Zmiznuté tangá

Jeseň je známa tým, že dosť fúka. Čo je ideálne pre sušenie prádla von. Samozrejme, že aj ja som dala prádlo von a medzi opranými vecami boli aj červené tango nohavičky. Nenosím to rada, ale čo už dobrá manželka neurobí pre svojho manžela a keď to už mám v skrini, treba raz za čas prevetrať. Samozrejme, že aj teraz fajne fúkalo, raz som už spomínané nohavičky dvíhala zo zeme a potom pozerám a už som ich nikde nevidela. Celá červená som ich hľadala po dvore, pozerala som aj do susedných domov, či ich niekde neodfúklo, ale nič. Vtedy som si sľúbila, že sa už k nim nikdy nepriznám, ani keby sa neviem čo dialo. Ani si neviem predstaviť ako by to vyzeralo keby prišiel nejaký sused s tým malým červeným kúskom látky ku mne a pýtal by sa, či to nie je moje. Brrrr. Už som aj na to zabudla. Asi o týždeň som poslala dievčatá sa hrať na dvor, aby boli von aspoň chvíľku kým navarím obed. Tak som škrabala zemiaky a pozerám čo robia. Zrazu Katarínka má cez seba niečo zvláštne, šál som jej nedávala, však bolo celkom teplo a tak som sa šla pozrieť bližšie. Vtedy som sa musela zasmiať. Pýtam sa jej kde to našla a ona, že tu u nás v obývačke v domčeku. Samozrejme mala moje nohavičky omotané okolo hrude. Obzrela som sa dookola, či to niekto nevidí a už som jej ich dávala dole, na čo ma zahriakla, že sú to jej cicky....  Takže nie vietor, ale deti mi premiestnili tento malý kúsok a spôsobili toľko zábavných okamihov.