http://www.dietologie.cz/dieta/zakladni-dieta/diabeticka-dieta/diabetes-mellitus-cukrovka-dieta-c-9.html

 http://diabetesmellitus.cz/WebSite/Content/01_top_menu/02_zivot_diab1/tehotenstvi/diab_dieta.aspx

http://cukrovka.zdravie.sk/sz/content/664-29724/sacharidove-jednotky.html

http://www.dietaaja.sk/taska-do-porodnice.php

http://www.dietaaja.sk/vybavicka.php

http://www.nasarodina.sk/magazin/modules.php?name=News&file=article&sid=1111

http://www.sme.sk/c/3981930/pohyby-dietata-v-piatom-mesiaci-tehotenstva.html

Keď som čakala prvé bábätko, častokrát sa v diskusiách opakovali otázky ohladom AFP alebo tripple testov. Kedže som aj ja bola v tom "problémovom" období, keď sa vykonávaju rôzne skríningové vyšetrenia na zistenie vrodených vád a cítila som s mojimi tehotenskými rovesníčkami, ktoré ich podstupovali¹, bola táto téma pre mňa nesmierne zaujímavá.

Jeden konkrétny príspevok do diskusie AFP - zlé výsledky ma prinútil pohľadať viac informácií. Píše sa v ňom o tom, že riziko vyšlo 1:4000. Tak som začala pátrať, čo toto (veľmi malinké) číslo vlastne znamená. Výsledok môjho pátrania je zaujímavý a myslím, že veľmi podnetný na dalšiu diskusiu s gynekológmi, špecialistami na genetiku a ďalšími zdravotníkmi.

Ako funguje AFP alebo tripple test?

Pri tripple testoch sa odoberá vzorka krvi nastávajúcej mamičky. V nej sa analyzujú určité látky, pri AFP teste je to hľadina AFP (alfatetoprotein) v krvi, pri tripple teste sú to tri: AFP (alfatetoprotein), hCG hormón a estradiol. Ich množstvo v krvi sa počas tehotenstva mení, pre každé obdobie poznáme určitú hľadinu, ktorá je v norme. Znížená hľadina AFP signalizuje riziko Downovho syndrómu, zvýšená poukazuje na riziko poškodenia neurálnej trubice.

O čom vypovedá AFP alebo tripple test?

Tieto testy kalkulujú iba riziko, nedokážu povedať, či dieťatko je alebo nie je poškodené. Inými slovami, testy iba predpovedajú, či je zvýšená šanca na vrodené vady.
Šanca, že dieťatko 20-ročnej ženy bude mať Downov syndróm, je približne 1:1500. Šanca, že dieťatko 36-ročnej ženy bude mať Downov syndróm, je asi 1:300. Po AFP alebo tripple teste viete, či máte vyššie riziko na vrodenú vadu, ako je normálne pre váš vek. Takže, ak sa zistí, že máte zvýšené riziko, môže (ak si to želáte) následovať ďalší presnejší test, ktorý určí, či skutočne je dieťatko postihnuté.

Napríklad:
Tehotná 44ročna žena má za normálnych okolností riziko, že dieťatko sa narodí s Downovým syndrómom, približne 1:30. Po tripple teste sa zistí, že má vyššie riziko, ako je pre daný vek normálne, napríklad 1:15. Teda šanca, že dieťatko skutočne je postihnuté je 1 k 15. Ak to táto žena chce vedieť naisto, pôjde napríklad na amniocentézu - odber plodovej vody.

Tripple test alebo AFP test dokáže iba určiť, či máte alebo nemáte zvýšené riziko, že vaše dieťatko bude mať Downov syndróm alebo poškodenie neurálnej trubice. Nedokáže povedať, či dieťatko je alebo nie je skutočne poškodené.

Testy sa vykonávajú v období medzi 14. a 20.týždňom tehotenstva (počítané od poslednej menštruácie). Látky, ktoré poukazujú na Downov syndróm, su skôr dokazáteľné, ako tie, ktoré poukazujú na neurálne defekty. Tie sa vyšetrujú po 15týždni tehotenstva (počítané od poslednej menštruácie).

Kedy hovorime o zvysenom riziku?

O zvýšenom riziku hovoríme, ak výsledok testu poukazuje na riziko 1:250 - toto je normálne akceptované riziko pre ženy mladšie ako 36 rokov a hovorí, že z 250 detí, ktoré sa takýmto ženám (vek nižší ako 36 rokov, tripple test ukaze riziko 1:250) narodia, 249 bude zdravých a jedno bude mat Downov syndróm. Ak je výsledkom vyššie riziko ako 1:250, môžete si dať spraviť dalši test, ktorý určí, či je dieťatko postihnuté alebo nie. Pre vyšetrenie Downovho syndrómu sa robieva amniocentéza (odber plodovej vody), na vyšetrenie neurálnych defektov sa robí špeciálny ultrazvuk.

¹V Holandsku prenatálne vyšetrenia na vrodené vady preplácajú poisťovne iba v tých prípadoch, keď na to existujú indikácie (napr. vek viac ako 36 rokov, výskyt vrodených vád v rodine, predošlé dieťatko narodené s vrodenou vadou, ultrazvuk poukazuje na možnosť vrodenej vady, požitie škodlivých látok počas tehotenstva, atd). Ak žena nemá žiadne indikácie na vykonanie týchto vyšetrení, môže o ne požiadať a musí si za ne zaplatiť. Náklady na double, tripple test alebo presvietenie šije sú približne 60-80 euro. Ja som tieto testy neabsolvovala.

²1:250 - normálne akceptované riziko

Odporučil vám lekár amniocentézu a vy ste sa od prekvapenia zabudli opýtať, čo to vlastne znamená? Samotný zložitý názov vám uviazol v pamäti a začína vo vás rozosievať obavy? Tak potom sú nasledujúce riadky určené práve vám. Dozviete sa, aké vyšetrenie sa skrýva za týmto komplikovaným slovom, čo všetko sa dá z výsledku tohto vyšetrenia zistiť a tiež aké riziká so sebou nesie. A keď už budete vedieť, čo vás čaká, možno vám pomôžu urobiť si vo veci „jasno“ aj autentické príbehy mamičiek, ktoré už majú amniocentézu za sebou.

Čo je to amniocentéza?

Amniocentéza je vyšetrenie, pri ktorom vám odoberú malé množstvo plodovej vody – za asistencie ultrazvuku skúsený odborník prenikne tenkou dlhou ihlou do maternice, kde sa nachádza plod obklopený plodovou vodou.

Kedy je možné vykonať amniocentézu?

Amniocentézu je možné realizovať počas celého tehotenstva, ale jej účel sa mení v jednotlivých etapách tehotenstva.
Poznáme:
Včasnú amniocentézu – najčastejšie sa výkon odberu uskutočňuje medzi 11. – 14. týždňom tehotenstva. Odporúča sa hlavne pri tehotenstvách, kde existuje riziko vrodených porúch metabolizmu.
Klasickú amniocentézu – je možné vykonať medzi 15. – 19. týždňom tehotenstva, najčastejšie sa robí v 15. – 16. týždni tehotenstva a zameriava sa na rôzne genetické a vývojové poruchy.
Amniocentézu v treťom trimestri – jej prevedenie je technicky zložitejšie vzhľadom k tomu, že plodovej vody v pomere s veľkosťou plodu je relatívne menej. Využíva sa hlavne na určenie zrelosti pľúc plodu, na určenie farby plodovej vody (pri podozrení na nedostatočné zásobovanie plodu kyslíkom) a na bakteriologickú analýzu (pri podozrení na infekciu).

Najčastejšie dôvody pre odber plodovej vody:

Vo všeobecnosti sa odporúča absolvovať amniocentézu tým ženám, u ktorých je potenciálne zvýšené riziko, že sa dieťatko narodí s nejakou poruchou.
A to je vtedy, ak:

• máte 35 rokov a viac a čakáte bábätko;
• otec dieťatka je starší ako 45 rokov;
• výsledok biochemického screeningu bol pozitívny (ak výsledok preukázal vysoké alebo nízke hodnoty alfafetoproteínov – AFP);
• niekto z vašej blízkej rodiny sa narodil s genetickou poruchou alebo vrodenou chybou;
• pred týmto tehotenstvom sa vám narodilo dieťatko postihnuté nejakou poruchou;
• vyskytnú sa komplikácie v tehotenstve: pri Rh inkompatibilite (ak vy ste Rh negatívna a partner Rh pozitívny), alebo je veľká pravdepodobnosť, že porodíte predčasne).

Čo sa dá prostredníctvom výsledkov z amniocentézy zistiť:

• genetické a chromozómové odchýlky (napr. Downov syndróm, ktorý spôsobuje mentálnu retardáciu, vrodené chyby srdca a typické odchýlky vo fyzickom vzhľade);
• pohlavie plodu, kvôli prenosu na pohlavie viazaných chorôb (napr.: hemofília – vrodená znížená zrážacia schopnosť krvi);
• dedičné metabolické poruchy (napr.: cystická fibróza);
• vrodené anatomické odchýlky – odhalenie porúch uzavretia neurálnej rúry (napr. Spina bifida: spojená s vážnymi komplikáciami, ako sú nehybnosť nôh, vývojové chyby obličiek, mentálne retardácia..., Myelomeningokéla – prepadnutie miechového tkaniva, Anencefália – nevyvinutie mozgovej časti hlavy);
• stav plodu pri Rh izoimunizácii (matka Rh neg. a otec Rh poz.);
• zistenie stupňa zrelosti pľúc plodu;
• zafarbenie a zloženie plodovej vody.

Priebeh vyšetrenia – odber plodovej vody

Amniocentéza sa zvyčajne vykonáva v špeciálnej vyšetrovacej miestnosti, kde je k dispozícii ultrazvukové zariadenie a sterilné pomôcky.
Ľahnete si na určené miesto (posteľ) a najskôr vám lekár pomocou ultrazvuku nájde vhodné miesto v bezpečnej vzdialenosti od placenty aj od dieťatka. Táto časť môže trvať okolo 20 minút. Potom vám vydezinfikujú miesto vpichu príslušným roztokom. Ak budete chcieť, tak vám pred samotným odberom miesto vpichu znecitlivia lokálnym anestetikom.
Následne za stáleho sledovania ultrazvukom lekár vsunie dlhú tenkú ihlu do bruška, kým sa nedostane do plodového vaku, a odsaje malé množstvo plodovej vody (asi 20 ml). Počas tohto procesu budete musieť vydržať bez pohybu. Samotné odsatie trvá menej ako 30 sekúnd a nemusíte sa obávať, že to nejako ovplyvní množstvo plodovej vody. Organizmus si ju postupne doplní.
Počas odberu môžete pocítiť tlak, štípanie, pichanie alebo stiahnutie, v najlepšom prípade to prežijete bez výrazných pocitov.
Pozn.: Ak ste Rh negatívna, mali by ste dostať pred vyšetrením Rh-imunoglobulín (RHIG). Po vyšetrení lekár pre istotu skontroluje činnosť srdiečka dieťatka.

Po vyšetrení:

Zvyšok dňa si doprajte oddych a pokoj a vyhnite sa dvíhaniu ťažkých bremien nasledujúce tri dni. Ak by ste zaznamenali nejaké komplikácie, napríklad silné kŕče, vaginálne krvácanie, horúčku alebo odtok plodovej vody, ihneď vyhľadajte lekára.

Možné komplikácie:

• slabé krvácanie
• čiastočné odtekanie plodovej vody
• kontrakcie maternice
• potrat, predčasný pôrod (1 % riziko)
• predčasné odlúčenie placenty
• infekcia
• poranenie plodu
• embolizácia plodovou vodou
• zafarbenie plodovej vody krvou

Pozn. Pri amniocentéze je 1 % riziko, že test sa nevydarí.

Výsledok:

Obdržíte ho o dva-tri týždne. Čakanie na výsledok je niekedy oveľa horší zážitok, než samotný odber plodovej vody. Pripravte sa na to, že v prípade pozitívneho výsledku vás čaká urobenie závažného rozhodnutia. Preto, kým dostanete výsledok, mali by ste si spolu s partnerom odpovedať sami pre seba na neľahké otázky.
Váš lekár by vám mal vysvetliť výsledok vyšetrenia a ak sa preukáže nejaký problém, poskytnúť informácie o možnostiach, o ukončení tehotenstva alebo o tom, ako sa najlepšie postarať o vaše dieťatko po narodení.

Odmietnuť?

Odber plodovej vody môžete odmietnuť, ak si ho neželáte absolvovať. Hlavne v prípade, ak ste rozhodnutá donosiť dieťatko v každej situácii.
Niektoré ženy zdieľajú názor, že práve riziká spojené s týmto testom a bolestivý priebeh odberu zvyšujú riziko, že dieťatko bude postihnuté. Ide však len o domnienku, nie o vedecky podloženú informáciu. V podstate jediným vážnym rizikom je možný potrat alebo predčasný pôrod – pri súčasnej kvalite ultrazvukových prístrojov a skúseností lekárov sa s ním už stretávame len zriedkakedy.

Skúsenosti mamičiek s amniocentézou:

Iveta, 36 rokov, 1. dieťatko

Na odber plodovej vody si pamätám, ale nie veľmi rada na to spomínam a myslím, že mi dajú za pravdu aj ostatné mamičky, ktoré ju majú za sebou. Mne lekárka odporučila odber kvôli veku, mala som už 35 rokov – a vraj s vekom sa zvyšuje riziko, že sa dieťatko narodí s nejakým postihnutím. Tak som tam teda išla, ale predstava, že mi budú pichať do môjho čerstvo zaguľateného bruška, bola hrozná. Veľmi som sa bála, hlavne o bábätko, že mu tam narušia jeho pohodové bývanie.
Lekár, čo mi robil odber, bol veľmi milý, všetko mi poukazoval a vysvetlil. Povedal mi aj o rizikách, pri ktorých ma mrazilo po chrbte. Nakoniec som to prežila, celý čas som mala oči pevne zavreté. Na druhý deň po vyšetrení som dostala silné bolesti v podbrušku, prepadla som panike a letela som rovno do nemocnice, kde ma vyšetrili a popočúvali drobcovi srdiečko. Ukázalo sa, že je všetko v poriadku. Lekárka ma vypísala, nech si ešte oddýchnem. Samozrejme, doma, v prázdnom byte (manžel v práci) som nad ničím iným nerozmýšľala, len ako dopadne výsledok. Dva týždne mi pripadali ako storočie, ale nakoniec som odchádzala z kontroly s úsmevom. Výsledky dopadli dobre. Narodil sa nám nádherný syn, ktorý bude mať onedlho prvý rôčik života za sebou.

Lucia, 26 rokov, 2. dieťatko

Amniocentéza? Nič príjemné, ale dalo sa to vydržať. So zaťatými zubami a s očami nalepenými na monitore, aby mi nepichli do môjho pokladíka. Toho som sa bála najviac, ale lekár bol veľmi šikovný a zvládol to skvele a hlavne rýchlo.
My sme si o amniocentézu požiadali. Robili mi ju aj pri prvom dieťati, no vtedy to bolo oveľa horšie. Mala som pocit, že to trvá celú večnosť a bolesť bola ukrutná, aj keď mi to umŕtvili. Druhýkrát to nebolo až také zlé. Po oboch vyšetreniach som nasledujúci týždeň oddychovala a okrem boľavého miesta po vpichu som, našťastie, nemala žiadne problémy.
Ešte som zabudla povedať, prečo som si dala robiť odber plodovej vody. V rodine môjho manžela sa vyskytla istá vážna genetická porucha. Dotyčný príbuzný je pripútaný na lôžko a vyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť.
Možno to bude znieť egoisticky, ale ja by som to určite nechcela a myslím si, že aj nezvládla. Nemohla by som sa každodenne dívať na to, ako moje dieťa trpí. Navyše si myslím, že by bola ukrátená celá rodina tým, že všetka starostlivosť by sa sústredila len na jedného člena. Nemalo by to žiadnu budúcnosť, len zo dňa na deň čakať na to, kým príde koniec. Jednoducho si to neviem predstaviť. Aj ja mám svoje túžby a potreby sa realizovať, či doma s rodinou, alebo v práci... Treba si všetko zvážiť, všetko má svoje „pre“ a „proti“. Ja som sa rozhodla takto... a so šťastným koncom, narodila sa nám zdravá dcérka.

Martina, 29 rokov, 1. dieťatko

Mne lekár navrhol odber plodovej vody na základe výsledkov krvných testov, kde sa zisťovala hladina alfafetoproteínov. Moje hodnoty boli nižšie od tých normálnych. Povedal mi, že by to mohlo znamenať, že dieťatko má Downov syndróm. Po týchto slovách som ostala šokovaná. Vôbec som ani vo sne nepomyslela na to, že by sa mi mohlo narodiť postihnuté dieťa. Potom mi vysvetlil, že z plodovej vody sa to dá zistiť presnejšie. Dostala som lístok, kedy a kde sa mám dostaviť. Na vyšetrenie so mala ísť o niekoľko dní. Zatiaľ sme doma s manželom debatovali o tom, čo keby sa nám narodilo dieťa s postihnutím. Po mnohých rozhovoroch sme došli k tomu, že aj keby výsledky potvrdili podozrenie, tak by sme si dieťatko nechali.
Nakoniec som sa na to vyšetrenie dostavila, ale keď som vošla dnu a uvidela tú dlhú ihlu a vypočula si o všetkých možných rizikách, tak som si to v minúte rozmyslela a vyšetrenie som odmietla. Vysvetlila som zúčastneným, že sme s manželom rozhodnutí nechať si dieťatko, aj keby bolo postihnuté.
Po všetkých týchto peripetiách nám pánbožko predsa len poslal nádherné, zdravé dievčatko. Naše šťastie bolo (aj je) nekonečné. Nič na svete nie je dokonalé, ani výsledky testov.

Petra, 22 rokov, 1. dieťatko

Nám s manželom sa podarilo bábätko, keď som bola v poslednom ročníku na vysokej škole, tak si viete predstaviť, koľko stresov som si užila. Skúšky, medzitým svadba, riešenie bývania a zároveň chystanie všetkého potrebného pre bábätko.
Z vyšetrení som si v tehotenstve užila naozaj všetko možné, vrátane amniocentézy a odberu tkaniva z placenty. Najprv mi vyšli pozitívne krvné testy, podozrenie na Downov syndróm a potom aj výsledok z amniocentézy, čo bol, mimochodom, strašný zážitok. Niekoľko dní potom som mala hrozné tlaky v brušku, tak som len ležala a modlila sa, nech to prestane. Nakoniec aj výsledky z placenty všetko potvrdili. Zo začiatku som si akosi vôbec neuvedomovala, čo mi lekári hovorili... „Je pravdepodobné, že vaše dieťatko bude postihnuté.“ Až potom v jednej chvíli to na mňa doľahlo a v hlave sa mi začalo rozvidnievať. Prečo? Prečo ja, my? Ako to všetko teraz bude? Budem sa vedieť oňho postarať? A mnoho ďalších otázok sa mi hromadilo v hlave a nebolo chvíle, že by som mala oči bez sĺz. Preplakala som dni a noci, ale na potrat som ani nepomyslela. Až ma napokon z toho vytiahla moja najlepšia kamarátka. Zaviedla ma za jednou paňou, ktorá s takýmito detičkami pracuje a cvičí s nimi. Stretnutie s ňou mi veľmi pomohlo a naladilo ma na pozitívnejšie myslenie. Pri tejto návšteve som stretla aj iné mamičky s deťmi s podobným osudom a už mi to prestalo všetko pripadať také beznádejné. Videla som, že aj tieto detičky sa vedia hrať a smiať. A ich rodičia dokážu žiť šťastný a plnohodnotný život.
Narodila sa nám dcérka s Downovým syndrómom, ale napriek tomu je naším šťastím a každý jej pokrok nám prináša veľkú radosť.

Moderná medicína je mimoriadne akcieschopná. Zdokonaľuje prevenciu, diagnostiku, liečbu, nové poznatky okamžite integruje a využíva. Prenatálny vývoj dieťaťa dnes môžeme veľmi jednoducho sledovať pomocou sonografických prístrojov. Biochémia pomáha zachytiť geneticky rizikové gravidity, molekulárna genetika sa stala základom genetického poradenstva.

Prenatálna diagnostika využíva celú paletu metód. K tým najznámejším metódam prenatálnej diagnostiky patria:

• ultrazvukové vyšetrenia, ktoré umožňujú zistiť vrodené vývojové chyby, mimomaternicové tehotenstvo, rozoznať viacpočetné tehotnosti, sledovať polohu plodu, množstvo plodovej vody a pod.

• biochemické vyšetrenie krvného séra odhaľuje genetické odchýlky. Hodnoty alfafetoproteínov, choriongonadotropínu (HCG) a voľného estriolu stanovujú tzv. “individuálne genetické riziko”. Zvýšenie rizika poukazuje na pravdepodobnosť chromozomálnych aberácií plodu napr. m. Down, alebo poruchy centrálneho nervového systému ako je napr. anencefalia, rázštep chrbtice.
  Pozitívny nález však nemusí ešte znamenať prítomnosť choroby!
  Vždy ide o pravdepodobnosť výskytu. Riziko postihnutia sa udáva 1 : 250 (t. j. jedno ochorenie na 250 zdravých detí)

• cytogenetické vyšetrenie pomáha rozlíšiť postihnutie s vyššou dávkou spoľahlivosti ale i rizika. Odoberajú sa bunky z plodovej vody pri amniocentéze. Amniocentéza sa dnes doporučuje všetkým ženám, ktorých vek počas tehotenstve dosiahol a prekročil 35 rokov.

• Využitie v praxi majú aj endoskopické metódy ako fetoskopia a embryoskopia. Jedná sa o priame pozorovanie embrya alebo plodu cestou optických vláken.

Informácie získané pri prenatálnej diagnostike sú užitočné. Môžu oslobodiť, potešiť ale aj mimoriadne zaťažiť. Včasné odhalenie ťažkých chorôb plodu môže priniesť výhody vtedy, keď vieme terapeuticky zasiahnuť.
Všetky vyšetrenia, ktoré tehotná žena podstupuje, by mali byť v službe životu. Zámer, uchýliť sa v prípade potreby k potratu, nemôže prenatálnu diagnostiku eticky legitimovať.

Stali ste sa hrdými majiteľkami tehotenskej knižky a trávite dlhé chvíle študovaním a lúštením kliky-hákov a skratiek, čísiel a grafov, netušiac, čo znamenajú a čo vás vlastne ešte čaká? Tak tu je v krátkosti malý prehľad všetkého, čo vás isto neminie:

I. Trimester

Potvrdzuje sa tehotnosť: ultrazvukovým vyšetrením je to možné cca od 5.-6. týždňa, následne je nutné potvrdiť vitalitu plodu nálezom srdcovej aktivity plodu cca do 10. týždňa, ďalej sa potvrdzuje určením hladiny HCG hormónu a vaginálnym vyšetrením.

Krvné testy:

1. Krvná skupina a Rh faktor – u žien s Rh negatívnym faktorom je treba vyšetriť aj Rh faktor otca pre možné riziko ohrozenia plodu v neskoršom období
2. Počet červených, bielych krviniek a doštičiek
3. Biochemické parametre krvi, hladina cukru, tukov, železo, vápnik, soli, atď…
4. Testy na HbsAg (infekčná žltačka typu B), BWR (syfilis), toxoplazmózu, HIV, príp. rubeolu (ide o ochorenia, ktoré by mohli spôsobiť vážne poškodenie plodu)

Vyšetrenie moču na prítomnosť cukru, hnisu, bielkovín, baktérií (odhalí skrytú cukrovku, ochorenie obličiek, infekcie)

Vyšetruje sa krvný tlak, hmotnosť, výška, hmotnostný prírastok, hľadajú sa opuchy na dolných alebo aj horných končatinách (obvykle sa objavujú až v neskoršom období tehotenstva) Výtery z pošvy a krčku, aby sa určil typ mikróbov tu prítomných, príp. infekcia.

II. Trimester

Po 15. týždni sa určuje hladina AFP (alfafetoproteín) ako skríning vrodených vývojových chýb a genetických ochorení

V 18. týždni u viacrodičiek a v 20. týždni u prvorodičiek sa zaznamenávajú údaje o prvých pohyboch plodu

V 18.-20. týždni sa robí aj druhé ultrazvukové vyšetrenie (určuje sa presnejšie vek plodu, primeranosť rastu, pohyby, spresňuje sa termín pôrodu, pátra sa po vrodených vývojových chybách, vyšetruje sa krčok, placenta, jej poloha, veľkosť, určuje sa množstvo plodovej vody)

Od 18.týždňa sa pravidelne robí gravidometria – t.j. meria sa vzdialenosť vrcholu maternice od lonovej kosti. Táto vzdialenosť sa značí do grafu a hovorí o raste plodu a sleduje odchýlky od normy

V 20. týždni je možné zachytiť stetoskopom ozvy plodu

Pri každej návšteve v poradni sa vykonáva obvykle aj vaginálne vyšetrenie, určí sa pevnosť krčku, jeho dĺžka, poloha, čo sa zapisuje ako CS (cervikálne skóre), ktorého hodnota je typická pre konkrétny týždeň tehotnosti. Zaznamenáva sa aj hmotnostný prírastok, opuchy, subjektívne obtiaže, meria sa tlak krvi, vyšetruje sa moč.

Opakovane sa vyšetruje krvný obraz, hladina cukru v krvi a BWR reakcia.

III. Trimester

V 28.týždni ak je matka Rh negatívna, sa vyšetruje opakovane krv na prítomnosť Rh protilátok.

V 30. týždni sa vykonáva orálny glukózotolerančný test (oGTT): pacientka vypije koncentrovaný roztok glukózy a následne sa v jej krvi a moči sleduje hladina cukrov v presne určených časových intervaloch. Takto sa dá odhaliť skrytá cukrovka alebo porucha glukózovej tolerancie.

V 30.-32. týždni sa robí tretie ultrazvukové vyšetrenie: určí sa poloha plodu, kontroluje sa akcia srdca, sleduje sa vyvinutie jednotlivých orgánov, kostí, meria sa množstvo plodovej vody, určí sa poloha, veľkosť a funkčnosť placenty, spresňuje sa termín pôrodu.

V 34. týždni sa opakuje vyšetrenie Rh protilátok u rizikových žien.

V 36. týždni sa opakuje ultrazvukové vyšetrenie tak ako v predchádzajúcom prípade, nerobí sa však vždy a všade.

Opakovane sa vyšetruje vaginálne krčok maternice, určuje sa CS. Pri každej návšteve je nutné merať tlak krvi, hmotnosť, sledovať ozvy plodu, jeho rast, neskôr zostup plodu, hľadajú sa opuchy na končatinách matky.

Od 36.týždňa by mala tehotná navštevovať zariadenie, kde sa rozhodla rodiť, do poradne chodí každý týždeň, plánuje sa pôrod.

Tak to je v skratke všetko, čo patrí k bežnej starostlivosti o vás a vaše bábätko počas prvých deviatich mesiacov. Mnohé zariadenia a lekári majú svoje "nadštandarty" a špecifiká, napr. počet ultrazvukových vyšetrení je obvykle vyšší ako 3-4, avšak základný postup je rovnaký vo všetkých nemocniciach. A na záver, na všetko, čo vás zaujíma, trápi, čomu nerozumiete, sa máte právo opýtať v poradni. Nezabúdajte, ide o vás a o vaše bábätko!

Činnosť čriev a vyprázdňovanie je veľmi individuálne. Za normálnu sa považuje frekvencia od 3 stolíc denne až po 3 stolice do týždňa. O zápche hovoríme až vtedy, ak vyprázdňovanie spôsobuje ťažkosti a aj po odchode stolice zostáva pocit nedostatočného vyprázdnenia. V ťažších prípadoch sa nepodarí vyprázdniť bez použitia preháňadiel alebo iných prostriedkov. Často sa pridružujú i ďalšie príznaky - nepríjemné nafúknutie brucha, bolesti hlavy, či pocit nevoľnosti a únavy. V tehotenstve vplyvom zvýšenej hladiny hormónu progesterónu črevá pracujú pomalšie, ku vzniku zápchy prispieva i tlak maternice na konečník.

Na problémoch s vyprázdňovaním sa vo významnej miere podieľa i životospráva - sedavý spôsob života, nedostatok pohybu, nepravidelné stravovanie alebo nesprávne zloženie výživy. Nepriaznivo pôsobí najmä nedostatočný obsah vlákniny v strave, ale i pitie silného čaju, konzumácia čokolády. Zápcha je nezriedka následkom opakovaného vedomého zadržiavanie stolice, v dôsledku ktorého konečník stratí schopnosť signalizovať črevný obsah. Príčinou zápchy môže byť i ochorenie tráviacej sústavy, zvýšená dráždivosť, alebo naopak ochabnutosť hrubého čreva. Môžu ju spôsobovať aj lieky, medzi nimi aj často používané prípravky na zníženie kyslosti žalúdočnej šťavy, taktiež doplnky výživy, ktoré obsahujú železo.

Dôležitou súčasťou liečby zápchy je úprava životosprávy a výživy.

• Do jedálneho lístka zaraďte v čo najväčšom množstve zeleninu a ovocie, ktoré sú bohaté na vlákninu. Táto zložka stravy podporí prácu čriev.
• Veľa vlákniny obsahujú aj tmavé a celozrnné druhy chleba a pečiva, ako aj strukoviny.
• Účinným prostriedkom sú ovsené vločky, ktoré možno konzumovať napríklad v podobe polievky, kaše alebo ich pridávať do pokrmov.
• Priaznivo pôsobia kyslomliečne výrobky, najmä probiotické, ktoré obnovujú mikrobiálnu rovnováhu v čreve.
• Mierne preháňavý účinok majú: semienka olejnatých plodín (ľan, slnečnica a pod.), sušené ovocie, kompóty, orechy.
• Dbajte na dostatočný príjem tekutín, denne sa odporúča vypiť 6-8 pohárov nápojov. Činnosť čriev podporuje káva.
• Vo každodennom programe by nemal chýbať pohyb – prechádzka, pešia chôdza do práce, či plávanie.
• Celkovo do životosprávy zaveďte pravidelnosť, jedzte v pokoji, posediačky, bez náhlenia.
• Pokúste sa obnoviť si vyprázdňovací reflex a pravidelný rytmus vyprázdňovania. Po prebudení vypite pohár vlažnej vody alebo minerálnej vody, či ovocnej šťavy. Nasledovať by mala krátka rozcvička a približne po pol hodine raňajky. Požitie jedla obvykle vyvolá pocit nutkania na stolicu, ktorý nezanedbajte. Časom by sa mal rytmus vyprázdňovania upraviť.
• Pomôcť si môžeme aj doplnkami výživy s obsahom vlákniny alebo probiotík.

POZOR! Dlhodobé užívanie preháňadiel tlmí spontánnu činnosť čriev a podporuje vznik zápchy.