ja súhlasím úplne, ľudia si nechcú priznať, že to môže mať následky, samozrejme nie nejaké vážne ochorenia alebo rovno depresie alebo tak, skôr ide o také to, čo s adieťaťu fixuje v tomto veku rovno do podvedomia a to tam je už celý život a na základe toho sa potom správa podvedome, stavia s ak rôznym životným situáciám, nadväzuje vzťahy, všetko to môže byť potom akosi narušené a môže to komplikovať život. Ja niekedy žasnem ako s atu idú mamičky pomaly pobiť ako riešia či dať dieťa do chodítka na tie 2-3 mesiace čo začína cupitať, lebo mu to naruší chrbticu na celý život - to sú schopné pochopiť tento vplyv, lebo ten môže byť viditeľný, ale na druhú stranu si myslia, že na ich dieťa nebude mať žiadny vplyv ak bude v jasliach 6-8 hodín denne bez ich prítomnosti? Dovolím si tvdiť že omnoho väčší ako to chodítko na tú chrbticu. Akurát tie následky nie sú také hmatateľné, pretože sa to potom pripisuje povahe, psychike, náladám a čo ja viem čomu ešte.
pán doktor na pár miliónovom Slovensku dospel k takémuto záveru, ale vôbec ho netrápi, že v niekoľko miliardovom svete to funguje aj bez 3 ročnej materskej...
@chillibubble tak tak
@chillibubble presne si to trafila
tým nechcem povedať, že je zlé byť tak dlho s dieťaťom doma(aj keď ktovie, ja nejaké výskumy ohľadne tohto nesledujem), ale určite taký názor "dobre padne" matke ktorá nemá inú možnosť...
@chillibubble ja si popravde neviem predstavit byt s dietatom do troch rokov doma, mala je v jasliach uz dost dlhu dobu a je to spolocenske dieta, a mam pocit, ze puto medzi nami je dost silne. ale mozno cas ukaze opak...ktovie. ja som tiez rada, ze som v kolektive ludi a v praci sa preladujem na inu notu ako je pranie, varenie . no v kazdom pripade, bohuzial nie kazda matka moze ostat 3 roky doma aj ked v mojom pripade ma to nemrzi
@chillibubble tam príde pubertiak do školy a vystrieľa pol triedy aj s učiteľom, to sa u nás ešte zatiaľ nestáva, čo keď je to následok citovej deprivácie z detstva? Samozrejme, že nie na každého to môže mať takéto strašné dopady, ale občas sa nájde aj taký jedinec...Tam napríklad v rodinách vôbec nie sú až také pevne väzby ako u nás, je bežné že dospelé deti rodičov nevidia aj niekoľko rokov a vôbec ich to netrápi - jednoducho sa v detstve nevybudoval dostatočne pevný vzťah. Tu to stále tak bežné nie je. Samozrejme nechcem paušalizovať, pretože aj matky sú rôzne, a to že nejaká s dieťaťom je doma 3 roky neznamená, že mu dáva dostatok citu. Ale dieťaťu v malom veku stačí niekedy aj len tá prítomnosť matky v zornom poli a hneď má väčší pocit bezpečia.
Ci v 2 ci v 3 rokoch....vsetko zavisi od vyspelosti dietata,jeho povahy,temperamentu...niektore skolku nezvladaju ani ako 5 rocne,ine v roku a pol sa v jasliach citia ako ryby vo vode. Plne suhlasim,ze ak dieta nie je vyzrete,moze to zanechat obrovsku traumu,ale ci bude mat tato trauma nejaky nasledok v buducnosti,to zavisi od xyz dalsich elementov. Pisem z vlastnej skusenosti,resp. zo skusenosti mojich deti...kedy naozaj sa tento skory nastup fo MS odrazil v psychike jedneho mojho dietata. Ale pridavam,ze tento skory nastup bol len jednou kvapkou...
@chillibubble veď ktovie, keby bol prístup k zbraniam vo francúzsku, anglicku, švédsku, či by sa to nedialo už aj tam, že? Taký Breivik tiež ako decko zažil citovú depriváciu.. Nechcem sa tu doťahovať, sú to samozrejme hraničné prípady, mne skôr ide o tie jemnejšie životné ňuánsy, ktoré to môže v živote každého človeka ovplyvniť. Niekoho menej, niekoho viac a ja nie som jasnovidec aby som vedela ako to ovplyvní práve moje dieťa, preto to riskovať nebudem, pokiaľ nie som prinútená okolnosťami. Ak sa snažíme dať deťom dobrý štart po fyzickej stránke, riešime kojenie, motoriku, stravu, topánky, budujeme im fyzickú imunitu atď. tak toto je zas budovanie citovej a psychickej imunity, ktorá je častokrát dôležitejšia ako tá fyzická, lebo dobre vieme ako psychika vplýva aj na fyzické zdravie. Len sa to furt akosi podceňuje, deti sa musia prispôsobiť, musia si zvyknúť na všetko. Prečo sa nesnažiť dať dieťaťu to čo môžme, aby sme ho čo najlepšie pripravili zvládať po psychickej stránke rôzne životné situácie, ktoré ho postretnú. Tie 3 roky nie sú také nevydržateľné keď viem prečo to robím. Ja som rada, že na slovensku túto možnosť stále máme, je to určite pozitívny vklad do budúcnosti každého dieťaťa.
@halienka súhlasím s tým čo píšeš, ale nesúhlasím, že za to vďačíme 3 rokom materskej. koľké ženy sa deťom počas materskej venujú minimálne. nie je to o tom, koľko je žena doma s dieťaťom, ale koľko sa mu venuje a ako ho ľúbi(a to sa dá aj po príchode z práce alebo cez víkendy). ak je niekto doma 3 roky len aby nemusel ísť do práce a dieťa zabaví tabletom alebo s ním ide na ihrisko a nech sa tam samé hrá, tak si myslím, že v tých jasliach sa mu asi dostane viac podnetov...
a psychiku dieťaťa môže ovplyvniť aj niečo, čo zase neovplyvníš ty aj keď s ním budeš 3 roky doma. najust sa mu môže prihodiť niečo keď bude mať 4 roky, 5 rokov atď. a nedá sa ani tie 3 roky s ním doma robiť úplne všetko perfektne, aby neutrpelo ujmu...
@chillibubble ale samozrejme, preto som písala, že matky sú rôzne, ale myslím, že tých normálnych je stále väčšina. No dôležité je, že dieťaťu úplne inak plynie čas, preň je 8 hodín neskutočne dlhá doba, ak má medzitým ešte aj spánok, čo také 2-ročné isto má, tak to je preň pocitovo ako 2 dni, akoby 2 dni bolo bez matky, preň je to neskutočne dlhá doba a toto proste vplyv určite má, nech je matka akákoľvek, dieťa z nej vyšlo a túži po nej, automaticky sa na ňu fixuje a potrebuje ju pre svoju psychickú pohodu. Vývoj nie je len o vonkajších podnetoch a o tom aktívnom venovaní sa, dietaťu veľa dáva aj pasívna prítomnosť, pozoruje a učí sa v blízkosti matky, v bezpečí, samostatnosti. Samozrejme stať sa môže všeličo aj neskôr, veď aj dospeláci majú traumy, tomu ťažko zabránime, ale to čo môžem ovplyvniť a mám na to možnosť, to proste aspoň ja využijem a urobím. Ja to beriem ako s genetikou dieťaťa, každé sa rodí s nejakými odlišnými danosťami, takže každé môže napríklad na vírusy reagovať inak, niektoré môže v dospelosti ochorieť na nejakú chronickú chorobu, ale všetkému tomu môžem predísť alebo aspoň zmenšiť tie problémy tým, že mu budem budovať tú imunitu a budem sa snažiť aspoň vrámci možností o nejakú zdravšiu stravu. Proste tým znižujem riziko a zlepšujem šance na prípadnú liečbu aj keď už sa mu tá choroba nevyhne. Nechcem samozrejme ani súdiť, viem, že sú ženy čo proste musia, sú aj také čo nemusia, ale jednoducho by scvokli a vtedy je to asi tiež lepšie riešenie ako aby dieťa malo mamu na tabletkách - mám takú kámošku a jej dcéra je neskutočne náročné dieťa, vidia to všetci, je to jej druhé dieťa, tak sa nedá povedať, že by bola totálne neskúsená, ale jednoducho toto vydržať každý deň 24 hodín je na blázinec, takže tej som sama doporučila súkromné jasle, dala malú na 4 hodiny 3x do týždňa, len aby sa v tom čase dokázala sama psychicky zrelaxovať. Ale zas takéto ťažké to s deťmi väčšina nemá, mám kamarátky, ktoré majú veľmi dobré dieťatko, nemajú problém si pri ňom porobiť v domácnosti či aj posedieť pri telke či PC a ono sa samé pekne vyhrá a aj tak ho dajú do jaslí, lebo neviem...asi by radi niekde behali a dieťa ich obmedzuje, lebo má svoj režim. A toto ja už je u mňa cez čiaru. Ani jedna z nás nevie dopredu odhadnúť, čo to s psychikou toho ktorého dieťaťa do budúcna urobí a preto ja to beriem tak, že to proste riskovať nechcem pokiaľ nemusím.
@chillibubble ale niektorym detom staci ta pritomnost matky, nemusi im robit celodenny program.
Ono je to tym ze vyvoj siel dopredu strasne rychlo za strasne kratky casovy usek, ale deti po narodeni stale ocakavaju starostlivost matky "z praveku"
Inak som teraz citala ze dnesna generacia odrastenych deti sa vola snehove vlocky -pri kazdom probleme sa "roztopia"
zaujimavy clanok, ale nemozem povedat, ze by som s nim uplne suhlasila