„Každé dieťa je iné, a preto potrebuje individuálnu pozornosť. Každý, kto je rodičom, vie, ako jedinečné je každé dieťa.“ - (W. H. Thomas)

Bolo to presne 28.11.2019, keď som si so zvláštnym pocitom sadla na posteľ a uvedomila si, že je na mne niečo iné, niečo sa so mnou deje. Aj napriek tomu, že to bolo prvý krát, hneď som vedela, o čo ide. Utekala som do lekárne a... „ÁNO" test vyšiel pozitívny. ĎAKUJEM! ĎAKUJEM! ĎAKUJEM! Od tej doby, ďakujem každý, každučký deň.
Prvé vyšetrenie u lekára, prvá fotka zo sona. Najkrajšie chvíle, celé tehotenstvo bolo pohodové, bez problémov. Dokonca aj odvahy som mala na rozdávanie, i keď sa termín pôrodu neustále približoval. Hoci som zostala na všetko sama... V momente, keď sa moja malá princezná začala pýtať na svet, všetko som pustila z hlavy a myslela len a len na ňu. Na to, nech to zvládneme, a nech sme čím skôr obe spolu a najmä v poriadku... Zvládli sme to, za necelých 8 hodín strávených v nemocnici som ju už držala v náručí. 🥰 Šťastnú, krásnu, zdravú...

Ešte v nemocnici však prišli prvé problémy. Netvorilo sa mi mliečko, malá musela byť dokrmovaná. V nemocnici jej začali dávať mliečko BEBA COMFORT 1. Bohužiaľ, toto mliečko nám však „nesadlo". Nasledovali dlhé mesiace testovania mliečok, skúšania, hľadania...

Lesia mala reflux, pruh na pupčeku, tiež jej lekárka zistila alergiu na laktózu a ešte na pár iných zvyčajných zložiek náhradného mlieka. Bolo to hrozné. Neustále plakala, pučila sa, zvracala... Veľmi som sa o ňu bála. Nič nebolo dobré, ani mliečka na predpis.

Ani neviem ako, prešlo 6 mesiacov a hneď ako to bolo možné, začali sme s príkrmami. Našťastie jej chutilo všetko. Mliečko sme stále nenašli vhodné, ale už mi to tak nevadilo, keďže malá sa napapala aj iného. Časom sme na hľadanie mliečka akoby „zabudli". Pila Sunar, no ani ten jej nebol moc po chuti, vypila ho maximálne 2 fľašky denne, inak začala fungovať na tuhej strave. Myslela som si, že je to v poriadku, že už je veľká, tak to tak má byť...

Teraz už viem, že to tak byť nemalo...