Vždy keď zažijeme nejakú situáciu, v hlave si ju odôvodníme. Rovnako ako naše deti, tak aj my potrebujeme vždy nájsť dpoveď na otázku "Prečo?". My dospelí, to robíme automaticky. Vôbec nad tým nerozmýšľame. Povieme si, že je to šťastie, náhoda, nešikovnosť, atď. 

Tieto reakcie sme sa väčšinou naučili v detstve. Od koho sme ich "odkukali"?  Od toho s kým sme strávili najviac času. Od rodičov, starých rodičov a postupne od učiteľov. Niečo zmenili troška aj kamaráti či iní ľudia, ktorých sme v živote stretli. No ako to už býva, najhlbšie základy tvorí aj v tomto prípade RODINA. 

Čo nám z toho vyplýva? Spôsob, ktorým si vysvetlíte pozitívne či negatívne situácie vo Vašom živote, odovzdávate svojmu dieťaťu aj vy. 

Niekedy je veľmi náročné odpovedať trpezlivo, s chladnou hlavou na aspoň 20 za sebou idúcich otázok "a prečo, mami?" ale majú svoj veľký význam v živote našich detí. Učia sa tým mnohému. Aj tomu prečo sa niektoré veci stali práve im, alebo vám. 

Ale pozor, nie len Vaše odpovede na otázku prečo, učia deti. Vaše šikovné ratolesti sa učia aj z Vašich bezprostredných reakcií, ktoré si vy, nemusíte vôbec uvedomiť, pretože ako sme si povedali, sú pre Vás automatické. 

Napr. Varíte. Niečo Vám spadne. Čo od Vás počuje Vaše dieťa?