http://www.dietologie.cz/dieta/zakladni-dieta/diabeticka-dieta/diabetes-mellitus-cukrovka-dieta-c-9.html

 http://diabetesmellitus.cz/WebSite/Content/01_top_menu/02_zivot_diab1/tehotenstvi/diab_dieta.aspx

http://cukrovka.zdravie.sk/sz/content/664-29724/sacharidove-jednotky.html

http://www.dietaaja.sk/taska-do-porodnice.php

http://www.dietaaja.sk/vybavicka.php

http://www.nasarodina.sk/magazin/modules.php?name=News&file=article&sid=1111

http://www.sme.sk/c/3981930/pohyby-dietata-v-piatom-mesiaci-tehotenstva.html

Keď som čakala prvé bábätko, častokrát sa v diskusiách opakovali otázky ohladom AFP alebo tripple testov. Kedže som aj ja bola v tom "problémovom" období, keď sa vykonávaju rôzne skríningové vyšetrenia na zistenie vrodených vád a cítila som s mojimi tehotenskými rovesníčkami, ktoré ich podstupovali¹, bola táto téma pre mňa nesmierne zaujímavá.

Jeden konkrétny príspevok do diskusie AFP - zlé výsledky ma prinútil pohľadať viac informácií. Píše sa v ňom o tom, že riziko vyšlo 1:4000. Tak som začala pátrať, čo toto (veľmi malinké) číslo vlastne znamená. Výsledok môjho pátrania je zaujímavý a myslím, že veľmi podnetný na dalšiu diskusiu s gynekológmi, špecialistami na genetiku a ďalšími zdravotníkmi.

Ako funguje AFP alebo tripple test?

Pri tripple testoch sa odoberá vzorka krvi nastávajúcej mamičky. V nej sa analyzujú určité látky, pri AFP teste je to hľadina AFP (alfatetoprotein) v krvi, pri tripple teste sú to tri: AFP (alfatetoprotein), hCG hormón a estradiol. Ich množstvo v krvi sa počas tehotenstva mení, pre každé obdobie poznáme určitú hľadinu, ktorá je v norme. Znížená hľadina AFP signalizuje riziko Downovho syndrómu, zvýšená poukazuje na riziko poškodenia neurálnej trubice.

O čom vypovedá AFP alebo tripple test?

Tieto testy kalkulujú iba riziko, nedokážu povedať, či dieťatko je alebo nie je poškodené. Inými slovami, testy iba predpovedajú, či je zvýšená šanca na vrodené vady.
Šanca, že dieťatko 20-ročnej ženy bude mať Downov syndróm, je približne 1:1500. Šanca, že dieťatko 36-ročnej ženy bude mať Downov syndróm, je asi 1:300. Po AFP alebo tripple teste viete, či máte vyššie riziko na vrodenú vadu, ako je normálne pre váš vek. Takže, ak sa zistí, že máte zvýšené riziko, môže (ak si to želáte) následovať ďalší presnejší test, ktorý určí, či skutočne je dieťatko postihnuté.

Napríklad:
Tehotná 44ročna žena má za normálnych okolností riziko, že dieťatko sa narodí s Downovým syndrómom, približne 1:30. Po tripple teste sa zistí, že má vyššie riziko, ako je pre daný vek normálne, napríklad 1:15. Teda šanca, že dieťatko skutočne je postihnuté je 1 k 15. Ak to táto žena chce vedieť naisto, pôjde napríklad na amniocentézu - odber plodovej vody.

Tripple test alebo AFP test dokáže iba určiť, či máte alebo nemáte zvýšené riziko, že vaše dieťatko bude mať Downov syndróm alebo poškodenie neurálnej trubice. Nedokáže povedať, či dieťatko je alebo nie je skutočne poškodené.

Testy sa vykonávajú v období medzi 14. a 20.týždňom tehotenstva (počítané od poslednej menštruácie). Látky, ktoré poukazujú na Downov syndróm, su skôr dokazáteľné, ako tie, ktoré poukazujú na neurálne defekty. Tie sa vyšetrujú po 15týždni tehotenstva (počítané od poslednej menštruácie).

Odporučil vám lekár amniocentézu a vy ste sa od prekvapenia zabudli opýtať, čo to vlastne znamená? Samotný zložitý názov vám uviazol v pamäti a začína vo vás rozosievať obavy? Tak potom sú nasledujúce riadky určené práve vám. Dozviete sa, aké vyšetrenie sa skrýva za týmto komplikovaným slovom, čo všetko sa dá z výsledku tohto vyšetrenia zistiť a tiež aké riziká so sebou nesie. A keď už budete vedieť, čo vás čaká, možno vám pomôžu urobiť si vo veci „jasno“ aj autentické príbehy mamičiek, ktoré už majú amniocentézu za sebou.

Čo je to amniocentéza?

Amniocentéza je vyšetrenie, pri ktorom vám odoberú malé množstvo plodovej vody – za asistencie ultrazvuku skúsený odborník prenikne tenkou dlhou ihlou do maternice, kde sa nachádza plod obklopený plodovou vodou.

Kedy je možné vykonať amniocentézu?

Amniocentézu je možné realizovať počas celého tehotenstva, ale jej účel sa mení v jednotlivých etapách tehotenstva.
Poznáme:
Včasnú amniocentézu – najčastejšie sa výkon odberu uskutočňuje medzi 11. – 14. týždňom tehotenstva. Odporúča sa hlavne pri tehotenstvách, kde existuje riziko vrodených porúch metabolizmu.
Klasickú amniocentézu – je možné vykonať medzi 15. – 19. týždňom tehotenstva, najčastejšie sa robí v 15. – 16. týždni tehotenstva a zameriava sa na rôzne genetické a vývojové poruchy.
Amniocentézu v treťom trimestri – jej prevedenie je technicky zložitejšie vzhľadom k tomu, že plodovej vody v pomere s veľkosťou plodu je relatívne menej. Využíva sa hlavne na určenie zrelosti pľúc plodu, na určenie farby plodovej vody (pri podozrení na nedostatočné zásobovanie plodu kyslíkom) a na bakteriologickú analýzu (pri podozrení na infekciu).

Najčastejšie dôvody pre odber plodovej vody:

Moderná medicína je mimoriadne akcieschopná. Zdokonaľuje prevenciu, diagnostiku, liečbu, nové poznatky okamžite integruje a využíva. Prenatálny vývoj dieťaťa dnes môžeme veľmi jednoducho sledovať pomocou sonografických prístrojov. Biochémia pomáha zachytiť geneticky rizikové gravidity, molekulárna genetika sa stala základom genetického poradenstva.

Prenatálna diagnostika využíva celú paletu metód. K tým najznámejším metódam prenatálnej diagnostiky patria:

• ultrazvukové vyšetrenia, ktoré umožňujú zistiť vrodené vývojové chyby, mimomaternicové tehotenstvo, rozoznať viacpočetné tehotnosti, sledovať polohu plodu, množstvo plodovej vody a pod.

• biochemické vyšetrenie krvného séra odhaľuje genetické odchýlky. Hodnoty alfafetoproteínov, choriongonadotropínu (HCG) a voľného estriolu stanovujú tzv. “individuálne genetické riziko”. Zvýšenie rizika poukazuje na pravdepodobnosť chromozomálnych aberácií plodu napr. m. Down, alebo poruchy centrálneho nervového systému ako je napr. anencefalia, rázštep chrbtice.
  Pozitívny nález však nemusí ešte znamenať prítomnosť choroby!
  Vždy ide o pravdepodobnosť výskytu. Riziko postihnutia sa udáva 1 : 250 (t. j. jedno ochorenie na 250 zdravých detí)

• cytogenetické vyšetrenie pomáha rozlíšiť postihnutie s vyššou dávkou spoľahlivosti ale i rizika. Odoberajú sa bunky z plodovej vody pri amniocentéze. Amniocentéza sa dnes doporučuje všetkým ženám, ktorých vek počas tehotenstve dosiahol a prekročil 35 rokov.

• Využitie v praxi majú aj endoskopické metódy ako fetoskopia a embryoskopia. Jedná sa o priame pozorovanie embrya alebo plodu cestou optických vláken.

Informácie získané pri prenatálnej diagnostike sú užitočné. Môžu oslobodiť, potešiť ale aj mimoriadne zaťažiť. Včasné odhalenie ťažkých chorôb plodu môže priniesť výhody vtedy, keď vieme terapeuticky zasiahnuť.
Všetky vyšetrenia, ktoré tehotná žena podstupuje, by mali byť v službe životu. Zámer, uchýliť sa v prípade potreby k potratu, nemôže prenatálnu diagnostiku eticky legitimovať.

Stali ste sa hrdými majiteľkami tehotenskej knižky a trávite dlhé chvíle študovaním a lúštením kliky-hákov a skratiek, čísiel a grafov, netušiac, čo znamenajú a čo vás vlastne ešte čaká? Tak tu je v krátkosti malý prehľad všetkého, čo vás isto neminie:

I. Trimester

Potvrdzuje sa tehotnosť: ultrazvukovým vyšetrením je to možné cca od 5.-6. týždňa, následne je nutné potvrdiť vitalitu plodu nálezom srdcovej aktivity plodu cca do 10. týždňa, ďalej sa potvrdzuje určením hladiny HCG hormónu a vaginálnym vyšetrením.

Krvné testy:

1. Krvná skupina a Rh faktor – u žien s Rh negatívnym faktorom je treba vyšetriť aj Rh faktor otca pre možné riziko ohrozenia plodu v neskoršom období
2. Počet červených, bielych krviniek a doštičiek
3. Biochemické parametre krvi, hladina cukru, tukov, železo, vápnik, soli, atď…
4. Testy na HbsAg (infekčná žltačka typu B), BWR (syfilis), toxoplazmózu, HIV, príp. rubeolu (ide o ochorenia, ktoré by mohli spôsobiť vážne poškodenie plodu)

Vyšetrenie moču na prítomnosť cukru, hnisu, bielkovín, baktérií (odhalí skrytú cukrovku, ochorenie obličiek, infekcie)

Činnosť čriev a vyprázdňovanie je veľmi individuálne. Za normálnu sa považuje frekvencia od 3 stolíc denne až po 3 stolice do týždňa. O zápche hovoríme až vtedy, ak vyprázdňovanie spôsobuje ťažkosti a aj po odchode stolice zostáva pocit nedostatočného vyprázdnenia. V ťažších prípadoch sa nepodarí vyprázdniť bez použitia preháňadiel alebo iných prostriedkov. Často sa pridružujú i ďalšie príznaky - nepríjemné nafúknutie brucha, bolesti hlavy, či pocit nevoľnosti a únavy. V tehotenstve vplyvom zvýšenej hladiny hormónu progesterónu črevá pracujú pomalšie, ku vzniku zápchy prispieva i tlak maternice na konečník.

Na problémoch s vyprázdňovaním sa vo významnej miere podieľa i životospráva - sedavý spôsob života, nedostatok pohybu, nepravidelné stravovanie alebo nesprávne zloženie výživy. Nepriaznivo pôsobí najmä nedostatočný obsah vlákniny v strave, ale i pitie silného čaju, konzumácia čokolády. Zápcha je nezriedka následkom opakovaného vedomého zadržiavanie stolice, v dôsledku ktorého konečník stratí schopnosť signalizovať črevný obsah. Príčinou zápchy môže byť i ochorenie tráviacej sústavy, zvýšená dráždivosť, alebo naopak ochabnutosť hrubého čreva. Môžu ju spôsobovať aj lieky, medzi nimi aj často používané prípravky na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy, taktiež doplnky výživy, ktoré obsahujú železo.

Dôležitou súčasťou liečby zápchy je úprava životosprávy a výživy.

• Do jedálneho lístka zaraďte v čo najväčšom množstve zeleninu a ovocie, ktoré sú bohaté na vlákninu. Táto zložka stravy podporí prácu čriev.
• Veľa vlákniny obsahujú aj tmavé a celozrnné druhy chleba a pečiva, ako aj strukoviny.
• Účinným prostriedkom sú ovsené vločky, ktoré možno konzumovať napríklad v podobe polievky, kaše alebo ich pridávať do pokrmov.
• Priaznivo pôsobia kyslomliečne výrobky, najmä probiotické, ktoré obnovujú mikrobiálnu rovnováhu v čreve.
• Mierne preháňavý účinok majú: semienka olejnatých plodín (ľan, slnečnica a pod.), sušené ovocie, kompóty, orechy.
• Dbajte na dostatočný príjem tekutín, denne sa odporúča vypiť 6-8 pohárov nápojov. Činnosť čriev podporuje káva.
• Vo každodennom programe by nemal chýbať pohyb – prechádzka, pešia chôdza do práce, či plávanie.
• Celkovo do životosprávy zaveďte pravidelnosť, jedzte v pokoji, posediačky, bez náhlenia.
• Pokúste sa obnoviť si vyprázdňovací reflex a pravidelný rytmus vyprázdňovania. Po prebudení vypite pohár vlažnej vody alebo minerálnej vody, či ovocnej šťavy. Nasledovať by mala krátka rozcvička a približne po pol hodine raňajky. Požitie jedla obvykle vyvolá pocit nutkania na stolicu, ktorý nezanedbajte. Časom by sa mal rytmus vyprázdňovania upraviť.
• Pomôcť si môžeme aj doplnkami výživy s obsahom vlákniny alebo probiotík.

POZOR! Dlhodobé užívanie preháňadiel tlmí spontánnu činnosť čriev a podporuje vznik zápchy.