatickou kefkou Amabrush, ktorú stačí vložiť len do úst a urobí prácu za vás. Digitalizácia nevynechala ani kefky a tak sa budú prepájať cez Bluetooth a Wifi priamo s našim mobilom či zubárom a monitorovať precíznosť čistenia. Na Kickstarteri (portál s nápadmi na zbieranie investícií) nájdete aj neabrazívnu kefku Antimicrobial, ktorá sľubuje dlhú životnosť a nezaťažuje životné prostredie. Vyzerá to tak, že sa máme na čo tešiť! 

#curaprox

Skupina Čisté zuby sa nekazia 

Zdroje: 

http://mytempesmiles.com/history-toothbrush/

https://www.dentalcorp.com/blog/a-visual-history-of-the-toothbrush/

http://plnielanu.zoznam.sk/c/1213/historia-zubnej-kefky-tymto-vsetkym-si-cistili-zuby-nasi-predkovia

http://www.orbitklub.sk/zaujimavosti-novinky/historia-zubnej-kefky/