Dnes sme boli v meste a mala zadre " fuuuj cigan! Chod prec!" ( pred postou jeden zobral) od koho toto pocula nechapem... doma sa na tuto temu vobec nebavime. Rychlo som ju chytila a utekala prec
Je to určite nepríjemná situácia, ja som zažila párkrát ten trápny pocit, keď bola dcéra menšia, raz prešla okolo nás pani, ktorá mala naozaj obezitu, a krpata zahlasi (pani ešte ani neprešla) , že prečo je taka tučná 🤐 pritom doma to nepoužívame, takže jedine škôlka. Alebo chlapec na vozíku a ešte sme len išli okolo neho a už sa pytala prečo. Práve vtedy som vedela, že je ten moment vysvetliť jej, že ľudia bývajú chori a zato nemôžu 😔
Ze deti vnimaju aj ked sa zda ze nepocuvaju ma presvedcila dcera ked bola mala (uz je dospela). Bola na navsteve kamaradka. My sme sedeli v obyvacke dcera sa hrala vedla vo svojej izbe. Vizeralo to ze je pohruzena do hry. O niekolko dni vykladala svojmu plysakovi o com sme sa my vtedy bavili
Synovec mal v skolke kamarata. Ked sa ho niekto pytal s kym sa v skolke hral- s ciganom. Ked som sa spytala: no dobre ale ako sa vola?
-uz som ti povedal ze je cigan
Nechcem vediet ako ho oslovoval. Tiez ho nikto doma neviedol rasizmu ci posudzovaniu. Kolko sa donho sestra nahucala ze tak sa nepatri vravet na kamarata