Áno milé okolie, chodím s bruchom a dvomi dosť malými deťmi 🙂 možno Vám pripadám trápna, možno tak občas pripadám i sama sebe, no i tak dúfam, že sa nič nezmení ešte aspoň tých 54 dní... čosi mi vraví, že len potom to začne byť veselé... a ešte len potom budeme priťahovať vaše pohľady 😀 no nech! Dostala som vzácny DAR ( zdravé dievčatá) a v nedeľu aj riadnu školu života... maminka ktorá mala so sebou tri detičky... ani jedno z nich nemalo to šťastie narodiť sa zdravé...ani jedno! a ona mi ponúkla stoličku.... facka? no mňa až zmrazilo, žena od ktorej by jej okolie čakalo, že bude zakomplexovane sedieť a ľutovať sa, sťažkať si, plakať nad krutosťou jej života, vôbec nehľadela na svoje problémy, ale na ťažkosti tej tehule povedľa nej... toto sa chcem naučiť... dnes som kruto sentimentálna 🙂 ale musím to sem zavesiť, lebo chcem aby také úúúžasne gestá išli ďalej ... aby som nikdy nezabudla... aby ste si spomenuli, keď Vám bude ťažko 😉