3. máj 2010

Všetko čo chcete vedieť o amniocentéze

Odporučil vám lekár amniocentézu a vy ste sa od prekvapenia zabudli opýtať, čo to vlastne znamená? Samotný zložitý názov vám uviazol v pamäti a začína vo vás rozosievať obavy? Tak potom sú nasledujúce riadky určené práve vám. Dozviete sa, aké vyšetrenie sa skrýva za týmto komplikovaným slovom, čo všetko sa dá z výsledku tohto vyšetrenia zistiť a tiež aké riziká so sebou nesie. A keď už budete vedieť, čo vás čaká, možno vám pomôžu urobiť si vo veci „jasno“ aj autentické príbehy mamičiek, ktoré už majú amniocentézu za sebou.

Čo je to amniocentéza?

Amniocentéza je vyšetrenie, pri ktorom vám odoberú malé množstvo plodovej vody – za asistencie ultrazvuku skúsený odborník prenikne tenkou dlhou ihlou do maternice, kde sa nachádza plod obklopený plodovou vodou.

Kedy je možné vykonať amniocentézu?

Amniocentézu je možné realizovať počas celého tehotenstva, ale jej účel sa mení v jednotlivých etapách tehotenstva.
Poznáme:
Včasnú amniocentézu – najčastejšie sa výkon odberu uskutočňuje medzi 11. – 14. týždňom tehotenstva. Odporúča sa hlavne pri tehotenstvách, kde existuje riziko vrodených porúch metabolizmu.
Klasickú amniocentézu – je možné vykonať medzi 15. – 19. týždňom tehotenstva, najčastejšie sa robí v 15. – 16. týždni tehotenstva a zameriava sa na rôzne genetické a vývojové poruchy.
Amniocentézu v treťom trimestri – jej prevedenie je technicky zložitejšie vzhľadom k tomu, že plodovej vody v pomere s veľkosťou plodu je relatívne menej. Využíva sa hlavne na určenie zrelosti pľúc plodu, na určenie farby plodovej vody (pri podozrení na nedostatočné zásobovanie plodu kyslíkom) a na bakteriologickú analýzu (pri podozrení na infekciu).

Najčastejšie dôvody pre odber plodovej vody:

Vo všeobecnosti sa odporúča absolvovať amniocentézu tým ženám, u ktorých je potenciálne zvýšené riziko, že sa dieťatko narodí s nejakou poruchou.
A to je vtedy, ak:

máte 35 rokov a viac a čakáte bábätko;
otec dieťatka je starší ako 45 rokov;
výsledok biochemického screeningu bol pozitívny (ak výsledok preukázal vysoké alebo nízke hodnoty alfafetoproteínov – AFP);
niekto z vašej blízkej rodiny sa narodil s genetickou poruchou alebo vrodenou chybou;
pred týmto tehotenstvom sa vám narodilo dieťatko postihnuté nejakou poruchou;
vyskytnú sa komplikácie v tehotenstve: pri Rh inkompatibilite (ak vy ste Rh negatívna a partner Rh pozitívny), alebo je veľká pravdepodobnosť, že porodíte predčasne).

Čo sa dá prostredníctvom výsledkov z amniocentézy zistiť:

genetické a chromozómové odchýlky (napr. Downov syndróm, ktorý spôsobuje mentálnu retardáciu, vrodené chyby srdca a typické odchýlky vo fyzickom vzhľade);
pohlavie plodu, kvôli prenosu na pohlavie viazaných chorôb (napr.: hemofília – vrodená znížená zrážacia schopnosť krvi);
dedičné metabolické poruchy (napr.: cystická fibróza);
vrodené anatomické odchýlky – odhalenie porúch uzavretia neurálnej rúry (napr. Spina bifida: spojená s vážnymi komplikáciami, ako sú nehybnosť nôh, vývojové chyby obličiek, mentálne retardácia..., Myelomeningokéla – prepadnutie miechového tkaniva, Anencefália – nevyvinutie mozgovej časti hlavy);
stav plodu pri Rh izoimunizácii (matka Rh neg. a otec Rh poz.);
zistenie stupňa zrelosti pľúc plodu;
zafarbenie a zloženie plodovej vody.

Priebeh vyšetrenia – odber plodovej vody

Amniocentéza sa zvyčajne vykonáva v špeciálnej vyšetrovacej miestnosti, kde je k dispozícii ultrazvukové zariadenie a sterilné pomôcky.
Ľahnete si na určené miesto (posteľ) a najskôr vám lekár pomocou ultrazvuku nájde vhodné miesto v bezpečnej vzdialenosti od placenty aj od dieťatka. Táto časť môže trvať okolo 20 minút. Potom vám vydezinfikujú miesto vpichu príslušným roztokom. Ak budete chcieť, tak vám pred samotným odberom miesto vpichu znecitlivia lokálnym anestetikom.
Následne za stáleho sledovania ultrazvukom lekár vsunie dlhú tenkú ihlu do bruška, kým sa nedostane do plodového vaku, a odsaje malé množstvo plodovej vody (asi 20 ml). Počas tohto procesu budete musieť vydržať bez pohybu. Samotné odsatie trvá menej ako 30 sekúnd a nemusíte sa obávať, že to nejako ovplyvní množstvo plodovej vody. Organizmus si ju postupne doplní.
Počas odberu môžete pocítiť tlak, štípanie, pichanie alebo stiahnutie, v najlepšom prípade to prežijete bez výrazných pocitov.
Pozn.: Ak ste Rh negatívna, mali by ste dostať pred vyšetrením Rh-imunoglobulín (RHIG). Po vyšetrení lekár pre istotu skontroluje činnosť srdiečka dieťatka.

Po vyšetrení:

Zvyšok dňa si doprajte oddych a pokoj a vyhnite sa dvíhaniu ťažkých bremien nasledujúce tri dni. Ak by ste zaznamenali nejaké komplikácie, napríklad silné kŕče, vaginálne krvácanie, horúčku alebo odtok plodovej vody, ihneď vyhľadajte lekára.

Možné komplikácie:

slabé krvácanie
čiastočné odtekanie plodovej vody
kontrakcie maternice
potrat, predčasný pôrod (1 % riziko)
predčasné odlúčenie placenty
infekcia
poranenie plodu
embolizácia plodovou vodou
zafarbenie plodovej vody krvou

Pozn. Pri amniocentéze je 1 % riziko, že test sa nevydarí.

Výsledok:

Obdržíte ho o dva-tri týždne. Čakanie na výsledok je niekedy oveľa horší zážitok, než samotný odber plodovej vody. Pripravte sa na to, že v prípade pozitívneho výsledku vás čaká urobenie závažného rozhodnutia. Preto, kým dostanete výsledok, mali by ste si spolu s partnerom odpovedať sami pre seba na neľahké otázky.
Váš lekár by vám mal vysvetliť výsledok vyšetrenia a ak sa preukáže nejaký problém, poskytnúť informácie o možnostiach, o ukončení tehotenstva alebo o tom, ako sa najlepšie postarať o vaše dieťatko po narodení.

Odmietnuť?

Odber plodovej vody môžete odmietnuť, ak si ho neželáte absolvovať. Hlavne v prípade, ak ste rozhodnutá donosiť dieťatko v každej situácii.
Niektoré ženy zdieľajú názor, že práve riziká spojené s týmto testom a bolestivý priebeh odberu zvyšujú riziko, že dieťatko bude postihnuté. Ide však len o domnienku, nie o vedecky podloženú informáciu. V podstate jediným vážnym rizikom je možný potrat alebo predčasný pôrod – pri súčasnej kvalite ultrazvukových prístrojov a skúseností lekárov sa s ním už stretávame len zriedkakedy.

Skúsenosti mamičiek s amniocentézou:

Iveta, 36 rokov, 1. dieťatko

Na odber plodovej vody si pamätám, ale nie veľmi rada na to spomínam a myslím, že mi dajú za pravdu aj ostatné mamičky, ktoré ju majú za sebou. Mne lekárka odporučila odber kvôli veku, mala som už 35 rokov – a vraj s vekom sa zvyšuje riziko, že sa dieťatko narodí s nejakým postihnutím. Tak som tam teda išla, ale predstava, že mi budú pichať do môjho čerstvo zaguľateného bruška, bola hrozná. Veľmi som sa bála, hlavne o bábätko, že mu tam narušia jeho pohodové bývanie.
Lekár, čo mi robil odber, bol veľmi milý, všetko mi poukazoval a vysvetlil. Povedal mi aj o rizikách, pri ktorých ma mrazilo po chrbte. Nakoniec som to prežila, celý čas som mala oči pevne zavreté. Na druhý deň po vyšetrení som dostala silné bolesti v podbrušku, prepadla som panike a letela som rovno do nemocnice, kde ma vyšetrili a popočúvali drobcovi srdiečko. Ukázalo sa, že je všetko v poriadku. Lekárka ma vypísala, nech si ešte oddýchnem. Samozrejme, doma, v prázdnom byte (manžel v práci) som nad ničím iným nerozmýšľala, len ako dopadne výsledok. Dva týždne mi pripadali ako storočie, ale nakoniec som odchádzala z kontroly s úsmevom. Výsledky dopadli dobre. Narodil sa nám nádherný syn, ktorý bude mať onedlho prvý rôčik života za sebou.

Lucia, 26 rokov, 2. dieťatko

Amniocentéza? Nič príjemné, ale dalo sa to vydržať. So zaťatými zubami a s očami nalepenými na monitore, aby mi nepichli do môjho pokladíka. Toho som sa bála najviac, ale lekár bol veľmi šikovný a zvládol to skvele a hlavne rýchlo.
My sme si o amniocentézu požiadali. Robili mi ju aj pri prvom dieťati, no vtedy to bolo oveľa horšie. Mala som pocit, že to trvá celú večnosť a bolesť bola ukrutná, aj keď mi to umŕtvili. Druhýkrát to nebolo až také zlé. Po oboch vyšetreniach som nasledujúci týždeň oddychovala a okrem boľavého miesta po vpichu som, našťastie, nemala žiadne problémy.
Ešte som zabudla povedať, prečo som si dala robiť odber plodovej vody. V rodine môjho manžela sa vyskytla istá vážna genetická porucha. Dotyčný príbuzný je pripútaný na lôžko a vyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť.
Možno to bude znieť egoisticky, ale ja by som to určite nechcela a myslím si, že aj nezvládla. Nemohla by som sa každodenne dívať na to, ako moje dieťa trpí. Navyše si myslím, že by bola ukrátená celá rodina tým, že všetka starostlivosť by sa sústredila len na jedného člena. Nemalo by to žiadnu budúcnosť, len zo dňa na deň čakať na to, kým príde koniec. Jednoducho si to neviem predstaviť. Aj ja mám svoje túžby a potreby sa realizovať, či doma s rodinou, alebo v práci... Treba si všetko zvážiť, všetko má svoje „pre“ a „proti“. Ja som sa rozhodla takto... a so šťastným koncom, narodila sa nám zdravá dcérka.

Martina, 29 rokov, 1. dieťatko

Mne lekár navrhol odber plodovej vody na základe výsledkov krvných testov, kde sa zisťovala hladina alfafetoproteínov. Moje hodnoty boli nižšie od tých normálnych. Povedal mi, že by to mohlo znamenať, že dieťatko má Downov syndróm. Po týchto slovách som ostala šokovaná. Vôbec som ani vo sne nepomyslela na to, že by sa mi mohlo narodiť postihnuté dieťa. Potom mi vysvetlil, že z plodovej vody sa to dá zistiť presnejšie. Dostala som lístok, kedy a kde sa mám dostaviť. Na vyšetrenie so mala ísť o niekoľko dní. Zatiaľ sme doma s manželom debatovali o tom, čo keby sa nám narodilo dieťa s postihnutím. Po mnohých rozhovoroch sme došli k tomu, že aj keby výsledky potvrdili podozrenie, tak by sme si dieťatko nechali.
Nakoniec som sa na to vyšetrenie dostavila, ale keď som vošla dnu a uvidela tú dlhú ihlu a vypočula si o všetkých možných rizikách, tak som si to v minúte rozmyslela a vyšetrenie som odmietla. Vysvetlila som zúčastneným, že sme s manželom rozhodnutí nechať si dieťatko, aj keby bolo postihnuté.
Po všetkých týchto peripetiách nám pánbožko predsa len poslal nádherné, zdravé dievčatko. Naše šťastie bolo (aj je) nekonečné. Nič na svete nie je dokonalé, ani výsledky testov.

Petra, 22 rokov, 1. dieťatko

Nám s manželom sa podarilo bábätko, keď som bola v poslednom ročníku na vysokej škole, tak si viete predstaviť, koľko stresov som si užila. Skúšky, medzitým svadba, riešenie bývania a zároveň chystanie všetkého potrebného pre bábätko.
Z vyšetrení som si v tehotenstve užila naozaj všetko možné, vrátane amniocentézy a odberu tkaniva z placenty. Najprv mi vyšli pozitívne krvné testy, podozrenie na Downov syndróm a potom aj výsledok z amniocentézy, čo bol, mimochodom, strašný zážitok. Niekoľko dní potom som mala hrozné tlaky v brušku, tak som len ležala a modlila sa, nech to prestane. Nakoniec aj výsledky z placenty všetko potvrdili. Zo začiatku som si akosi vôbec neuvedomovala, čo mi lekári hovorili... „Je pravdepodobné, že vaše dieťatko bude postihnuté.“ Až potom v jednej chvíli to na mňa doľahlo a v hlave sa mi začalo rozvidnievať. Prečo? Prečo ja, my? Ako to všetko teraz bude? Budem sa vedieť oňho postarať? A mnoho ďalších otázok sa mi hromadilo v hlave a nebolo chvíle, že by som mala oči bez sĺz. Preplakala som dni a noci, ale na potrat som ani nepomyslela. Až ma napokon z toho vytiahla moja najlepšia kamarátka. Zaviedla ma za jednou paňou, ktorá s takýmito detičkami pracuje a cvičí s nimi. Stretnutie s ňou mi veľmi pomohlo a naladilo ma na pozitívnejšie myslenie. Pri tejto návšteve som stretla aj iné mamičky s deťmi s podobným osudom a už mi to prestalo všetko pripadať také beznádejné. Videla som, že aj tieto detičky sa vedia hrať a smiať. A ich rodičia dokážu žiť šťastný a plnohodnotný život.
Narodila sa nám dcérka s Downovým syndrómom, ale napriek tomu je naším šťastím a každý jej pokrok nám prináša veľkú radosť.