Rozhodla som sa skopírovať sem môj článok z jednej stránky o cestovaní, keďže tam dávajú iba aktuálne veci, tak už sa nedá skopírovať ani odkaz (ešteže som si to uložila vo Worde, čo som sa dočítala, aj tu je viac záujemcov navštíviť túto krajinu, je tu síce fórum, ale tam sa to ťažko hľadá, tak  ak by mal niekto záujem o čítanie, nech sa páči! prosím vás neukamenujte ma za stale sa opakujuce slová - v slohoch som nebola moc dobrá, ale gramatika bude ok 😀 ----- minuloročný spoznávaci pobyt na Kube.

DENNÍK Z DOVOLENKY NA KUBE  -  Kuba na pár dní 

Dlho plánovaná cesta na najväčší karibský ostrov – KUBA, sa stal skutočnosťou. Cestovať na Kubu sa oplatí v zimných mesiacoch(my sme si vybrali marec), v lete je tam dosť teplo,  najlepšie mesiace sú február až apríl, od júla do októbra je obdobie hurikánov, vtedy radšej nie. Bol to náš dávny sen, vidieť to tam, ešte za komunizmu, rozprávkovo tyrkysové pláže na Varadere,staré autá v Havane, tabakové plantáže  a samozrejme rum a cigary.  Najviac som sa bála 12hodinového letu tam, keďže som letela lietadlom štvrtýkrát, ale nikdy nie viac, ako 2 hodiny. Po deviatich hodinách v lietadle už všetci pasažieri stáli na nohách, lebo sedieť 12 hodín na zadku nemusí asi nikto. Stále nám niečo nosili jesť a piť – btw lietadlová strava teda nič moc. Zachránili to s vínom a kávou. Konečne sme 17.15 ich času pristáli na mini letisku pri Varadere, normálne som sa bála, či to pilot  na takom  letisku s jednou krátkou vzletovou a zároveň aj pristávacou dráhou s tým obr boeingom 767 zvládne, ale zvládol – našťastie.

Na check in sme sa celé lietadlo nastúpili asi v desiatich radoch a čakali na kubánske paničky – kedy nás pustia do krajiny. Tak prvý šok hneď  na check in – ne, čakali sme peknú hodinku aj štvrť , kým nás vybavia – lebo veď Kubánci majú čas. Konečne sme prešli check in – om , otvorili sa dvere von a vtedy ma oblial neskutočný pocit šťastia – zhlboka som sa nadýchla a hovorím si : pred dvanástimi hodinami som mrzla vo Viedni na letisku pri 5 stupňoch a prejdem pol zemegule a neskutočných 26 stupňov o pol siedmej večer.  Klíma na Kube je naozaj jedinečná a po celý rok stála rovnaká teplota.

Počkali sme na náš minibus, aby nás zaviezol do karibského, takzvaného raja. Vždy som si myslela podľa fotiek, že nie, upravené fotky, to  more predsa nemôže mať tyrkysovú farbu, ale naozaj –je to pravda to more tú farbu naozaj  má.

Na hotel sme prišli až vo večerných hodinách a hneď nás privítali mojitom, cuba libre, piňa coládou  a daiquiri načapovanými  mladým Kubáncom v hotelovom komplexe.