😊

Ľudskú myseľ možno prirovnať k záhrade, ktorá môže byť rozumne

obrábaná, či prenechaná divokému rastu; ale či už je obrábaná alebo

zanedbávaná, musí a bude prinášať ovocie. Pokiaľ do nej nie sú zasadené žiadne

užitočné semienka, napadá do nej mnoho neužitočných burinových semien,

ktoré budú produkovať svoj druh.

Tak ako záhradník obrába svoj pozemok, zbavuje ho burín a pestuje kvety

a ovocie, ktoré si žiada, tak môže človek opatrovať záhradu svojej mysle tým, že

vytrhá všetky zlé, zbytočné a nečisté myšlienky a k dokonalosti vypestuje svoje

kvety a ovocie dobrých, užitočných a čistých myšlienok. Keď sa človek bude

držať tohto procesu, skôr či neskôr zistí, že je hlavným záhradníkom svojej duše

a tým, kto riadi svoj život. Tiež v sebe objaví chybné myslenie a so stále

narastajúcou presnosťou pochopí, ako sila myslenia a prvky mysle pracujú pri

tvorbe charakteru, okolností a osudu.

Myšlienka a charakter sú jedno a to isté a keďže charakter sa môže prejaviť

len vďaka prostrediu a okolnostiam, vonkajší stav ľudského života bude vždy

harmonicky nadväzovať na jeho vnútorný stav. To znamená, že okolnosti

v ktorých sa človek nachádza, sú zobrazením celého jeho bytia charakteru, ale

že tieto okolnosti sú tak tesne späté s niektorými zásadnými myšlienkovými

prvkami v ňom, že sú zatiaľ nenahraditeľné pre jeho vývoj.

Každý človek je tam, kde je, vďaka zákonu svojho bytia; myšlienky, ktoré

zabudoval do svojho charakteru, ho tam priviedli a v usporiadaní jeho života

neexistuje prvok náhody, ale všetko je výsledkom zákonu, ktorý nemôže chybiť.

Toto platí pre tých, ktorí sú v „nesúlade“ so svojím okolím, tak aj pre tých, ktorí

sú so svojím prostredím spokojný.